Existujú momenty, kedy som poviem - ja tú knihu jednoducho milujem. A presne pri tejto kapitole som si povedala, že ak by sa mi niekedy v živote odohral takýto dialóg, pociťovala by som vďačnosť. Užite si túto intímnu chvíľu rozhovorov medzi Theonom a Rebeccou!

Rekapitulácia: 

„Nie som Boh," odvetila som napokon, „ten ťa bude súdiť."

„Neverím v Boha," odpovedal pateticky a odpil si z fľaše vína.

„Tak potom ho nehľadaj ani vo mne," odvetila som. Nevedela som, čo po mne chcel. Chvíľu ma miloval, chvíľu akoby nenávidel a následne zostával apatický. Jeho zmeny nálad mi spôsobovali zimomriavky. Zrejme si to všimol.

„Mal by som prestať. Moja minulosť ťa zbytočne desí," skonštatoval a jemne mi prešiel rukami po obnaženej pokožke.

***

Rebeccin pohľad: 

„No tak. Začali sme s tým. Okrem toho som ti sľúbila, že nech mi povieš čokoľvek, budem sa snažiť pochopiť ťa." Tieto slová mali na Theona zázračný účinok, lebo napriek všetkým náladám pokračoval. Nervózne sa prstami dotýkal svojich pier, ako keby sa snažil nájsť správne slová. Potom konečne začal.

„Tí, ktorí mali vyhrať súd, nevyhrali. Vyhrali moji „čierni" zverenci... bol som na druhej strane, hoci som vedel, že ten kripel Saul toho veľa nespravil. Zobral som tú zákazku možno čiastočne z pomsty," Theon ma pozorne sledoval jeho tmavými očami, tentoraz boli čierne ako uhoľ. Akoby očakával, že ho odsúdim už na začiatku.

„Zrejme si dobrý právnik," na jeho tvári sa prvýkrát po dlhšej dobe blysol úsmev. Nechcela som ho odradiť hneď v úvode, čakala som na zápletku. Prečo to celé robil? Čo bolo spúšťačom? Celkom iste som tušila, že za týmito pohnútkami sa skrýva jeho ruská matka.

„Zrejme. Videla si tú reportáž, však?" preskočil k téme posledného súdu a ja som presne vedela, kam sa náš rozhovor schyľuje.

„Samozrejme."

„Ten súd som nevyhral čestným spôsobom. Saulovi Spencerovi sme do domu vložili drogy. Okrem toho sme narafičili rozhovor o tom, ako Enricco Salome už nemá svoje postavenie. Prebral ho ázijský gang." Pri slove ázijský gang som zbystrila svoju pozornosť. V tom momente som vedela, že sa naše životy prepájajú viac ako len na citovej úrovni.

(tu by sa hodila nová kapitola)

„Ázijský gang, ktorému šéfuje Yahiko Nakamura?" opýtala som sa, aj keď som už poznala odpoveď. Theonove zreničky sa rozšírili.

„V brandži ho volajú Y. Neznášam ho. Zdvíha sa mi tlak. Ten piadimužík...," zrazu som sa s Theonom cítila blízka viac ako predtým. Pociťovali sme nenávisť voči rovnakým osobám a našou spoločnou úlohou bolo zastaviť ich. Teda, aspoň každý z náš na to išiel iným spôsobom. Ja čestným a Theon tým menej čestným. Dúfala som, že v tomto prípade bude účel svätiť prostriedok.

„Ten piadimužík je Deleanova pravá ruka," pokračovala som.

„Počkaj, sakra, Rebecca. Ako to, ako to, že vieš toho tak veľa?" Theon bol prekvapený, že namiesto odsúdenia som mu začala odsýpať fakty.

„Pamätáš, ako si mi spomínal, že Delean lezie v drogách?"

„Hej. Stále si myslím, že to bol viac ako správny úsudok," odpovedal.

„Presne tak. S Jasonom sme prešli Deleanove maily. Spolupracuje s Yahikom. Jeho súkromná zdravotná poisťovňa skvelo maskuje ich drogový obchod. Najíma si najdrahších odborníkov, účtuje najvyššie sumy za bežné prehliadky a podobne." Theon sa na mňa díval, ako keby som objavila ďalší div sveta. V jeho pohľade som cítila vzrušenie i obdiv.

„K*rvaaaa. Preto tam vtedy stál v parku." V jeho očiach sa skvela ďalšia pridaná emócia – dravosť.

„Čo sa stalo v parku?" vyzvedala som.

„Chceli odo mňa recept na Enriccov perník."

„A?" netrpezlivo som sa dívala na Theonovu tvár. Vyzeral akoby mu skladačka posledných mesiacov konečne dávala zmysel.

