Svetlým bytom sa ozýva vrava a veselý smiech. Ich malá skupina je zhromaždená v kuchyni, Sandra pučí varený zemiak na malom tanieriku, tvár má bledú, no veselú. Jakob sedí sa linke, v jednej ruke mobil a v druhej pretriasa fľašku s mliekom.

Bábätko sedí Sylvii na rukách, vydávajúc čudesné džavotavé zvuky. Naťahuje k nej tučné rúčky, chichoce sa ako pískacia hračka. Plavovláska, inak vážna a mĺkva, je ako vymenená. Stala sa matkou. Aj keď len na chvíľu, Daniel hľadí na jej rozjasnenú tvár, s každou sekundou plniacou sa väčšiou väčšiou láskou.

Vzduch pookrial, svaly sa uvoľnili. Ich tváre vyžarujú neobyčajný pokoj a mier, akoby to dieťa malo moc, ktorou dokáže privodiť spokojnosť do ich sŕdc.

Matka! Aj ty si na mňa hľadela s takouto láskou?

Kilián vyberie z rúry veľký plech, na ktorom sú pečené stehná a položí ho na stôl. Sandra zapíska, ozve sa bujarý smiech.

„Vonia to parádne!"

Lea zareaguje na veselosť, tvárička sa jej roztiahne v úsmeve.

„Veď to robím už dve hodiny," povie Sylvia. „Neopovážte sa mať poznámky."

„Počúvajte toto," povie Jakob a začne čítať z mobilu. „Šiesty mesiac je dôležitý ešte z jedného aspektu. Ak vaše dieťatko doposiaľ občas zaškúlilo, v tomto období, v dôsledku vývoja svalov oka, by tento jav mal ustúpiť. Ak však máte pochybnosti o kvalite zraku dieťatka, alebo ak sa uňho objavuje alebo pretrváva škuľavosť, je to čas na ofto-ofta -oftalmologické vyšetrenie. Čo to sakra je?"

„Dôkladné očné vyšetrenie," vysvetlí Sandra. „Ale to nerieš, Lea neškúli."

„Ale mohla by," vyhlási Jakob nervózne. „Alebo toto: „Pozorujte u svojho dieťaťa bruško. Plač a tvrdnúce bruško signalizuje usádzajúce sa plyny a hnačku. Kakala dnes? Ježiš, čo keď to má? Alebo..."

Zmĺkne keď sa Kilián natiahne a vytrhne mu telefón z ruky. Zaženie sa po ňom, ale on rýchlo ho hodí Sandre. Zachytí ho v letku a strčí do vrecka.

„Hej," pozrie na Jakoba. Priblíži sa k nemu a položí mu ruku na krk. „Ukľudni sa, Lea je zdravá ako buk. Nič sa jej nestane."

Jakobove plecia klesnú. Zavrie oči a oprie sa o Kiliánove rameno.

Tá nekonečná nežnosť, zmiešaná zo strachom o druhého, je vo vzduchu priam citeľná. Strachom o ňu. Človek nemôže odobrať kus obáv o potomka, čo by bol za človeka? A stále sa to deje...ako mohol Abrahám chcieť zabiť Izáka, ako o tom mohol vôbec uvažovať?

Zapriem Boha, ak siahne na moje dieťa!

„Šak hej."

Zelenovlasý chlapec ho objíme okolo pliec a zloží mu líce do vlasov. Jakobova duša spieva láskou. A Danny nerozumie. Ako je to možné?

„Postráme sa o vás. Sme tu, keby sa niečo stalo."

Šepce to s takou láskavosťou, až sa Danielovi tisnú slzy do očí. Pripomína mu to deda. A jeho nekonečné dobré oči.

Lea sa zasmeje do ticha. Je to ako sľub. Že to bude v poriadku.

Ich ruky sa rozpoja. Usadia sa k jedlu, mladý otec vezme dievčatko na ruky a Sandra mu podá rozpučený zemiak na tanieriku. Kilián skloní hlavu a zloží ruky. Daniel má pocit, že sa stane niečo podivné.

