Ahojte, dnešná kapitola sa mi pridávala veľmi príjemne, dúfam, že sa teda vám bude príjemne minimálne čítať! Love all of TSJ fans, budem sa tešiť na Vaše reakcie!

***

Colt Anaconda FW1997

„Je to vaša zbraň?" opýtal sa Rashford priamo Saula ignorujúc habkajúceho Snydera.

***

Theonov pohľad:

„Odkiaľ máte túto j*bnutú klamlivú nahrávku?" opýtal sa Saul pozbavený všetkej slušnosti.

„Je vaša?" Rashford ignoroval Saulovu otázku a dožadoval sa odpovede.

„Nie je," odpovedal Saul s kamennou tvárou.

„Ste si istý, že ak to pošleme na expertízu, nenájdeme tam vaše otlačky?" dobiedzal Rashford.

„Nie," sálou sa ozvalo ďalšie zhíknutie, „pretože títo bastardi narafičia aj zoznam registrovaných zbraní. Všetko je to klamstvo... Nik z týchto svedkov netvrdí pravdu. Sú to oni, ktorí by mali zhniť v pekle, nie ja!" jeho tvár horela hnevom, ktorý som doposiaľ na ňom nevidel a najdesivejšie na tom bolo to, že všetku zlosť sústredil mojím smerom.

Jeho advokát Phillip Snyder sa netváril o nič prívetivejšie. Zdalo sa akoby som mu nahrávkou z diktafónu vzal aj ten posledný vietor spod plachiet.

„Zbraň preveríme, pokračujte vy, pán advokát Snyder," Rashford mu tentoraz dal slovo.

„Môjmu mandantovi, Saulovi Spencerovi bolo celkom explicitne a jasne ublížené," dlaňou poukázal ešte stále na Saulove obväzy na ľavom dolnom chodidle.

„Kríva, je zranený, možno to bude mať doživotné následky a už nikdy poriadne nedošliapne na nohu."

Kiež by došliapol. K*kot. Nechal som si túto myšlienku radšej pre seba a jemne sa uškrnul.

„Jeho noha je v dezolátnom stave, a to všetko vďaka obžalovanému Enricovi Salomemu," Snyder sa snažil vyvolať desivú atmosféru. Namiesto toho však vyzeral ako akýsi nafúknutý škrečok, ktorý sa naparuje z neidentifikovateľných dôvodov.

„Námietka," ozval som sa, „hanenie dobrého mena."

„Tento muž už svojimi drogovými praktikami stratil každý kúsok dobrého mena, nemyslíte pán Blackloire?" Snyder sa vyškieral na náš stôl svojimi žltými zubami. Našťastie to ukončil Rashford.

„Pán Snyder, toto je súdny proces nie reality show," sálou sa ozval tlmený smiech súdnej poroty a mne akosi odľahlo.

„Prepáčte. Tu sú lekárske správy ohľadom mandantovho zranenia."

Ak by som bol na jeho mieste, snažil by som sa správať čo najprofesionálnejšie. Phillip Snyder sa však niekoľkonásobne nechal uniesť emóciami, a tak aj veľmi relevantný dôkaz, akým bola lekárska správa, mohol stratiť na dôležitosti.

Zatiaľ čo si súdna rada spolu so sudcom prezerali lekárske spisy, Snyder pokračoval v defenzíve Spencera: „Naši svedkovia Julian Ray a Jamie Uterrez taktiež dosvedčili, že pán Salome vedie drogový obchod. Ak sa vám ruky na fotografii od pána Uterreza nezdajú ako ruky Enricca Salomeho, potom vás presvedčí expertíza jeho metamfetamínu."

„Ďakujem. Nejaké dodatky?"

„Zvážte prosím aj prípady slečny Santos a Martinez. Navrhovateľ im ublížil nemalým spôsobom a rovnakým spôsobom ublížil aj môjmu mandantovi," v skutočnosti nebol Salome až takým chúďatkom, akým som ho v očiach súdu vykreslil, ale Laury a najmä Valerie mi bolo nesmierne ľúto. Zaslúžili si spravodlivosť.

„Dodatky?"

„Prípady slečny Santoz a Martinez úzko nesúvisia s týmto prípadom. Psychika pána Spencera je úplne v ..."

„Navrhujem psychiatrické testy," prerušil som Snydera skôr ako dokončil myšlienku o skvelom zdravotnom stave Spencera.

„Ďakujem strane navrhovateľa i obžalovaného. Rovnako aj vám, súdna porota. Ďakujem svedkom aj obhajcom. Prípad naďalej ostane v procese. Počkáme na expertízu látky a zbrane. Vidíme sa o týždeň. Prajem vám dobrú chuť k obedu," sudca Rashford rýchlo, stručne a nekompromisne uzatvoril súdny proces. Párkrát sa ešte blyslo sieňou svetlo fotoaparátu a to bolo všetko. Ľudia sa rozkrádali a malá-veľká kapitola súdu bola za nami.

„Zdá sa, že sme na dobrej ceste, Theon," zdravila ma na chodbe pomerne usmiata Fleur.

„Skutočne?" ešte som nemal od prípadu zachovaný odstup, a tak som na všetko nazeral až priveľmi z môjho pohľadu.

