To, že to všetko bolo zlý nápad som si uvedomila až na mieste.

Ria si na seba navliekla biely sveter, Tony bundu a keď sme sa vybrali všetci k dverám, obaja si ma obzerali. Poznala som ten pohľad, aj keď som vôbec netušila odkiaľ. Skúmali, či som v poriadku.

Bola som? Som? Neviem. Tušila som však len jedno, večer, ktorý sme pred sebou všetci mali, nedopadne dobre.

Tony sa k Benovi správal veľmi surovo a Ben mu to okázalo opätoval. Už samotná cesta autom bola pre mňa hotovým utrpením. Obaja boli totiž ticho, vlastne, nikto nič nehovoril a môj strach narastal.

V hale sa to ešte zhoršilo. Ben ma ani nechytil za ruku, len sa tváril, že si napráva vlasy a následne si ruky vsunul do vreciek džínsov. Cítila som sa odmietnutá.

Keď sme sa priblížili k stolu, kde na nás vyčkával zvyšok partie, urobila som, čo bolo potrebné a predstavila som im svoju návštevu. Ani Tony s Riou sa netvárili, že by im zábava s osemnásť ročnými pubertiakmi nejako vyhovovala. Nakoniec sa však usmievali a so všetkými sa hravo rozprávali.

Môj pocit odmietnutia narastal.

Ben vedľa mňa mlčal, nezapájal sa do žiadnych tém, ktoré kolovali pri stole a zaryto sledoval neurčitý bod v diaľke. Chcela som sa ho dotknúť, spýtať sa... čo mu je a ako sa vlastné má, ale nemala som na to právo. Nemala som právo na nič.

To, že sme sa ešte pred hodinou hádali mi akosi vyfučalo z hlavy a keď som si spomenula, čo povedal, ako sa správal, moje nutkanie osloviť ho, prestalo.

„Fran?" ozvala sa vedľa mňa šepky Ria a jej ruka spočinula na tej mojej. „Preboha, ty si ale studená," sykla a štuchla do mňa lakťom.

Nechcela som sa rozprávať.

„Tak čo?" zamrnčal nespokojne Parker a rozhodil rukami, aby sme na neho všetci upriamili pozornosť. Miloval to, keď bol stredobodom všetkého. „Hráme?"

Lucy s Dylanom sa pomaly stavali na nohy, keď Ben po prvýkrát prehovoril. Hlas mal chrapľavý a hrubý, no aj napriek tomu mu všetci rozumeli. „Navrhujem výmenu partnerov."

Au.

Všetci sa rázom otočili k nemu, aj Tony, ktorému obočie vystrelilo do hora a takmer sa zadusil na hlte nealkoholického piva, ktoré pred neho pred pár minútami položila
červenovlasá čašníčka.

Boli v šoku. Všetci. Lenže ich šok sa ani z ďaleka nedal porovnať s tým, čo som cítila ja... ODMIETNUTIE!

Prvý sa spamätal, ako inak, Parker, ktorý mávol rukou a zatváril sa pobavene. „Och, áno? A ako si to predstavuješ?"

Aj naďalej sme všetci civeli na Bena, ktorý sa trocha vystrel, mykol plecom a pohľad mu spočinul priamo na nej.

Na Lucy. Samozrejme.

„Takto to je už nudné, musíte uznať. Chcem to len trocha oživiť," defenzívne dvihol ruky nad hlavu a na perách sa mu vyskytol široký úškrn.

Ten bastard.

„Možno má Ben pravdu," zamrmlala Lucy a tentokrát sa šokované pohľady vrhli smerom k nej. „No čo?" zasmiala sa. „Môže to byť sranda."

„Tak ako sa rozdelíme?" spýtala sa Ria a v hlase sa jej odrážalo vzrušenie. Tony sa okamžite zachmúril, už- už sa chystal niečo namietnuť, ale ona pokrútila hlavou a pobozkala ho na čelo. Nič nepovedal a ja som sklamane sklonila hlavu.

Dúfala som, že sa ozve aspoň niekto, kto by to zvrhol zo stola, ale všetci sa pustili do akéhosi žrebovania, ktorého som sa nezúčastnila.

„Tak fajn, Benjamin," vzdychol Dylan a opäť sa uvelebil na sedačke. „Koho si vyberáš?"

Benova odpoveď mi bola ihneď známa. „Lucy," usmial sa a ona mu úsmev opätovala.

Čo sa to...?

„Tak fajn," mykol plecami Tony. „Ja budem hrať s Franny."

„Nie."

Tá odpoveď nevyšla z úst Rie alebo mňa... ale Bena, ktorý sa naďalej pokojne usmieval. „Nebude spravodlivé, keď budeš hrať s niekym koho poznáš. Takže musíš hrať s Miou," ozrejmil aj Tonymu, ale hlavne nám všetkým, ktorí sme ho naďalej nechápavo pozorovali.

Na čo sa do pekla hrá?!

