Šlo to...Jakob povedal, že horší by bol už len storočný dedo, ale Danny to vnímal pozitívnejšie. Cvičenie malo podobný účinok ako učenie - myseľ bola plne zamestnaná na dosiahnutie cieľa a všetko ostatné šlo bokom. Preto po prvom, dosť zúfalom pokuse prišiel do telocvične odhodlanejší. A prinieslo to ovocie.

„Na dnes stačí."

Po mesiaci stretávania pozná jemné podfarbenie Jakobovho hlasu, vie, kedy stačí znamená prestávku a kedy koniec. Urobí poslednú sklápačku a skĺzne z rebriny. Aj napriek zlepšujúcej sa kondícii sa mu svaly triasú.

Drift all you like
From ocean to ocean
Search the whole world
But drunken confessions
And hijacked affairs
Will just make you more alone

„Cvičíš doma, čo?“ svalovec si natiahne bundu.

„Trochu."

Známky z fyziky spadli z jednotiek na dvojky, lebo už jej nevenuje l toľko času. Mame to neprekáža - vždy doma zje dvakrát toľko, čo dovtedy. A tiež si myslí, že má kamarátov. Veď s kým iným než s kamarátom by si sa stretával dvakrát týždenne?

Nevie, čo sú, ale kamaráti určite nie. Jakob je hlučný a energický, sebavedomie z neho len tak srší. Často trúsi kadejaké štipľavé poznámky na jeho osobu, ale Daniel sa naučil rozoznávať, ktoré sú myslené ako vtip a ktoré nie.

„Zlepšil si sa. Postúpil si z levelu storočného dedka s leprou na osemdesiatročného dedka s reumou."

„Ďakujem."

When you come home
I'll bake you a cake
Made of all their eyes
I wish you could see me
Dressed for the kill
You're my man of war

Jeho spoločníl siahne do vrecka, vytiahne balíček cigariet a jednu si zapáli.

„Čo na mňa zízaš?" osopí na na neho, keď z neho nespúšťa zrak.

„Sandra tu zakázala fajčiť."

Jakob sa uškrnie.

„Čo srdce nevidí to oči nebolia. Alebo tak nejak. Kráľovná nemusí vedieť o všetkom, čo robia jej poddaní."

Spoločne vyjdú pred budovu, zamkne a kľúče strčí do vrecka.

„Neponáhľaš sa na vlak?" opýta sa Daniel ticho, keď prijdú na zastávku. Inokedy by už pičoval, prečo tá električka mešká, no teraz stojí opretý o zábradlie a pôžitkársky vyfukuje dym k februárovej oblohe.

„Idem do Admiralu. Dnes tam bude nejaká paráda."

You're my man of war

And the worms will come for you
Big Boots

Chladný vietor udrie do jeho rovných vlasov a prečeše ich.

„Nie je tam vstup...“

„Nad osemnásť?" Svalovec sa zasmeje. „Iba keď nemáš niekoho dnu."

„A ty máš?"

„Veď Sandru."

Nevideli sa od prvého cvičenia. Občas ju zahliadol v škole, niekedy samú, ale väčšinou v rôznorodej spoločnosti. Stretli sa im pohľady, ale nekontaktovala ho. Svojím spôsobom bol za to rád. A svojím spôsobom aj nie. Čo od neho chcela? Vraj zložiť tých hajzlov, čo toto zelé začali. Ha!

„Nemohol by si..." myšlienky mu nestačia na dokončenie vety. „Teda...“

Jakob sa zasmeje.

„Chceš ísť so mnou? No problém. Šak ja ťa tam nejak prepašujem.“

Nadýchne sa, vďačný, že chlapec dokončil vetu za neho. Pri ňom sa všetko zdá také ľahké. Rozpráva celou cestou električkou, samozrejme sa neobťažuje kúpiť si lístok. Rozpráva cestou po ulici, rozpráva, keď vchádzajú do čiernych dverí. Dannymu to vyhovuje. Nemusí dokončiť vetu bez toho, aby mu Jakob neskočil do reči a hádal, čo chcel povedať.

Dnu ich pustianbez slova. Mladík iba spomenie, že dnu ho čaká Sandra a svalnáči ustúpia ako stráž. Chýbajú im len kopije.

Kto to je? Kto sú oni?

Klub je tmavý, presiaknutý dymom a červenými svetlami. Jakob im prebíja cestu pomedzi tancujúcich ľudí a Danny sa drží za jeho širokými ramenami, istý, že mu poskytnú spoľahlivú ochranu. Úplne vzadu sú veľké  kožené boxy, ktoré pripomínajú čierne diery. Ak ťa vtiahnu, von sa nedostaneš.

Keď sa ľudia rozostúpia, uvidí ju. V bielych koktejlových šatách žiari medzi tmavým okolím. Na chvílu zažmurká, lebo má pocit, že sa im stretli pohľady, ale bol to len klam. Zelené oči sa otočia na Jakoba.

