Ahojte, sensualisti! Dnešná kapitola sa mi extrémne páči (hehhe), tak verím, že sa bude aj Vám. Užite si pokračovanie rande Rebecci a Theona... ak sa Vám bude kapitolka páčiť, nezabudnite na hviezdičku/komentár <3.

***

Ak by som bol básnikom,

bola by si moja múza.

Chceš ma za muža?

Chcem byť tvojim právnikom.

***

Zapísal som si krátku báseň do poznámok v mobile a usmieval sa. Doriti, prečo som sa tak veľmi usmieval? Zriedkavo som sa nachádzal v takejto pozícii, a to ma vyvádzalo z komfortnej zóny. Vystúpil som pri najbližšej zastávke. Kvet. Rebecca by si určite predstavovala svoje ideálne rande s kvetom. Rýchlo som zabehol k najbližšiemu stánku.

Nechcel som to preháňať a vyzerať tak, že mi na tom prehnane záleží, hoci ma na tom skutočne prehnane záležalo... Poprosil som usmievavú pani v malom butiku: „Dobrý večer, jednu červenú ružu."

Čochvíľa som mal ružu v ruke a smeroval k jej vchodu. Vždy som mal rád jednoduchosť a prirodzenosť. Táto ruža bola celkom ako Rebecca. Výstredná, krásna a prirodzená... bez zbytočných pridaných ozdôb.

Som tu. Napísal som jej rýchlu správu a potom už len vyčkával pri mesačnom svite na jej prítomnosť.

„Ahoj," ozvala sa o malú chvíľu tá najkrajšia žena, akú som kedy videl. Dlhé tmavohnedé vlasy jej rozfúkaval vietor. Vlnili sa okolo jej rúk a drieku ako ten najkrajší hodváb. Jej telo bolo ladne zahalené do jednoduchých čiernych šiat, ktoré dokonalo obopínali jej snovú ženskú postavu. Jemné líčenie, ktoré sa pýšilo len jednou výraznou črtou sýtočerveného rúžu pozdvihovalo jej rozkošnú tvár. Jediné, čo „kazilo" dojem uhladenej elegantnej ženy, bolo zápästie v sadre. To som však vnímal ako prvok unikátnosti a tajne som sa pri jej nešikovnosti musel pousmiať.

„Ahoj, Rebecca,"snažil som sa skryť svoje nadšenie. Nechápal som, ako tie pocity pri pohľade na ňu mohli byť vždy tak intenzívne. Vždy som sa cítil ako zasnený adolescent, ktorý ide na svoje prvé rande a zhodou náhod zbalí to najkrajšie dievča, o ktorom sa mu celú strednú snívalo. Nedokázal som sa ubrániť obscénnym myšlienkam pri pohľade na ňu.

Doriti, Theon. Neoverthinkuj, pomyslel som si a snažil sa nachvíľu zastaviť svoje myšlienky.

„Čo je?" usmiala sa a hľadela na mňa so zvedavosťou.

„Nič len tá ruka v sadre. Púta pozornosť," uškrnul som sa.

„Doriti, Theon," štuchla ma sadrou do boku, „čakala som, že si všimneš iné veci."

„Vtipkujem," odmlčal som sa, „si krásna." Sklonil som sa k nej a pobozkal ju. Do ruky som jej vtlačil červenú ružu a zdalo sa, že bozk po kvetine bol o čosi náruživejší.

„Hm, zrejme sa ti to páči," usmial som sa spokojne.

„Každá žena miluje kvety," ohradila sa a jemne sa vzdialila. Jej oči však stále spočívali na jednoduchom kvete a ja som v ten moment vedel, že som vybral správne.

„No, nie je to mojím zvykom, vlastne som nikdy kvety nekupoval," priznal som.

„Neklam Theon, týmto ma neohúriš," štuchla do mňa, no jej pohľad vravel, že chce o tom počuť viac.

Smutné bolo, že som naozaj neklamal. Nikdy predtým som totiž nemal túžbu potešiť nejakú ženu aj inak než sexuálne. Sex býval vrcholom mojej lásky? Vlastne sa to nikdy nedalo nazývať láskou, skôr len náruživosťou či žiadostivosťou...

„Neklamem," ticho som priznal. Rebecca mlčala a my sme svetlami parku prechádzali postupne do mesta.

„Ehm, dnes je naozaj krásny spln," nadhodil som a neznášal som sa za to, že som nastolil trápnu tému počasia. V skutočnosti som však len nechcel riešiť nič vážne. Stačil mi pohľad na dokonalú Rebeccu, nič viac, nič menej mi nechýbalo.

„Naozaj? Nemyslela som si, že si dokážeš všímať aj takéto detaily," usmiala sa a jemnučko kráčala popri mne. Bola naozaj ako lesná víla, ktorú som túžil zahaliť svojim telom a objať. Teraz som sa však musel ovládať. Chcel som sa s Rebeccou rozprávať dlhé hodiny, no zatiaľ som netušil ako. Naša „romanca" bola tak tuho posplietaná rôznymi peripetiami a zvratmi, že mi takéto rozvláčne nočné stretnutie pripadalo ako ten najkrajší sen.

„Vnútri možno schovávam umeleckú dušu, ktorá vníma svet inak než bežný racionalista," usmial som sa a popritom chytil Rebeccu za ruku. Jej prsty si ma ladne privinuli a ja som v jej dotyku pocítil príval hrejivého pokoja.