Myslela som si, že Ria bude namietať, možno žiarliť, ale ona sa len naďalej široko usmievala a Tony sa k nej naklonil, aby jej niečo pošepkal, načo
sa obaja rozosmiali.

Odrazu som bola nahnevaná, zlosť vo mne doslova ožila a netúžila som po ničom inom, len po odvete.

„Tak fajn, keď nemôžem byť s Tonym," začala som a pomaly sa naklonila dopredu. „Beriem si Parkera, pretože všetci dobre vieme, že hrá najlepšie."

Vedela som dve veci- Parkerovo ego vystúpilo na maximum a Benov pokojný výraz sa vytratil.

Moja voľba bola čistá a premyslená, bola som si totiž istá, že Parkerovi nebude robiť problém sa ma dotýkať, keď to bude nutné, a navyše som myslela aj na Riu.

Dylan sa vie správať oveľa inteligentnejšie ako jeho priatelia.

„Ako len chceš," odvetil Ben ľahostajne a na chvíľu, len na malý moment na mne zastavil pohľadom.

Tváril sa presne tak ako vyslovil tie slová, ľahostajne.

Vôbec mu na mne nezáleží, ozvalo sa mi v hlave a automaticky ma pichlo pri srdci. Tú emóciu som však posunula do úzadia a namiesto toho som sa k nemu naklonila, tak tesne, že sa mu tvár ocitla v mojich rozpustených vlasoch. Dýchal mi na krk a to ma hrozne rozptyľovalo, preto sa mi aj zatriasol hlas, keď som vyslovila. „Túto hru dokážeme hrať aj dvaja, Benjamin."

Chystala som sa ihneď odtiahnuť, ale jedna z jeho rúk pristala na mojom zátylku a ja som sa odrazu nemohla ani pohnúť. Tentokrát to bol on, kto ticho pošepol. „Pozeraj a uč sa, Francesca. Nakoniec to dokážem aj bez tvojej pomoci."

Odtiahla som sa a venovala mu silený úsmev. Vonkoncom som netúžila tváriť sa, že ma to teší, ale musela som premôcť ten dusivý pocit, ktorý sa mi hromadil v pľúcach.

Mal pravdu, dokáže to aj bezo mňa.

Už nečakal na moju odpoveď, no namiesto toho vstal, vystrel ruku a Lucy ho za ňu bez rozmyslu chytila.

Nutkanie otvoriť ústa bolo tak silné, že my dlaň vyletela k perám a na pár sekúnd som si medzi ne vložila ukazovák, tváriac sa, že si ohryzávam necht.

Sledovala som ich ako sa smejú, ako jej niečo šepká a ona sa smeje ešte hlasnejšie. Následne jej podal guľu a až pridlho ju obaja držali. Ten pichľavý pocit pri srdci sa menil na obrovskú bolesť.

„To je on?" šepla vedľa mňa Ria a ja som sa okamžite spamätala, aj keď pohľad mi neustále zostával na tých dvoch. „...To pre neho si včera plakala?" pokračovala načo som ju ticho zariekal.

„Prosím ťa, Ria... nie teraz..."

„Nechápem čo robí," skomentovala šepotom. „Chce, aby si žiarlila?"

Nie, chcela som sa hlasno rozosmiať. On len robí to čo chcel už dávno. Získava ju.

„Nie," zamrmlala som a pokúsila sa vstrebať žiarlivosť, keď Ben položil ruky na jej boky a pritlačil si ju k sebe, pričom sa obaja neustále smiali.

Au, au, au.

„Je to idiot," vzdychol vedľa Rie Tony a aj jeho hlas bol tichý. „Mám doma dvoch súrodencov, ktorí sú v puberte, ale tento chuj sa im nevyrovná."

Ria ho okríkla, ale mnou to ani nepohlo.

„Och moja malá," jej teplá dlaň sa ocitla na mojom ramene a následne mi po ňom ľahko prešla. „Poznám tú bolesť, nedaj to na sebe poznať."

„Poznáš tu bolesť?" zasyčal Tony. „Prepána Ria, ja som sa nikdy nesprával ako tamten idiot."

Aj naďalej som ostala ticho.

„Povieš mi..."

„Tu nie Ria," odsekla som a rukami si pretrela tvár. „Jednoducho to neriešte, prosím."

Tentokrát sa na mňa pozreli oveľa ostražitejšie a ja som v ich pohľadoch cítila ľútosť. Obrovskú, trápnu ľútosť, ktorú nemôžem ani vystáť.

Na rad sa dostali Tony s Miou, ktorý svoje kolo dohrali rýchlosťou blesku. Bez slov a bez zbytočných dotykov, len ako dvaja obyčajní ľudia, ktorí sa
vôbec nepoznali.

„Tak poď Francesca," zasmial sa Parker a hlavou kývol smerom k dráham.

„Franny."

Opäť som prekvapená, pretože to slovo nevyšlo z mojich úst, ale jeho. Načo sa to hrá?!

