Plamene šíria sa z ulice,
mocné sú výkriky hriešnice,
ľudia jej len smrť prajú,
ani ba chvíľa neváhajú.

Dievčatko malé to sleduje,
strach sa v nej vzbudzuje,
čo ak sa čarodejnica vráti,
všetkých na prach obráti?

Ozaj stačí niekoho upáliť,
aby nikdy nemohol sa vrátiť?
Čo ak bosorky iné prídu,
a bez detí neodídu?

Výkriky pomaly tíchnu,
ľudia však neuniknú,
plamene sa zdvíhajú,
krutosť ľudskú vzbúdzujú.

Dievča malé teraz hľadí,
na všetko, čo jej vadí,
Pravda sa tu odkrýva,
do reality pozýva.

Teraz už pravdu pozná,
nekončí sa mora nočná,
jediné čarodejnice, čo žijú,
klamstvami vo svete hnijú.

Mŕtvych sa báť nemusí,
živých bezcitnosť udusí!
Škoda, zistila to neskoro,
plamene rastú bleskovo...