„Mám rád literatúru. Staršiu prózu, no naopak novodobejšiu poéziu. Myslím, že skvelo reflektuje obrazy dnešnej doby, v ktorých sa nachádzame," priznal som úprimne. Vôbec prvýkrát v živote som celkom bez obáv, či to druhú osobu bude zaujímať, rozprával o svojich záľubách. Ó, aký úbohý som bol vlastne predtým ako som ťa stretol, Rebecca.

„Vymenili ťa, Theon?" usmiala sa na mňa a stisla mi dlaň, „kde je ten sarkastický grázel?"

„Nepáči sa ti to? Môžem si opäť robiť hlúpe žarty a svet bude v rovnováhe," úkosom som sa pozrel na Rebeccu.

„Nie, Theon. Páči sa mi to a veľmi," objala ma a ja som si ju jemne šokovaný privinul k sebe.

„Som rád," odpovedal som prosto a pritom jej prstami prechádzal po drieku. O malú chvíľu sme stáli pred vybranou talianskou reštauráciou.

Milý čašník nás usadil do rezervovaného miestečka v útulnom rohu reštaurácie, kde sme boli úplne sami.

„Chcel som, aby sme mali súkromie," vysvetlil som a pritom jej odsunul stoličku. Sledoval som jej ladné pohyby, ktorými sa usádzala za útulný stôl. Všetko okolo nás bolo zladené do zemitých farieb, na stole stála váza so živými kvetmi.

„Môžem?" zasunul som ružu do vázy.

„Je tu krásne," vravela neustále obzerajúc si priestory.

„Je," prisvedčil som.

„Prečo si chcel takéto súkromie?" jej zelené oči sa do mňa vpíjali.

„Chcel som, aby to bolo ideálne a len naše," priznal som, „okrem toho tu nechcem mať žiadne iné vizuálne podnety okrem teba."

„Takže si rád len za moju fyzickú stránku?" opýtala sa a tentoraz znela presne ako roztomilo nespokojná investigatívna novinárka.

„Tak som to nemyslel," pohladil som jej predlaktie, „dnes chcem počúvať len a len teba." Do salóniku vstúpil čašník, ktorý nám do elegantných pohárov rozlial francúzske víno z roku 2006.

„Polosladké, Chateau d'Angles. Darček podniku," usmial sa čašník a popritom na mňa žmurkol. Vedel som, že Rebecca miluje tento druh vína, a tak som dúfal, že takýto začiatok vnesie príjemnú atmosféru do nášho stretnutia. A skutočne. Na jej tvári sa zjavil drobný úsmev, ktorý sme spečatili spoločným prípitkom.

„Na zdravie," povedala a ladne zdvihla pohár.

„Na tento večer," žmurkol som a odpil si z vína. Chvíľu sme sa na seba len tak dívali.

„Nie je to zvláštne, že sme tu len tak? Konečne sami. V pokoji," začal som a vychutnával som si pohľad na ňu. Jemne v rukách žmolila obrus a jej pohľad spočíval na sadre. Zrejme bola nervózna.

„Je to krásne, no zároveň zvláštne," prisvedčila a pritom sa potajme zahľadela na mňa.

„Hej," dotkol som sa jej brady, „naozaj mi to nevadí." Rebecca jemne očervenela a ja som opäť prešiel na svoju stranu stola.

„Prosíte si?" opäť nás vyrušil čašník.

„Jedny arrabiata a jedny?" pohľadom som zamieril k Rebecce.

„Cacio e pepe."

„Poprosím fľašu tohto francúzskeho vína," dodal som. „Je ozaj znamenité." Čašník sa zdvorilo vytratil a my sme opäť osameli.

Rebeccine pramene vlasov padali na jej dekolt, zatiaľ čo jej oči sa mi stále kradmo vyhýbali.

„Venuj sa mi," povedal som a naše pohľady sa spojili, „nad čím premýšľaš?"

„Nad všetkým čo sa nám stalo," povedala, „čo si si vlastne myslel, keď sme sa prvý raz stretli."

„Úprimne?" opýtal som sa.

„Len úprimne," odpovedala a jemne sa pritom usmiala.

„V ten večer ... neviem, potreboval som sa jednoducho uvoľniť. Snažil som sa oklamať chlapa pri bare. Myslel som, že sa mi to podarí, a že aj v ten večer budem o 10 000 dolárov bohatší. No a v tom si prišla ty a zmarila si mi plány...," pousmial som sa, presne som si pamätal jej rozhorčený výraz.

„Ja som to vedela, ja som to vedela, že som mala pravdu, Theon," víťazoslávne sa na mňa dívala akoby práve vyhrala lotériu.

„No," zapálil som si cigaretu, „vravel som si niečo také ako táto žena ma irituje, no zároveň neskutočne priťahuje." Rebecca si odpila z vína a jej pohľad naberal sebaistotu. Opäť som sa strácal, keď sa na mňa takto dívala nechcel som viesť dialógy, ale...

„Tiež si mi pripadal zaujímavý," povedala ticho a ja som k nej priblížil svoju tvár.

„Čo ti pripadalo najzaujímavejšie?" bol som zvedavý ako malý chlapec. Nespúšťal som z nej oči.

„Tvoje oči, obočie, hlas...,"

„Takže ťa baví, keď vravím takto?" znížil som svoj hlas a do ucha jej zašepkal, „Rebecca, tá sadra ma rajcuje."

„Ehm, Theon, prestaň," zháčila sa, no videl som, že sa jej môj nevkusný žart viac ako len páčil.

-------------------------------------------------------------- 

Čo myslíte, ako bude pokračovať rande Theona a Rebecci?

xoxo mysteriousgirl213