Planety sú jej korálky, nevyzná sa do morálky,
na krku slnka prívesok, má malý záväzok,
vlasy ako obloha nočná, na hrudi mesiaca brošňa,
každý po nej túži, kto na zemi slúži.

Hviezdy tíško padajú, jej oči pomoc hľadajú,
srdce mi planie, horí, keď ju nešťastná láska morí.

Delí nás len atmosféra, bola by to dobrá aféra.
Ku mne je však veľmi chladná, keď tancuje je ladná.
Je až veľmi vzdialená, túžba lásky spálená.
Ako kométa, čo sa k Zemi rúti, srdce skamenelo mi v hrudi.