Najprv som nechápala čo sa predo mnou odohráva, chvíľu som sa tvárila, že ničomu nerozumiem a keď mi svitlo, vydala som zo seba neidentifikovateľný zvuk.

Ria, za mojim chrbtom zúrivo dýchala a chalan predo mnou, teda Anthony, sa tváril, akoby sa práve ocitol v inom svete. Pôsobil zmätene, no jeho tvár sa rýchlo vyrovnala a znova sa usmial. Tentokrát nie na mňa, ale na Riu, ktorá si naďalej udržiavala kamenný výraz na prísnej tvári.

„Tony," zopakovala varovne a on prestúpil z nohy na nohu, odrazu vyzeral nervózne.

„Prepáč, ja viem, že som nemal prísť a že som ti to sľúbil..."

Ria mu zlostne skočila do reči. „Áno sľúbil a pri prvej príležitosti sa tu objavíš. Takto sme sa nedohodli a ty znova porušuješ pravidlá."

Fajn, už som sa cítila ako piate koleso na voze, lenže som akosi samú seba nemohla prinútiť k tomu, aby som sa pohla. A tak som tam postávala ako idiot, sledujúc scénu, ktorá mi vôbec nedávala zmysel.

„Prepáč," zamrmlal znovu a aj napriek tomu, že som ho nepoznala, bolo mi jasné, že to myslí vážne. „Jednoducho som musel vypadnúť, vieš čo sa odohráva teraz u nás doma a.. skrátka je to tam na nevydržanie. Musel som prísť."

Jeho zúfalosť bola fakt obrovská, že mohla zaplniť celý náš dom. Hral sa s prstami, neustále prestupoval z nohy na nohu a sem tam si prehrabol tmavé vlasy. Vyzeral, že mu je to naozaj ľúto, nech už sa stalo čokoľvek.

„Si idiot," vzdychla Ria a zlosť v jej hlase sa premenila na pokoj. Bola som z toho mimo viac ako pred tým. „Nechápem však, kde chceš osta.."

Ešte skôr ako stihla odpovedať ju predbehol. „S tebou. Pri tebe. Tu vonku. Je mi to jedno, len ma nenúť vrátiť sa domov, prosím."

Nad hlavou sa mi objavila iskierka pochopenia a automaticky som prikývla. „Vy dvaja ste...?"

„Franny," začala Ria a kývla rukou vo vzduchu smerom vonku. „Toto je Tony, môj za pár minút bývalý priateľ."

Chcelo sa mi smiať, ale keď som si všimla jej vážny výraz ihneď som sa spamätala. Vyzerala totiž, že to myslí smrteľne vážne.

„Ale no tak," zatiahol Tony a frustorvane zamrnčal. „Nemôžeš sa na mňa hnevať kvôli tomu, že som chcel byť s tebou. V poslednej dobe sme každí inde a ja chcem aspoň pár dní stráviť s tebou," dopovedal a svoju pozornosť obrátil na mňa. V tom momente sa mi dýchalo oveľa ťažšie, bol skrátka očarujúci. „Teší ma Franny, vidím, že krásu máte jednoznačne v rodine."

Chcela som poďakovať, ale Ria za mnou sa ironicky zasmiala. „Ty si na našu rodinu hotový odborník, Tony. Zdieľal si z nej totiž viac než ktokoľvek."

Stihla som si všimnúť ako sa mu na tvári usadila bolesť, ale rýchlo zmizla, akoby ani neexistovala. „Teraz sa správaš odporne."

„Pretože môžem!" skríkla a mne na chvíľu zaľahlo v ušiach. „Prosila som ťa o jedno, aby si ma nechal... potrebovala som len týždeň, ale samozrejme. Nikdy nepočúvaš!"

Už sa hneval aj on, pretože krčil obočie a zatínal ruky v päsť. „Tak mi prepáč, že chcem byť s tebou!"

„Ľudia," oslovila som ich zmierlivo. „Čo keby sme... túto diskusiu posunuli dnu. Susedia určite nemajú radosť, že tu na seba tak kričíte."

Obaja niečo zamumlali a keď Ria prikývla, Tony akoby si vydýchol a ja spolu s ním.

Skončili sme v obývačke, kde sme najprv trápne postávali a nakoniec sa usadili. Samozrejme, Ria sa posadila takmer na opačnú stranu gauča, čo najďalej od Tonyho a ten sa tváril, ako keby mu vrazila.

„Tak fajn," zasmiala som sa. Bolo to však falošné a chrapľavé, akoby mi niekto zovieral hrdlo. „Nie som práve najlepší vzťahový poradca..." čo si budeme klamať robím iné veci na záchranu vzťahu... „Ale zaujímalo by ma, čo sa tu deje."

