Muž v čiernom prechádza,
v srdci mojom sa nachádza!

Masku havraniu nosí,
nebezpečenstvo mi hrozí!

Spojení sme prekliatymi putami,
sú pre mňa veľkými mukami!

Nikdy sme sa naozaj nestretli,
no naše putá sa i tak nerostrhli!

Krv istá ako tvoja, preteká mojimi žilami,
čierna ako smola, zašpinená otcovými chybami!

Nikdy o tebe som sa dozvedieť nemala,
matka mi o tebe klamala.

A srdce mi teraz krváca,
to v ktorom sa nachádza,
tvoja duša a krv sčasti spoločná,
zaznela už pieseň polnočná!

Pravdu som sa neskoro dozvedela,
moja láska k Svetu dávno odletela.

A ty v havranej maske prechádzaš,
a odo mňa čím viac, tým ďalej odchádzaš!

Nie sme si už dosť cudzí?
Teraz som v núdzi!

Prečo ku mne neprídeš?
A poriadne ma neobjímeš?!

Azda o mne tušíš?
Tak prečo ma tak mučíš?!

Strach ma celkom pohlcuje,
do duše sa mi vnucuje!

Myslím, že tiež ďaleko odídem,
no s tebou sa nikdy nerozídem!

Sme navždy už spútaní,
tými špinavými putami...