Ahojte! Tentoraz sa hlásim trošku neskôr, no hádam si v tento sviatočný deň stihnete prečítať aj túto kapitolku! Enjoy! Ďakujem za všetky prečítania a povzbudzujem vás ku komentárom hahah. 

***

Zaviedla som podnikateľa do útlej tmavočervenej izby, kde nebolo takmer vôbec nič okrem tlmeného osvetlenia a obrovskej rovnako červenej baldachýnovej posteli s vínovo červenými závesmi...," Laura sa opäť strácala v detailoch, no tentoraz ju nik neprerušil. Napätie by sa dalo takmer krájať.

„Podnapitý podnikateľ ma obchytkával akoby som bola jeho hračkou. Skúmal moje telo, zatiaľ čo ja som sa cítila ako mäso podhodené vlkom. Jeho dych, jeho tvrdé zaobchádzanie, jeho ... prepáčte," Laura si rýchlo vytiahla vreckovku.

***

Theonov pohľad:

„Prepáčte, detaily zrejme nie sú dôležité. Nechcem prežívať opäť tú traumu a opäť to nechutenstvo," pozrela sa smerom na stôl Spencera a ja som vôbec obdivoval tú silu, ktorú v sebe táto krehká a životom skúšaná žena nachádzala.

„Dôležité je to, že som podľa všetkého, a najmä podľa slov Spencera, zničila povesť baru. Vraj sa tu potulujú krvavé štetky. A tak som dostala prezývku, ktorá sa so mnou donedávna vliekla...," porota sa tvárila v skutku zarmútene a nebola sama. To, čo si Laura prežila sa len ťažko dalo vtesnať do hraníc normálnosti. Vlastne to bolo úplne šialené a neľudské.

„Viete mi povedať, slečna Santos," oslovil ju sudca citlivo, „ako sa veci po tej noci vyvinuli a prečo ste podľa tu prítomného pána Spencera pokazili povesť baru? Spomínali ste rovnako, že to bola Vaša prezývka donedávna... Čo sa odvtedy zmenilo?"

„Odišla som. Nedokázala som viac stráviť psychický nátlak a neustále posmešky... Nedostala som ani žiadne odstupné, ale bolo mi to jedno. Chcela som len vypadnúť a nájsť si skutočnú prácu, kde by som sa cítila ako plnohodnotná ľudská bytosť. A k povesti baru? Roznieslo sa, že sú v bare „krvavé štetky", čo by sa, samozrejme, nestalo, keby ma v ten večer Spencer nenútil ísť do salóniku... Okrem toho som si túto „škodu" musela odrábať tancami zdarma, nehovoriac o tom, že si ma už žiaden z chlapov nevybral, ba dokonca, cítila som šepkanie v sále, ktoré bolo bezpochyby mierené na mňa. Stratila som hrdosť, ženskosť aj možnosť príjmu," dokončila Laura už len po šepky a ja som sa čudoval, ako môže jedna smiešna a zle načasovaná okolnosť zmeniť vnímanie svojej totožnosti. Laura bola totiž krásna pôvabná žena, ktorú zahaľovalo rúško tajomnosti. Len to, ako sa o sebe vyjadrovala mi spôsobovalo bolesť a túžil som viac ako kedykoľvek predtým vidieť Spencera hniť za mrežami. Stále som však netušil, ako celý prípad vnímala súdna porota...

„Pán Spencer, máte naozaj pocit, že svedkyňa Santos dehonestovala váš klub? Alebo to s odstupom času vnímate ako svoju vinu?" opýtal sa pomerne taktne Rashford.

„Santos sklamala. Nenachádzam žiadnu vinu vo svojom konaní. Je to biznis ako každý iný. Ani majiteľ pivovaru nepozastaví čapovanie piva, keď dôjde, ale objedná nový sud a vyhovie svojim zákazníkom," odpovedal celkom chladne Spencer a ja som nedokázal pochopiť to, ako si nedokáže priznať niečo tak očividné.

„Ďakujem pani svedkyňa, nemám ďalšie otázky," uzavrel Rashford a súdny proces opäť pokračoval. V sále vládla napätá atmosféra. Nemal som však pocit, že ľudia zazerajú na náš stôl. Naopak, prepaľovali Spencera a jeho farizejské chovanie. Zovrel som si tvár v dlaniach a čakal na ďalšieho obdobného svedka našej strany.

