Ta známa vôňa cigariet,
keď už viacej pravdy niet,
je mi jedno koľko povieš viet,
vždycky sa mi bude cnieť.

Azda so mnou sa nelúčiš?!
Aké hry ma to len učíš?
Keď pri mne cigarety fajčíš,
hoci so mnou nesúhlasíš.

Hviezdy môžu padať z neba,
ja vždy budem ľúbiť teba!
Okolnosti nám však bránia,
je koniec tohto zabávania.

Tá známa vôňa cigariet,
keď už viacej našej lásky niet.
Môže sa mi za tebou cnieť,
nechal si ma tu samú, do prázdna zrieť.

Cigaretu v ruke hasím,
čože krajinu svoju spasím?
Teba nemám a to ma kruší,
srdce mi silno buší.

Vidím ako odchádzaš,
dobre ľudí zavádzaš.
Nech si myslím, že sa stratíš,
ty sa nakoniec stále vrátiš.

Tá známa vôňa cigariet,
keď sa mi ruky začnú chvieť,
zapáliť mi cigaretu budeš chcieť,
lenže nikde žiadnej niet.

Neúprosne na mňa hľadíš,
svojím pohľadom ma kazíš.
Zapaľovač v ruke držíš,
hlúposti mi znovu tvrdíš.

Cigareta letmo horí,
cítime sa ako chorí.
Roky zbehli veľmi rýchlo,
všetko naokolo stíchlo.

Tá znama vôňa cigariet,
v mojej ruke už žiadnej niet,
neviem, či odpustiť ti budem chcieť,
že ťa stále ľúbim, nedokážem zniesť...

-------

Trochu to začína bolieť,
srdce mi nikdy neprestalo horieť.
Mal si na to dôvod a ja to už viem,
konečne pobozkať ťa smiem.

Tvoje sladké pery chcem okúsiť,
o naše šťastie sa pokúsiť.
Chuť však bola veľmi horká,
namiesto pier cigareta, ani neviem koľká...

(Za čiarou sú strofy navyše. Nevedela som, kde a či ich dať, ale radšej nechávam.)