„Musel som improvizovať. Keby Enricco zistil, že sa chystám jeho drogy posunúť konkurenčnej strane jeho mexickí vagabundi by ma zabili," odpovedal sucho a ja som si začala uvedomovať, že toho o Theonovi stále veľa neviem. Drogy? Situácie hraničiace so smrťou? Čím sa ma ešte chystá prekvapiť?

„Rebecca," pomaly ma schytil za obe ramená a zadíval sa mi do očí, „Saul Spencer bol vlastne figúrkou Benjamina Deleana." Jeho oči žiarili poznaním, keď to vyslovil ľahol si na moje kolená. Ako keby mu odľahlo, ako keby vyriešil rubikon, ktorý ho mátal posledné mesiace. Jeho ruky hladili moje stehná a ja som v tejto zvláštnej polohe nachádzala pokoj a súznenie. Cítila som sa ako komplic. Už som nebola len jeho priateľka, bola som niekým, na koho sa odteraz mohol spoľahnúť. Hladila som mu jeho bezchybnú rovnú tvár, jeho nos bol ako jemný výčnelok, ktorý bolo vidno len z profilu. Jeho tvár vyzerala ako renesančný obraz, ktorý som chcela namaľovať.

„Theon, predo mnou nemusíš nič skrývať," povedala som napokon.

„Naozaj?" zašepkal do mojich stehien.

„Budem stokrát radšej, keď mi povieš zlú pravdu než roztomilé klamstvo."

„Potrebujeme sa Rebecca. Bez ohľadu na to či ma budeš súdiť alebo nie. Bez ohľadu na to, či ma pokladáš za monštrum alebo skorumpovaného právnika. Len vďaka tebe som si spojil všetko, čo mi unikalo. Nie si len krásna... dopĺňaš ma spôsobom, akým so vždy potreboval. A dlho som si to nechcel priznať..." šepkal a ja som si tieto slová chcela prehrávať dookola. Bolo to dokonalé priznanie, krajšie ako ľúbim ťa.

„Prosím. Neviň sa. Nesúdim ťa. Práve naopak. Ďakujem, že si sa mi rozhodol zdôveriť." Jeho oči zaliali nepatrné slzy a jeho rovný nos ružovel rovnako ako jeho pery. „Vieš, že milujem, keď si takýto emočne dostupný?" usmiala som sa a bola som si istá, že ak by túto situáciu pozoroval psychiater, oboch by nás poslal na liečenie.

„Ako sa dá pri tebe nebyť?" pritiahol si ma k sebe dole a pomalými bozkami mazal akékoľvek pochybnosti a nevyslovené dohady. Vtedy som si uvedomila, že ho milujem. Nie tak, ako roztopašný tínedžeri, ale tak ako partneri, ktorí sa rozhodnú spoločne zostarnúť. 

Theonov pohľad: 

Milovať túto ženu ešte väčšmi som už asi nedokázal. Otvorila mi srdce i dušu chodníčkami, ktorými som už dávno zabudol kráčať. Vylial som si svoju dušu tak, ako som to neurobil už asi od svojho detstva. Konečne všetko dávalo zmysel. Teda, takmer všetko.

„Takže si ma neodsúdila?" opýtal som sa opäť, tentoraz z pohodlia gauča, na ktorom sme sledovali nejaký americký sitkom. Stále som sa uisťoval, či je bol tento rozhovor skutočný. Rebecca trvala na tom, že by sme si niečo mali zapnúť, vraj na odreagovanie, no ja som odmietal sledovať čokoľvek okrem nej. Bola tak krásna a uvoľnená. Tuho som si ju k sebe pritískal, chcel som jej vyjadriť vďačnosť. Sledoval som jej pery a nepatrne sa jej dotýkal. Nedokázal som zotrvať v nejakej pohode, lomcovalo mnou prílišne veľa emócií.

„Nie," pozrela sa na mňa, „milujem ťa priveľmi na to, aby som ťa odsúdila." Jej hlas bol mäkký a poddajný. Vedel som to. Vedel som, že jej môžem dôverovať. Vedel som, že ma pochopí. Okrem toho jej snový pohľad prezrádzal, že je v tejto chvíli s úžerníckym právnikom dokonale šťastná.

„Ďakujem, Rebecca," usmial som sa privinul som si ju k sebe. Tento čas bol môj najkrajší za posledné roky. Viem. Je to utópia a sám sebe prídem ako zamilovaný šialenec. No bolo to tak. Rebecca Swan ma dostala ako malého chlapca. Hladil som jej tmavé vlasy vo svojom lone a inhaloval jej vôňu.

Tváril som sa, že sledujem dej. Chcel som len, aby bola spokojná a v bezpečí.

„Čo sa stalo vtedy v parku s Yahikom?" opýtala sa odrazu.

----------------------------------------

Čakali ste od Rebecci pochopenie pre Theona? A prečo sa Rebecca zaujíma o večer s Yahikom? Dajte mi vedieť do komentárov!

xoxo mysteriousgirl213