„Súd povoláva svedkyňu Valerie Martinez."

Keď zbadal Saul Spencer Valerie, nedokázal sa tváriť odmerane. Valerie išla pomaly v sprievode ochranky a ani sa nedívala jeho smerom. Jemne našla môj pohľad a ja som pocítil, že som bol pre ňu dôležitým oporným bodom, pre ktorý sa tu vôbec rozhodla stáť. Divné, ako sa naše vzťahy zmenili. S pôvodne mileneckej šarvátky sa náš vzťah pretransformoval na niečo také ako psychológ-pacient.

Rashford opäť odverklíkoval vstupné formulky a mohlo sa začať.

„V navrhovateľom som bola v nechcene blízkom vzťahu, miloval ma," Valerie odpovedala na Rashfordovu otázku a sálou sa ozvalo tlmené zhíknutie. Dúfal som, že dav zachytil Saulov skormútený výraz, ktorý absolútne nenaznačoval to, že by ju niekedy vôbec prestal milovať. Bola jeho slabým miestom, a práve preto som sa túto skutočnosť pokúsil využiť. Nechcel som však, aby Valerie trpela.

„Porozprávaš im to ešte raz. Rovnako, ako si to povedala vtedy mne," presviedčal som ju v telefóne pred súdnym procesom.

„Netuším, či to zvládnem," odpovedala.

„Valerie, povedať to bude pre teba terapeutické. Navyše, chceš, aby za to Saul pykal, však?" znel som trocha ako diabolský advokát, no vedel som, že sa nemýlim.

„Dobre teda prídem," odpovedala napokon, a tak som tu dnes stál a opäť počúval dobre známy príbeh o tom, ako ju Saul emočne a psychicky zničil. Rovnako ako Lauru. Tentoraz to bolo však horšie. Valerie bola totiž žena, ktorú miloval, a tak sa na jej fyzickom utrpení podieľal niekoľkokrát aj on samotný...

Valerie nevynechala ani jediný detail. Bola precízna a presvedčivá a ja som bol opäť hrdý na to, že to dokázala prerozprávať aj pred desiatkami ľudí.

„Nútil ma k sexuálnym praktikám, ktoré som potom recipročne musela znášať aj s ním. Si dvojnásobná výhra. Láska a zamestnankyňa. Krásny cit a peniaze... stále mi vravieval dookola to isté," Valerie plakala. Bola o niečo citlivejšie než Laura, navyše jej príbeh bol o dosť osobnejší a ešte viac deštruktívnejší ako ten predošlý.

„Musela som odísť rovnako ako Laura. Po nej však neposielal sliedičov a neprenasledoval ju. Prvé dni som sa nemohla ani osprchovať. Doslova som zabarikádovala každý voľný prierez v mojom malom byte. Nemala som tam takmer žiadne denné svetlo, čo sa prejavilo aj na mojom duševnom zdraví," priznala Valerie a tentoraz to bola skutočnosť, s ktorou sa nezverila ani mne. Bol som šokovaný rovnako ako samotná súdna porota.

„Potom nasledoval súdny zákaz priblíženia a táto ochranka od zákona," jemne sa usmiala a pozrela sa smerom vpravo a vľavo na statných chlapov, ktorí ju obklopovali. Zdalo sa, že si na seba zvykli a hoci sa jednalo o pracovné vzťahy, boli si oporou.

„Lebo s nimi spíš, ty štetka!" vykríkol náhle Saul.

„Dobre vieš, že to nie je pravda," ohradila sa celkom pokojne Valerie, „nebyť nich, neustála by som sa strachovala o svoje súkromie."

„Spíš s nimi," zopakoval opäť poblúznený Saul, kým ho neschmatla súdna ochranka. Netušil som, že Saul dokáže byť aj takýto labilný, no skvelo nám to hralo do karát. Ak aj súd predtým pochyboval o jeho mentálnej labilite, teraz už mohol byť celkom jasne presvedčený.

„Ďakujeme svedkyňa Martinez," uzavrel celé Rashford a Valerie sa pokojne odobrala preč zo sály. Posledný raz na mňa zazrela a ja som len jemne zakýval hlavou na pozdrav. Bol to akýsi nemý rozhovor o tom, že je všetko v poriadku.