Ani jeden z nich neprehovoril. Fajn.

„Takže, keď sme sa tu takto zišli, bolo by dobre keby sme vedeli..."

„Vážne Franny?" vzdychla Ria a za pár sekúnd sa rozosmiala. „Vážne sa snažíš robiť zo seba psychologičku?"

Venovala som jej naoko urazený pohľad a ruky si prekrížila na prsiach. „Neprerušuj ma a radšej mi vysvetli dôvod svojho hnevu."

Zdvihla obočie, pokrútila hlavou a následne sa pozrela na Tonyho. „Pretože mi nedôveruje, ako vždy." Malo to vyznieť nahnevane a zúrivo, ale namiesto toho sa jej v hlase skrývala iná emócia. Smútok.

„Nedôverujem ?" zopakoval Tony a ticho sa zasmial. „To, že som tu neznamená, že ti nedôverujem, preboha. Som tu pretože chcem byť s tebou."

Ria však akoby nepočula a namiesto toho odula peru. „Si tu preto, lebo si stále myslíš, že nedokážem nič urobiť sama. Si tu, lebo ma chceš kontrolovať. Ako vždy."

Situácia bola vážna a moje problémy sa odrazu zdali byť úplne nepodstatné.

„Pretože strážiť osemnásťročné dospelé dievča si fakt vyžaduje kontrolu," vzdychol Tony a rozhodil rukami. „Pozri, nebudem ti do ničoho skákať, nebudem nič komentovať, len mi dovoľ ostať."

Izbu pohltilo ticho a ja som si bola istá, že každí z nás rozmýšľa nad niečim iným. Môj pohľad preskakoval z jedného na druhého a pozorne som sa snažila čítať emócie z ich tvári.

„To nezáleží odo mňa," prehovorila napokon Ria ticho a kývla hlavou smerom ku mne. „Franny je tu doma. Nech rozhodne."

Ich pohľady spočinuli na mne a ja som hlasnou prehltla. Jednak som cítila, že si to Ria neželá, ale Tonyho zúfalstvo bolo väčšie a tak som chabo prikývla.

Myslela som si, že sa Ria nahnevane postaví a odíde, ale ona namiesto toho natiahla ruky k Tonymu a keď sa k nej naklonil, v očakávaní, že ho objíme, udrela ho do pleca. „To máš za to, že ma nepočúvaš," následne sa naklonila a pobozkala ho na líce. „A to za to, že ťa ľúbim. Manipulatívny idiot."

Vnútri som pocítila závisť a obrovskú potrebu niekam utiecť, ostala som však sedieť a obom som im venovala široký úsmev.

***

Ako som predpokladala, Ben prišiel tesne pred piatou. Na sebe mal tmavé džínsy, čiernobiele tenisky a biele tričko, ktoré dokonale objímalo jeho skvele stavané telo.

Keď zazvonil chystala som sa mu otvoriť dvere, ale predbehol ma Tony a ja som okamžite pochopila, že to nebolo práve najsprávnejšie rozhodnutie. Obaja sa prepaľovali pohľadmi, krčili čelá a tvárili sa, že sú lepší ako ten druhý.

Skvelé. To som potrebovala.

„Ahoj," vzdychla som a prešmykla sa popri Tonymu dopredu. Tým sa akosi prerušilo ich zdĺhavé zazeranie a Benove oči spočinuli na mne.

Zúril.

Ani ma nepozdravil, len sa naďalej mračil a neustále si ma obzeral. Cítila som sa hrozne. „Môžeš mi láskavo vysvetliť, prečo nie si hotová? Nemám na teba celý deň a ostatní už určite čakajú."

Aj jeho slová boli drsné a chladné, až ma takmer striaslo.

„Povedala som ti predsa, že nejdem," šepla som, tak aby náš rozhovor ostal len medzi nami. Nepotrebovala som, aby si o mne Tony urobil zlú mienku. Naozaj nie.

„A ja som ti povedal, že ma to nezaujíma! Proste si rob svoje povinnosti a všetko bude v poriadku..."

„Tak počkať," ozval sa Tony a v jeho hlase som rozpoznala hnevlivý podtón. Vedela som to určite, pretože ho použil, keď sa hádal s Riou. „Kto si a prečo sa správaš ako kretén?"

Mala som obrovské nutkanie sa k nemu otočiť a pogratulovať mu k dokonalému odhadu, ale namiesto toho som len ticho vzdychla.

Ben sa nenechal rozhádzať a hrdo zdvihol hlavu. „A kto si ty?"

Úžasné. Mimoriadne úžasne.