„Veď pokoj, pokoj," mrmlal Parker a ruku položil na moje lopatky. Presne ako som čakala.

V bezpečnej vzdialenosti od ostatných zase otvoril ústa. „Čo si zase vyviedla?"

„Prosím?!"

„Tak čo to bolo tentokrát?" pýtal sa a jeho hlas tvorila čistá zlosť.

„O čom to...?" zasekla som sa uprostred vety a rozhodila rukami.

„Okej tak inak," vydýchol a schytil jednu z najťažších gúľ, ktorú mi následne posunul do rúk tak prudko, až som cúvla. „Prečo je pán dokonalý zase tak nasrdený?"

„Hovoríš o Benovi?" overila som si a on mi venoval pohľad, ktorý ma takmer priklincoval k podlahe.

„Samozrejme, že o ňom," odsekol. „Tak čo je to tentokrát. Niečo si musela vyviesť, keď odrazu tá zmena partnerov a toto veľké divadlo, ktoré tu predvádzal s Lucy!"

Pôsobil nahnevane a ja som netušila prečo si svoju zlosť rozhodol vybiť na mne.

„Tak, aby si..."

Moje slová prerušil Ben, ktorý od stola nervózne zakričal, aby sme si pohli. Mala som sto chutí vystrčiť na neho prostredník, ale namiesto toho som sa rozzúrene pohla po dráhe, hodila guľou a tá na prvýkrát zasiahla všetky kolky.

Parker ma priateľsky schytil okolo pliec a následne zasyčal. „Tak s čím ma problém?"

„Netuším," odvrkla som. „Prečo si myslíš, že som za tým práve ja?"

Moja otázka ho rozosmiala až tak, že na chvíľu schoval tvár v medzere medzi mojim krkom a ramenom.

„Fakt by ste už mohli prestať zdržiavať!" zreval Ben a Parker sa nato odtiahol. Jeho tvár zdobil úsmev a oči mu žiarili. Pôsobil, že si to nesmierne užíva. Netrvalo však dlho a jeho výraz sa zmenil na nahnevaný, schytil guľu, rozbehol sa a pustil ju na dráhu. Samozrejme, že trafil všetko.

Ruku som nastavila vo vzduchu, aby som si s ním tľapla, ale on ma namiesto toho za ňu chytil, pritiahol si ma k sebe a nepriateľsky mi zavrčal do ucha. „Vždy je to len o tebe, každí jeho problém bol, je a bude, len o tebe."

Uvoľnil svoje zovretie a pomaly sa vybral späť k boxu zatiaľ čo ja som ostala stáť na tom istom mieste, cítiac v sebe nie len hnev, ale najmä zmätok.

Nasledujúce dve hodiny boli pre mňa ešte väčším utrpením ako inokedy. Ben venoval Lucy všetku svoju pozornosť, neustále ju chytal kam len mohol a obaja sa smiali.

Tony jeho smerom hádzal vražedné pohľady, ja som trpela na mieste a Ria dookola omieľala niečo o tom, že ničomu nechápe.

S Parkerom sme sa viac nerozprávali, ale moje odhady boli správne a on sa ma neustále dotýkal. Nebolo mi to príjemne, ale všetko bolo lepšie ako nič.

Dylan bol k Rii nesmierne pozorný, ani raz sa jej nedotkol, ale namiesto toho viedli spolu dlhé debaty o škole, do ktorých sa zapájala aj Lucy, ktorá ešte stále sedela vedľa Dylana. Tony ich úskokom pozoroval, sem tam sa usmial a pôsobil, že je so všetkým úplne zmierený.

Bena som sa snažila ignorovať, aj napriek tomu, že sedel vedľa mňa a občas sa ma „nechtiac" dotkol, len aby si ostatní nemysleli, že sme sa pohádali. Bol to väčšinou len letmý dotyk rúk, ktorý trval pár sekúnd a následne ma rýchlo pustil, akoby ho to pálilo.

Všetci sa bavili, až na mňa, Bena a Miu, ktorá mojim smerom vysielala nahnevané pohľady. Určite žiarlila, ale ja som jej nemohla nijako pomôcť.

„Tak dobre ľudia," skríkol Parker a na jeho perách sa roztiahol širokánsky úsmev. „Dnešný večer vyhlasujem za zatvorený."

Ani neviem prečo, nemala som chuť ísť domov a tak som všetkým oznámila svoj veľkolepý plán o ktorom samozrejme nikto netušil. „Chcem zobrať Riu s Tonym do klubu, ak máte niekto záujem, môžete sa pridať."

Šokovalo ma, keď všetci prikývli a ľahostajne mykli plecami. Na sebe som však po celý čas cítila intenzívny pohľad, ktorý sa vrýval do každej bunky môjho tela. Prenasledoval ma až do tmy, kde sa ma chytila Ria a ticho vzdychla. „Čo máš v úmysle?"

„Zabudnúť," pošepla som späť a pocítila ako sa mi pritom slove zachvel hlas.