Ahojte, sensualisti! Viem, je to už dlhá doba, kedy som sa neozvala. V podstate je kniha TSJ dopísaná, teda možno mi chýba ešte kúsok deja a špekulujem, ako by som to ukončila... Zatiaľ sa veľmi ospravedlňujem za dlhú pauzu a dúfam, že sa tu nájdu verní fanúšikovia, ktorí si to opäť prečítajú. Neváhajte mi zanechať komentár či starrr, takto ma motivujete k pravidelnému pridávaniu, hahhah. A teraz už užívajte rande Theona a Rebecci.

***

Rekapitulácia:

„Sadni si na mňa," povedal pomedzi bozky.

„To by som ne-," nečakal na moju odpoveď a pritiahol si ma na seba. Jeho nohy a svalnaté ruky ma obklopili, ako keby som k jeho telu už dávno patrila. Neprestajne ma bozkával – pery, nos, krk... Jeho ruky vkĺzli pod šaty a hladili moje prsia.

„Nemyslím, že sa to hodí, Theon," snažila som sa zachrániť túto dekadentnú situáciu. Jeho ruky boli až nebezpečne príjemné a ja som dokázala oponovať iba slovne.

„Je mi jedno čo sa hodí a čo nie," násilnícky ma pobozkal. „Viem len, že ty sa skvelo hodíš tu ... ku mne," nachvíľu sa odmlčal a ja som pocítila jeho vzrušenie.

***

Rebeccin pohľad: 

„Hneď to bude," povedal čašník a o malú chvíľu sa vrátil so zúčtovaním. Theon ma nenechal ani nahliadnuť. Diskrétne zaplatil sumu a v ruke mal balíček vkusne zabalených praliniek.

„Pre teba," podal mi a popritom ma zahaľoval čiernym kašmírovým šálom. Jeho ruky sa nenútene dotýkali môjho krku. Rozptyľoval ma.

„Ehm, ďakujem," jeho dotyk vo mne spôsobil zimomriavky. Vedela som, že ma nesmierne chce, no snaží sa byť diskrétny a nenútený. Stále šokovaná zo spádu udalostí som bažila po čerstvom vzduchu.

„Stalo sa niečo zlé?" spytoval sa ma, keď sme kráčali mestom.

„Nemusel si ma v tej reštaurácii takmer vyzliecť. Vyzerala som ako lacná...,"

„Pšt," priložil mi prst na ústa, „prepáč, že som sa nedokázal ovládať. Si príliš krásna, nie lacná." Hladil ma po tyle krku. Jeho dotyky a nežné slová pôsobili viac ako len príjemne.

„Doma sa k tebe budem správať ako k dáme," usmial sa a zdalo sa, že to myslí vážne. Napriek tomu som protestovala: „Neverím ti, Theon." Jeho hnedé oči sa zaleskli, schmatol ma do svojho náručia, jeho ruky ma pevne držali pri jeho hrudi a ja som cítila jeho prenikavý parfum.

„Už mi veríš?" zahľadel sa na mňa a niesol ma mestom, akoby som bola pierko.

„Daj ma dole," smiala som sa, „chceš, aby nás prepadli bezdomovci?"

„Vybral som pre nás bezpečnú štvrť," povedal Theon, „a nepsutím ťa, kým mi nedáš za pravdu," trval na svojom a rezko pritom kráčal. Naše vlasy jemnučko plachtili vo vetre. Nechcela som mu veriť, pretože som sa v ten moment cítila ako skutočná dáma. Nechcela som, aby to prestalo. Takáto chôdza však musela byť náročná...

„Verím ti a teraz ma už daj dole," riekla som pomaly.

„Ďakujem," usmial sa a jeho pery si celkom čistým a ladným pohybom spojil s mojimi. Bol to krásny bozk, ktorý nás zväzoval k sebe. Chcela som, aby trval dlhšie. Potom ma jemne položil dole.

„Ku mne je to celkom kus cesty, nevezmeme si taxík? A predsa len, nočná L. A. nie je práve najbezpečnejšia..." navrhol. On chce, aby som hneď teraz šla k nemu? Nebola som na to pripravená. Potrebovala som základnú hygienu, krémy na zlomeninu a peknú bielizeň, ktorá by lahodila Theonovmu oku. Nič z toho som však nechcela priznať.

„Všetko som nakúpil," povedal akoby mi čítal myšlienky, „vedel som, že to budeš potrebovať. Okrem toho, mala by si zvykať na svoj prechodný domov." Jeho hlas znel vážne a túžobne.

Snažila som sa ignorovať fakt, že ma Theon chcel nasťahovať k sebe domov. Zdalo sa mi to príliš rýchle a príliš dobré. Radšej som teda presunula pozornosť na praktickú otázku.

„Aj krémy na lekársky predpis?" ukázala som na svoju ruku v sadre.

„To nie," priznal.

„Prídem zajtra. Potrebujem sa zbaliť," zdalo sa, že ho moja odpoveď zarmútila, no napriek tomu to akceptoval.

„Máš legitímnu výhovorku, preto ti dávam priepustku na deň," povedal napokon a zastrčil mi pritom ružu za ucho.

„Ďakujem, pane," usmiala som sa.