„Pýtal som sa prvý," odvetil Tony pokojne a Benovou tvárou prešiel tieň. Vedela som, že je poriadne napálený a všetko čo sa odohrávalo tomu vôbec nepomáhalo.

„Som jej priateľ," povedal Ben a natiahol ku mne ruky, vôbec som však nereagovala. Namiesto toho som otočila hlavu a očami skúmala Tonyho prekvapený výraz. „Nepovedala si mi, že máš priateľa."

Bola som v kaši. „On nie je môj priateľ..." prešla som si rukou po tvári a opäť vzdychla. „Je to komplikované."

„Komplikované?" zasmial sa Ben a ja som sa nepatrne striasla. Zase. „Môžme sa porozprávať, Franny? Osamote," dodal, akoby to nebolo vopred jasné.

Tony sa na mňa široko usmial, pohladil ma po hlave a nakoniec nahnevane zazrel na Bena. Keď si však všimol môj zúfalý výraz, prikývol a odišiel niekam do domu, pravdepodobne za Riou.

Ostala som sama, s Benom, ktorý vyzeral ešte zúrivejšie než pred pár minútami. Najprv sme sa len na seba dívali. Ja prosebne, aby to čo najskôr skončilo a on naďalej rozčúlene.

Nakoniec som prehovorila. „Prepáč, ale dnes s tebou fakt nemôžem nikam ísť."

„Kto je to?" ignoroval ma a pohľadom skúmal priestor za mojim chrbtom. „Alebo vieš čo, nič nehovor. Mohol som si myslieť, že nehráš podľa pravidiel. Samozrejme, že pri prvej príležitosti si domov dovlečieš niekoho druhého. Samozrejme."

Zasmial sa. Hlasno a falošne, ale aj tak mi to spôsobovalo bolesť. Hroznú, hroznú bolesť.

„On nie je..."

Prerušil ma a zdvihol ruky v obrannom geste, nechcel ma počúvať a ja som sa tomu vôbec nečudovala. „Ešteže Lucy nie je ako ty, pretože by toto všetko inak nemalo význam. Vlastne nechápem začo ťa ostatní platili. Za to, že sa s nimi ukazovala na verejnosti? Za to, že si skrátka..." usmial sa, no ihneď sa znova zamračil. „Byť na ich mieste nedám ti ani dolár, pretože si úplne na hovno. Vláčime sa spolu už dva týždeň a výsledok? Žiadny! Nič, nedokázala si nič. Lucy namiesto mňa pasie po mojom najlepšom priateľovi a ty sa tváriš, akoby to bolo v poriadku. Naďalej veríš tomu, že sa ti to podarí?"

Zaskočil ma. Zase som strácala pôdu pod nohami, ale nedala som to na sebe poznať. Aj ja som cítila hnev a oprávnene. Nečudo, že som vybuchla.

„Vieš, prečo sa Lucy nechytá?" spýtala som sa s predstieraným smiechom. Obaja sme hrali vlastné divadlo.

Dokonale.

„Pretože ťa nechce!" skríkla som „Pretože určite nechce milovať takého..." bastarda. „...Nečudujem sa, že pasie za Dylanom, pretože byť na jej mieste robím to isté!!!"

Dýchala som zrýchlene, hruď sa mi nekontrolovateľne dvíhala a klesala, a cítila som sa lepšie než kedykoľvek pred tým. Vôbec ma to však neuspokojilo. Myslela som si, že keď poviem pravdu, veci budú lepšie, ale neboli.... boli oveľa horšie.

Keď sa ticho medzi nami zmenilo na mučivé, opäť som prehovorila. Pokojne, ľahko a premyslene.

„Daj mi mesiac. Ak sa za mesiac nič nezmení môžeš... môžeš byť na mňa nahnevaný koľko chceš. Mesiac a budeš mať odo mňa pokoj."

Väčšinou hovorili tie slová chalani mne a nie ja im, ale tentoraz to bolo správne. Vždy, keď sme sa s Benom bavili o Lucy, snažila som sa nájsť v reči jeho tela nejaký podnet, niečo čo by ho prezradilo, že klame, ale nikdy sa mi to nepodarilo, a aj teraz som si bola istá, že ju naozaj chce. Možno aj miluje a ja im rozhodne nebudem stáť v ceste.

Ben prikývol a ja som si unavene prešla po tvári. „Ria! Tony! Ideme na bowling!" zvreskla som a hneď na to ticho zamrmlala. „Je to priateľ mojej sesternice. Nič viac, nič menej," otočila som sa mu chrbtom a pomaly urobila krok dopredu. „Daj nám desať minút."

Nič nepovedal a ja som nevedela, či je to dobré, alebo zlé znamenie.