„Svedectvá Valerie a Laury nám veľmi pomohli. To duševné zdravie. To je otázka, ktorá sa dostáva do popredia celou Amerikou...," Fleur si vzrušene uhládzala jeden prameň vlasoch za ucho a popritom rýchlo smerovala k chodbičke.

„O tom nepochybujem," usmial som sa a konečne som mal zo seba dobrý pocit.

„Pán Blackloire, čo si myslíte o...," nejaký z reportérov BBC sa ma pokúšal zastaviť.

„Vypadnime," zašepkal som Fleur a konečne som zacítil čerstvý vzduch na rušnej ulici. Po horúcom a napätom vzduchu v súdnej sieni to bola príjemná zmena.

„Hodíš ma domov?" navrhla Fleur, keď sme už bezpečne sedeli v mojom aute.

„A čo tak obed a šampanské ako drobnú satisfakciu?" žmurkol som. Po prvý raz som si chcel užiť poobedie ako normálny, ničím nezaťažovaný človek. Mal som pocit, že práve drobný rozhovor s Fleur mi pomôže uvoľniť sa.

***

Rebeccin pohľad: 

Od rozhovoru s Theonom uplynul týždeň, rovnako ako od môjho článku s Benjaminom Deleanom.

„Dobrá práca, Swan," ozval sa v jedno ráno nečakane Mendoza, „noviny dosiahli viac ako milión výtlačkov."

„Naozaj?" tešila som sa a opäť som si nahmatala pondelkové číslo, na ktorého titulných stranách sa rozprestieral rozsiahly článok s Deleanom.

„Neustále sa vypredávali. Zdá sa, že viac ako tretina obyvateľov L. A. je poistená v Healthy society. Chceli sa zrejme dočítať viac...," šéf sa usmieval a stále stál na prahu mojej kancelárie, akoby mi stále túžil niečo povedať.

„Ehm, deje sa niečo, pán Mendoza?" chcela som prerušiť to napätie.

„Zapnite si reprízu novín," usmial sa Menoza a ja som okamžite nahmatala ovládač a zapla drobný televízor v rohu kancelárie.

Týždenník New Era vyvolal u poistencov rozruch. Doteraz najväčšia zdravotná poisťovňa Healthy Society vedená Benjaminom Deleanom prichádza o takmer 70% percent svojich poistencov. Môže za to nedôvera a predražené zdravotné úkony, o ktorých upovedomila Los Angeles nadaná reportérka Rebecca Swan.

Chvíľu som sa na obrazovku dívala ako obarená. Nedokázala som spracovať fakt, že moje meno odznelo v televízii, a že sa mi možno predsa len podarilo to, o čom som snívala – znemožniť Benjamina Deleana. Mendoza si chvíľu užíval môj prekvapený výraz, o malú chvíľu však dodal: „Skutočne skvelá práca. Zdá sa akoby vás v tomto pátraní hnalo niečo oveľa záživnejšie ako len spravodlivosť pre občanov."

„Ehm, máte pravdu, už dlhšie som túžila po pracovnom povýšení," narýchlo som zaklamala, pretože som to vnímala ako celkom relevantný dôvod. Nemohla som predsa na sebe nechať poznať moje skutočné zámery.

„Máte pravdu Swan, odteraz budete šéfredaktorkou pre spravodajské oddelenie," vyhlásil Mendoza a hrdo vkročil do kancelárie.

„Ehm," takmer mi zabehlo a rozkašľala som sa. Nečakala som takúto rýchlu odozvu.

„Netrucujte, Swan. Samozrejme, že s tým prichádza aj zvýšenie platu," usmial sa a o chvíľu ho už nebolo.

Čože? Bola som doslova mimo a nachvíľu som sa musela postaviť zo stoličky a prejsť sa biedne zariadenou kanceláriou hore-dole. Nielenže som sa dostala do hlavných správ, potrestala Deleana, ale aj nečakane získala post šéfredaktorky spravodajstva?

To som sakra musela osláviť. V eufórii som ledva vydržala do konca pracovnej smeny a už 10 minút pred jej koncom som sa medzi kanceláriami chystala zbalená domov.

„Pekný víkend, Erin!"

„Pekný víkend, Kenzie!"

„Ahhoj, Rebecca," obe mi šokovane odzdravili, pretože ma ešte snáď nikdy nevideli takúto šťastnú v práci. Svoj dôvod šťastia som im teda nemohla zatajiť.

„Pozrite si správy s Benjaminom Deleanom a vašou obľúbenou kolegyňou," žmurkla som a nechala som ich zadusiť sa závisťou. Pohľad na šokovanú Kenzie ma tešil asi najväčšmi. Nech si trhne, závistlivá suka, preblesklo mi mysľou.

Spokojne som sa vybrala domov a v tej chvíli mi nič nechýbalo. Vedela som, že Theon je ešte stále zaneprázdnený riešením prípadu, a tak som mu naťukala skromnú iMessage.

R: Bola som v správach, Benjamin po mojom článku stratil 70% poistencov.

------------------------------------------------------

Čo myslíte, ako bude reagovať Theon na to, že sa Rebecca zaplietla do prípadu s Deleanom? Dajte mi vedieť v komentároch!

xoxo mysteriousgirl213