„Dobre, že si tu. Sylvia má jedného rozpracovaného tam vzadu." Vtedy si ho všimne. Oči sa trochu prižmúria, no bez emócie pokračuje. „O pár minút pôjdu na záchody. Príď tam.“

„Fajn," svalovec mykne ramenami a zamieri k baru. „Jednu tequillu na Sandrin účet,“ zahlási a barman prikývne, ruky mu samé od seba začnú pracovať.

Svet je hlučný a plný farieb. Hudba sa mieša do nepočúvateľnej masy. Daniel neisto stojí na kraji parketu, plného vlniacich sa ľudí. V obrovskej mikine a vyťahaných rifliach nezapadá medzi obtiahnuté košele, tieločká a neónové tričká a je si toho dobre vedomý.

Tak, ako si je vedomý zeleného pohľadu, prepaľujúceho ho len kúsok vedľa.

So unplug the phones
Stop all the taps
It all comes flooding back
From poisoned clouds
To poisoned dwarf
You're my man of war

„Načo si ho sem dotiahol?" opýta sa prichádzajúceho Jakoba. Ten použije svoje poznávacie gesto - mykne plecami.

„Chcel ísť, tak čo som mu to mal zakázať? Má dosť rokov.“

„To teda nemá," zavrčí hlboký hlas vedľa neho a Dannymu prebehne mráz po chrbte aj napriek dusnému vzduchu.

Zelenovlasý chlapec v saku a lakovaných topánkach sa objaví vedľa nich celkom náhle. Sú tu všetci.

„Ty to tu vymetáš od pätnástich, tak ma láskavo nemoralizuj," zavrčí Jakob a kopne do seba pohár na ex.

Sandra prižmúri oči, no očividne nechce vyvolávať hádku.

„Buď taký láskavý a pokús sa zostať triezvy, až pokiaľ to nevybavíme. Potom sa pokojne môžeš sťať na môj účet.“

Danny začína chápať, že sa deje čosi iné, niečo za oponou tohto baru. Mlčí, aj keď blondína obráti pozornosť na neho.

„Budeš sa držať vzadu," hovorí mu, keď sa predierajú davom kdesi dozadu. „Nie sme tu pre zábavu, to ti Jakob akosi zabudol oznámiť.“

„Tak prečo sme tu?“

„To nie je tvoja vec. Zatiaľ. Budeš celý čas ticho. Žiadne otázky ani zlepšováky. Ak pípneš... ešte neviem, čo urobím, ale bude to veľmi nepríjemné a bolestivé. Rozumel si?"

Oči jej v tme zažiaria. Prikývne.

Zastanú pri dverách do mužských záchodov. Sú pootvorené a cez škáru Danny uvidí Sylviu, inokedy slušne oblečenú a tichú, v nebezpečne krátkych flitrovaných šatách a parochni. Najpodivnejšie na tom je, že sa ako had ovíja okolo mladíka, opretého o stenu. Ten jej opätuje trúfalé bozky a obaja sa pri tom tlmene chichocú.

„Milujem tvoje ruky...sú silné ako...ako..."

Mladík, opitý vlastnou výnimočnosťou sa zasmeje a skĺzne spomínanými rukami Sylvii na zadok.

„Tu máš."

Je to čierna kukla.

„To nemyslíš váž..."

Umlčí ho, keď si kus látky bez slova natiahne na dokonalo nalakované vlasy. Jakob ju nasleduje. Kilián rovnako.

„Kto to mal predo mnou?“

Dlhé nalakované nechty sa mu zaryjú do predlaktia. Sykne od bolesti.

„Nasaď. Si. To. Ak ti uvidí tvár, skončil si."

Nasleduje pohľad na dvoch chlapcov a krátke prikývnutie.

Potom sa svet zrýchli. Jakob rozrazí dvere do záchoda. Sylvia zvrieskne. Obaja natiahnú chlapcovi na hlavu čierne vrecko, schmatnú ho za každé rameno jeden a vynesú do tmy klubu. Všetko sa udeje tak rýchlo, že Danny nemá šancu zareagovať.

„Šlo ti to výborne," povie Sandra chvejúcemu sa dievčaťu. „Choď domov. Nemusíš tu už byť."

„Jasné,“ zamrmle dievča. „Uvidíme sa v pondelok, ak sa niečo nevyskytne.“ Potom jej pohľad utkvie na Danielovi. „Čo tu ten robí?“

Kvôli kukle nemôže vidieť jej výraz, ale po tých slovách si je istý, že je výsmešný.

„Výcvik."

You're my man of war

And the worms will come for you
Big Boots
Yeah the worms will come for you
Big Boots
For you
Big Boots

song: Radiohead - Man of war