🎵  radiohead- creep 

"I wanna have control
I want a perfect body
I want a perfect soul."   🎵

•••

Skrúcam sa v rytme elektrickej hudby, zatiaľ čo laserové lúče pokryjú a zafarbia parket a tancujúcich do červena. Do červena ako krv v našich pohároch. Tá sa v posledných dňoch stáva nedostatkovým pohárov, čo sa dá robiť, keď ju kupujeme potajme na čiernych trhoch od ľudí, ktorí žijú v tej najpodradnejšej kaste skoro takmer ako my. Potrebné živiny na prežitie nám dodáva len ľudská krv, ktorá je tak ďaleko. Celé dni hladovieme. Kráľovskú rodinu a politikov nezaujíma čo budú upíry predsa jesť a či vymrú. Jeme iba jeden krát do týždňa, je to stanovené na stredu, neviem prečo práve vtedy no tak to chodí. Nechcem byť už viac hladové dievča z chudobnej kasty. Keď sa stanem kráľovnou, zmením celú politiku. Princ si ma vybral, aj keď netuším prečo práve mňa- podľa kráľovskej rodiny špinavú podradnú bytosť. Naozaj to neviem pochopiť. Napriek tomu, že hladoviem mám prirodzene tučnú postavu, som ospalá, biela ako mŕtvola a lenivá. Vôbec ma to netrápi. Nie je nič silnejšie ako tučné dievča, ktoré má svoj štýl. Je to moja posledná noc v tejto diere, ktoré sa nazýva mesto Bloodgrave. Tak prečo to nevyužiť?

Prejdem k Damienovi, pokúsim sa od ten najzvodnejší úsmev aké vidím na tých vychrtlinách okolo nás. Cítim na sebe všetky oči, sú ako supy a zabárajú sa do každej časti, do každej priehlbiny môjho tela. Kašľať na ne. Prídem čo najbližšie a začnem sa obtierať o jeho telo. Viem, že ho veľmi chcú a chcem ho aj ja.

Len prekvapene nado mnou nadvihne obočie, no nechá ma nech s ním tancujem. Hľadím do jeho očí, v ktorých sa zaiskrí. Vyzýva ma čo spravím. Ďalej neváham a obtočím si ruky okolo jeho krku. Pohľady na mne ma idú upáliť. Čakám kým niekto nezasiahne a nerozdelí nás. Damien Matteo je najpopulárnejší chlapec na Bloodgravskej strednej, chodil takmer s každou z mojich prítomných spolužiačiek. Len so mnou nie. Som takmer neviditeľná. Jediný tučný upír na okolí. Prechádzam chodbami školy a nič, nikto si ma nevšíma. No teraz ma vidí, priamo teraz. Zahryznem si mimovoľne do pery. Rovnako hľadí do mojich očí ako ja do jeho. Môže sa niečo zmeniť v tento večer? Naozaj bude toto môj prvý bozk alebo sa odhodlám ja prvá, postavím sa na špičky a. . .Lenže nestihne sa to stať, zatiaľ tu žijem v horore, kde hlavná postava nevyhráva ale zomiera krutou smrťou  bez lásky a sama, pretože mi zrazu zloží ruky z jeho krku.

"Prepáč, odpadu sa nedotýkam."Povie naokolo poľutovania hodne a potom sa nad tým so svojimi kamarátmi náramne rozosmeje. Smiech sa ozýva a neprestáva, zdá sa mi že prichádza vo vlnách, ktoré do mňa narážajú v pravidelných intervaloch prílivu a odlivu. Mám čo robiť aby sa mi oči nezaliali slzami. Musím odísť. No tak Valentina, nestoj tam, akoby si primrzla. 

Lenže nohy ma neposlúchajú, stojím tam prihlúplo a teraz už s viditeľnými slzami stekajúcimi po lícach, ktoré zanechávajú čierne šmuhy. 

"Odpad. Odpad. Odpad." Niekto začne skandovať, a okamžite sa pridajú všetci. Myslím, že také potupenie už ďalej neunesiem, tenisky sa mi odlepia od podlahy a ja utekám smerom k toaletám v tmavej chodbe. Ešte si všimnem všimnúť víťazoslávny úsmev Kate Marshallovej. Zabuchnem za sebou dvere a vletím ku prvému záchodu. Strčím si do úst hlboko dva prsty, chvíľu čakám na dáviaci reflex, ktorý sa však dostaví za chvíľu ako na zvolanie a ja vraciam natrávenú krv rovno do bielej misy. Kachličky sa zafarbia do červena. Na ústach mi ostane pár kvapiek krvi, ktoré zotriem dlhým rukávom pleteného svetra. Roztrasene sa postavím, žalúdok mi teraz nepríjemne zvierajú kŕče. Chytím sa za brucho a prehnem sa k umývadlu. Čakám, že ďalšia dávka krvi pôjd von, no nič také sa nedeje. Robím to od detstva, no nechudnem. Zakaždým sa nasýtim a potom to dám von. No stále som tučná, malá, škaredá Tina. No prečo nevyzerať aspoň dobre? 