„Bože, ďakujeme ti za toto jedlo. Ďakujeme ti za tento deň a za to, že sme spolu. Prosíme ťa, aby si bol k nám naďalej láskavý tak, ako doteraz. Amen."

Ešte pred chvíľou si chcel moju dušu! A teraz sa k tebe modlím?

Hromové 'amen' zaznie nad stolom. Z Danielových úst znie tak cudzo. A predsa správne. Doma sa nikdy pred jedlom nemodlia. Nie, že by jedli spolu. Ale tu to nikomu nepríde zvláštne. Tak sa ani on nečuduje.

Jakob kŕmi dievčatko po malých kúskoch. Otvára ústa spolu z ňou, prehĺta len vzduch.

„Ham, ták, dobre. Ešte?"

Odpoveďou mu je rozjarené džavotanie.

„Dobre si navarila, Sylvia," povie Kilián s úsmevom. Plavovláska sa zameje.

„Veď za to. Som tu od pol jednej."

„Ale na Jakobove ovsené vločky nemáš," dokončí Kilián.

Stôl vybuchne od smiechu.

„Jakob minule zohrieval vločky v mikrovlnke aj s obalom," vysvetlí Dannynu Sylvia. „Skoro sme vyhoreli."

„Na tom obale nebolo napísané „horľavý"!" Bráni sa svalovec, ale nemôže zabrániť úsmevu, ktorý mi trhá kútiky pier.

„Nie, ale každý debil to vie," uzemní ho Sandra s úsmevom. Jakob prevráti očami a Daniel cítil, ako mu pohoda kĺza okolo tela.

Príjemné.

Chuť mäsa sa rozplýva na jazyku. Jeho vôňa ho hladí v nose. V duši má rovnaký pokoj, ako keď so s dedom po celom dni práce sadnú k ohňu a jedia staré obschnuté keksíky. Nedá sa to nahradiť. A predsa je to tak podobné...déja vu. Vidí ich tváre, veselé a pokojné a chce za to poďakovať.

Bože, ďakujem ti za túto chvíľu. Nebude zabudnutá.

Zostávajú pri stole ešte dlho, až kým oranžové slnečné svetlo nerozhodne, že Lea musí ísť spať.

On a Sylvia odložia zo stola. Jakob vezme dievčatko, ktoré ospanlivo zloží líčko na jeho hruď a ide do Kiliánovej spálne. Zelenovlasý ho nasleduje. Danny nechá zohriať malú fľaštičku s mliekom a podá ju plavovláske.

„Odnes ju ty, ešte toto dorobím," povie mu.

Vo dverách spálne zastane - opäť má pocit, že vidí niečo nepovolané.

Jakob sa jemne pohupuje, pohmkávajúc jednoduchú nesúrodú melódiu, hlava sklonená k dievčatku na jeho rukách. Medzi jeho svalnatými ramenami sa jej telíčko takmer stráca - a predsa je tým najdôležitejším, čo kedy držal. Kilián upraví provizóznu postieľku v rohu miestnosti, potom vstane a podíde k nemu. Ruky obmotá okolo jeho ramien a v objatí zovrie Jakoba, aj jeho dcérku. Jeho pery spočinú na čele mladého otca v nežnom bozku.

Dievčatko zamrnčí, no o chvíľu stíchne. Obaja stoja v izbe, jeden pri druhom, ako sprisahanci, milenci, bratia. Je nemožné to určiť.

Byt je presýtený oranžovým svetlom. Odráža sa od stien a vytvára magický, tancujúci odraz vo vzduchu, prelína sa okoko ich postáv a láska ich mladé, utrápené duše.

Otče, matka, vedzte, že sme vždy chceli byť najlepšími len pre vás.

Jakob zodvihne hlavu a pobozká Kiliána na pery.

Ale nie vždy sme úspešní.