„Čo by som nespravil pre svoju dámu...," zamyslel sa.

„Takže som, ehm tvoja?" chytala som ho za slovíčka.

„Iba moja," pritiahol si ma k sebe a prisal svoje pery k tým mojim. Mala som pocit, že toto celé je sen. Nikdy predtým sme s Theonom takýto bezstarostní neboli.

„Ľúbim ťa," zašepkala som, prekvapená slovami, ktoré zo mňa vyšli.

„Budeš so mnou chodiť?" opýtal sa celkom vážne a jeho oči sa na mňa dívali asi tak vážne, ako by som sa ma pýtal, či si ho vezmem za muža.

Chvíľu som sa na neho nemo dívala. Tento elegantný muž, sem-tam klamár, no nakoniec nechcene pravdovravný právnik. (Aspoň voči mne.) V talianskom obleku s dokonalou pleťou a dokonalým telom. Ten, ktorý ma vie rozosmiať, ale aj poriadne najedovať sa ma pýta, či budeme spolu? Po dlhom pohľade do jeho čokoládových očí, ktoré dychtili po mojej odpovedi som nedokázala odpovedať nič iné ako: „Áno." Vlastne, bolo to mojím zbožným želaním. Chcela som to dávnejšie, ako som bola ochotná priznať.

„Milujem ťa, Rebecca," vážne sa na mňa zadíval a vštepil mi pomalý bozk na odchod. Neochotne som sa s ním rozlúčila. Posraté krémy na lekársky predpis. Tentoraz som ľutovala svoju prehnanú defenzívu voči ochrankárovi. Obrala ma o jeden spoločný večer s mojím priateľom.

Theonov pohľad: 

Myslím, že som pri nej strácal zdravý rozum. Nevedel som si spomenúť na čas, kedy som bol viac šťastný a bezstarostný ako pri Rebecce. Táto žena sa jednoducho nedala nahradiť. To, ako ma uprene počúvala a ako nenápadne sa na mňa dívala ma privádzalo do rozpakov. Neexistovala roztomilejšia kombinácia ako bola ona. A teraz som ju už konečne mohol nazývať svojou priateľkou ... Premýšľal som akoby som ju mal oslovovať. Zlato? Láska? Miláčik? Všetko sa mi zdalo otrasné a gýčové. Tak rád som vyslovoval jej meno a myslím, že pritom aj ostanem. Rebecca bola proste Rebeccou..

V nočnom tichu som sa rozhodol robiť opäť skúsiť niečo, čo som nerobil už roky. Snažil som sa kresliť komiks superhrdinov – mňa a Rebecci, proti všetkým vyvrheľom. Napríklad taký Delean. Ten by mohol byť niečo ako nepriateľ číslo jeden. Niečo ako Voldemort v Harrym Potterovi. Netušil som prečo, no pociťoval som k tomu chlapovi tak veľký odpor, že by som mu dokázal zakaždým napľuť do tváre, hoci by pri mne len dýchal. Vedel som, že jeho biznis so zdravotnou poisťovňou nie je čistý. Vedel som, že sa váľa v drogách a pri tom sa pred spoločnosťou tvári ako samotný strážny anjel. Neznášal som takýchto falošných dobrodincov rovnako ako som neznášal pretvárky a pokrivený sociálny obraz, ktorý o ňom panoval v televízii.

Hm, kedy vlastne vysielajú tú reportáž zo súdu? Stavil som sa, že neodbytná reportérka si nenechá ujsť túto príležitosť. Celkom náhodne a osudne som zachytil polovicu svojej výpovede k súdu o Saulovi Spencerovi. Bola to repríza vo večerných správach. Tento náhodný počin dokonale vyobrazoval môj vzťah k médiám – náhodný a nepodstatný. Nechcel som však urážať týmto nastavením mysle Rebeccu.

Som v TV, napísal som jej stručnú sms.

Hm, som hrdá na svojho priateľa. Odpísala po pár minútach.

Predstavoval som si, ako som ju vyrušil uprostred nejakej činnosti a ona húževnato prepína na kanál BBC, kým nezbadá môj obraz. Premýšľal som, ako sa díva na tú reportáž. Škoda, že nemohla byť pri mne a dívať sa so mnou. V poslednej dobe sme akosi obaja celkom nečakane figurovali v TV, bolo to celkom vtipné, keďže ani jeden z nás sa tam neocitol očakávane.

Ďakujem, Rebecca. Naťukal som a prepol som z BBC na nejakú nočnú jazdu hitov. Lepšie sa mi pritom kreslilo. Maľoval som jej dlhé vlasy, chutné pery, pevné prsia... Spomenul som si na to, ako na mne sedela v reštaurácii. Bol to skvostný pohľad a ešte skvostnejší pocit... keď sa mi dívala do očí, nebol som schopný povedať na akúkoľvek z jej žiadostí nie. Bol som celkom rád, že tento fakt netušila. Ženy totižto rady zneužívajú takéto vymoženosti a ja by som sa možno rád nechal zneužívať. Radšej kresli, pomyslel som si, keď moje myšlienky začali naberať bizarné nuansy.

-----------------------------------------------------------

Ako bude vyzerať návšteva Rebecci u Theona? Svoje dojmy mi môžete zanechať v komentároch. Love you! <3