Nasledoval svedok Jamie Utierrez, ktorý stál tentoraz na strane Saula Spencera. Obviňoval Enricca Salomeho z predaja drog. Vraj si tajne odfotil jeho ruky spolu s predajným vrecúškom heroínu, ktorý mal byť údajne od Salomeho. Fotografiu ruky mal so sebou. Podal ju súdnej porote a škeril sa akoby tou fotografiou skutočne usvedčil Salomeho z predaja drog.

„Jedná sa o vaše končatiny?" vôbec prvý raz sa otočil sudca na Salomeho. Celé to bolo akési vtipné a vnútorne som sa uškŕňal, pretože akási fotografia rúk alias končatín predsa nemohla byť relevantným dôkazom. O to viac, keď som poznal jeden podstatný detail.

„Ak je tam tetovanie hada, potom uznávam, že sú to moje ruky," sálou sa ozval oceľový hlas Salomeho.

Jamie Utierrez zdvihol fotografiu smerom k sudcovi. Mierne rozmazaná nekvalitná fotografia, na ktorej chýbalo tetovanie hada sa razom stala nepotrebným zdrapom papiera.

„Nerelevantné," zakončil Rashford a ja som sa tentoraz skutočne uškrnul.

„Pán Blackloire, pán Snyder, ste pripravení na záverečnú obhajobu svojich mandantov?" oslovil nás Rashford.

„Samozrejme," odvetil som ako prvý, keďže som Snyderovi neplánoval darovať ďalšie prvenstvo. Nepadla dokonca ani obvyklá prestávka pre záverečnými ustanoveniami. Stanleymu Rashfordovi zrejme vyhladlo rovnako ako všetkým ostatným v sále.

„Poďte teda," vyzval ma jednoducho.

„Tu prítomný, môj mandant a zároveň obžalovaný Enricco Salome nevníma svoje konanie, a to teda postrelenie nohy navrhovateľa ako závažný priestupok či prehnanú reakciu. Uznáva však, že sa mohol zachovať uvážlivejšie a škodu je navrhovateľovi ochotný vyplatiť aj peňažne. Poskytne refinancovanie liekov a zaplatí za potrebné zdravotné úkony... Reakciu pána navrhovateľa na svoj starožitný majetok – Ford 454 vníma ako provokačnú a dokonca fingovanú akciu. Vtrhnutie na jeho benzínovú stanicu a hanlivé slová pripisuje jeho porušenej psychike a duševným problémom, ktoré potvrdili aj svedkyne Laura Santos a Valerie Martinez. Rovnaké citové vydieranie použil aj na môjho mandanta, o čom svedčí aj ...

„Námietka," rýchlo ma prerušil otravný Snyder, „prípady svedkýň Santos a Martinez síce svedčia o istých komplikáciách môjho mandanta, avšak nijako s obžalovaným Salomem."

„Vyvarujte sa prosím podotýkania na túto oblasť, ktorá exaktne nesúvisí s pánom obžalovaným ... pokračujte," vyhlásenie Rashforda vôbec prvýkrát za celý súdny proces vzbudilo vo mne paniku. Čo ak... Doriti Theon, sústreď sa!

„Plánoval citovo vydierať môjho mandanta, pretože mal so sebou vlastnú zbraň," rozhodol som sa na to ísť nekompromisne a vytiahol diktafón, ktorého reproduktor som dal na totálne maximum.

„Ja, muž činu, Saul Spencer, som vlastníkom revolveru Colt Anaconda FW1997."

Z toho momentu si veľa nepamätám. Ostal som oslepený bleskami fotografov a zhíknutiami súdnej poroty. Akoby sa v súdnej sieni udial malý-veľký tresk, ktorý zmenil magnetické pole celého prípadu.

Stanley Rashford zodvihol odistenú zbraň spomedzi dôkazov a zadíval sa na jej nadpis naspodku.

Colt Anaconda FW1997

„Je to vaša zbraň?" opýtal sa Rashford priamo Saula ignorujúc habkajúceho Snydera.

-----------------------------------------------------------

Čo myslíte, ako ovplyvní tento dôkaz súdny proces? Dajte mi vedieť v komentároch!

xoxo mysteriousgirl213