Z kabelky si vytiahnem červený rúž a prejdem ním po plných, no popraskaných perách. Myslím, si, že som dehydratovaná. Prejdem sa pohľadom v zrkadle, no moje oči sa v ňom stretnú s inými.

"Vážne si si myslela, že ti to dnes vyjde, Valentina ?"Kate Marshallová sa sladko, no nahnevane usmeje. 

"Nemyslím si. Smrdíš od grciek."Nahne sa bližšie a ovonia ma. Jej dych cítim na krku.

"Ako keby si to ty vedela, Marshallová. Bola si jeho ktorá..hmm, piata ? A stále s tebou nerandí, aké zaujímavé."Nasadím  jej medový tón, a nespúšťam od nej zrak zo zrkadla. Čo asi tak spraví ?Nahnevala som ju ešte viac, pretože ma zrazu chytí za líca a z rúk mi vytiskne rúž, ktorý som zvierala.

"Dívaj sa."Zasyčí mi do ucha, stisne mi ešte viac tvár a nadstaví ju k zrkadlu, aby som mala dobrý výhľad na jej dielo. Potom vytiahne rúž na jeho maximum a rýchlymi pohybmi namachlí niečo na lesklý povrch. Keď odokryje svoje ruky vidím nápis, ktorý mi adresovala.

Š  T  E  T  K  A

Stojí na zrkadle veľkým červeným. 

"Nie som-..."Precedím cez zuby a zároveň prehĺtam slzy. Len chcem byť zvodná. Pekná. Žiadúca.

Jej partia harpyí mi len venuje zlomyseľné úškrny. 

"Nie? A ako sa hovorí dievčatám, ktoré sa vnucujú do postele chlapcom, ktorí ich nechcú?" Opäť sa ozve Kate Marshallová a jej prívesky sa na povel rozosmejú. 

"Ty si hlúpa štetka, Kate Marshallová. Práve si sa sama opísala." Zopnem ruky v päste, hovorím s jedom, ktorý zo mňa srší. Ešte mám pár sekúnd než to tá hlúpa hus vstrebe. V tých si uvedomím, že možno nepotrebujem žiť v horore, pretože ma čaká rozprávka. Princ. Zajtra ráno. 

"Možno som len chcela niekam patriť. Tiež som chcela piť šampanské s jahodami a zmiešané krvou, vykračovať si po chodbe na vysokých podpätkoch, byť obľúbená a každé ráno si skúšať nové šaty, no dokázala som to, Marshallová, ja som to skurvene dokázala!"Teraz na ňu kričím, otvorím kabelku a na dôkaz mojich slov vytiahnem pozlátenú pozvánku. S úsmevom jej ju strčím pred oči. Užívam si ten moment. 

"Pozri kam sa odpad  dostal!"Vmetiem jej to do tváre a obliznem si suché pery. Vyzerám šialene.

Pri mojom vodopáde urážok Kate Marshallová ťažko hľadá vhodné slová. Naozaj, viac si to užívať nemôžem. Rátam sekundy. 

Tri. Dva. Jedna. . .

Vrhne sa na mňa s tým najhlasnejším najnahnevanejším revom. Na moje nešťastie som však sama a proti štvorici upíriek sa nemám ako ubrániť. Zhodia ma na zem a držia ma tam. 

"On si ťa vybral?!"Bľačí mi do tváre, až mi na líciach a viečkach pristane pár jej slín. "Daj to sem!" Z rúk sa mi snaží vytrhnúť zlatú pozvánku, no ja udržiavam pevný stisk. Chcú jej pomôcť aj jedny z  jej príveskom, no mávem rukou takže ju je ťažko uchopiť. Napokon sa Kate nahne a silným uhryznutím do mojích prstov všetko vyrieši. Vykríknem a povolím. V tom okamihu drží víťazoslávne ten tvrdý papier a pred mojimi očami ho roztrhá. Zavzlykám, moja jediná vstupenka do raja. Je preč.  S rovnakým bojovým pokrikom sa na ňu vrhnem, podarí sa mi vydrapnúť jej pár vlasov a uhryznúť ju do líca, no ďalej sa jej už nemôžem pomstiť, pretože ma z nej strhávajú jej verné psy. My dve zatiaľ chvíľu zadychčane ležíme na špinavej dlážke. Kate Marshallová sa napokon postaví a opätkom do mňa štuchne. 

"Zdá sa, že naša malá tučná Popoluška nikam nepôjde."Pousmeje sa, žmurkne na mňa a s ostatnými výjde von.  

Ak si myslela, že ma zastaví jedna posratá roztrhaná pozvánka, mýlila sa. 

To by sa čudovala, ale malá tučná Popoluška  ešte v ten večer sadla na autobus a potom  dokrivkala ešte cez rúško noci k prístavu, kde ju čakala loď, ktorá ju mala odviesť do rozprávky.