Ahojte sensualisti! Je to opäť nová kapitolka knihy. Verím, že sa Vám bude páčiť. Spoznáte novú postavu - Caspiana (je hore na fotografii). Verím, že si ho obľúbite. (Bc i love hiiim) ♥ Let's read! 

xoxo mysteriousgirl213

THEON:

V hlave som si prehrával, čo sa práve udialo. Človek, pozorujúci nás obďaleč, by si pomyslel, že ide len o nejaké všedné lúčenie sa. Ja som to však cítil inak. Cítil som sa pri nej inak než s akoukoľvek ženou predtým. Vanilka, prerývaný dych, sýtoružové pery, jej telo nalepené na tom mojom... Nevedel som, čo si mám o tom jej objatí pomyslieť. Išiel som na ňu zhurta? Alebo sa jej nepáčim? Na to som naozaj nebol zvyknutý. Tak veľmi som ju chcel ochutnať, až som si neuvedomil, že ma možno ani nechce. V tom som sa zvrtol na päte a opäť sa vrátil k jej bránke. (čítali ste v minulej kapitole)

Po Rebecce tam nebolo už ani stopy. V nočnom vzduchu bol cítiť len jemný závan jej vanilkového parfumu. To bolo všetko, čo ostalo z jej prítomnosti. Cítil som sa zvláštne odmietnuto, no napriek tomu som sa rozhodol vhodiť svoju právnickú vizitku do jej schránky. Za pokus nič nedám a pokúšať sa o „Mrs. Rebeccu Swan" som nepovažoval za márne.

Napriek tomu, že bolo v L. A. milión taxíkov na každom kroku, zvolil som si radšej prechádzku mestom. Znamenalo to totiž lepšiu príležitosť na prečistenie si myšlienok, ktorých za dnešný večer veru nebolo málo. S pochmúrnym playlistom v slúchadlách som sa z kroka na krok vláčil smerom k svojmu bytu. Bolo zvláštne, ako sa emócia človeka dokáže zmeniť zo sekundy na sekundu. Mozartove symfónie som počúval len vo zvláštnych prípadoch, keď som chcel pôsobiť dojmom sexy klasika v spoločnosti dámy, alebo keď som bol naozaj rozčarovaný. Dnešná noc predstavovala druhú možnosť. Zažil som tak veľa, a pritom som sa ani len nedotkol jej pier... Mal by som sa spamätať, razom som vymenil Mozarta za poriadnu dávku Nirvany.

REBECCA:

Ráno som sa prebudila na opätovné bzučanie budíka a neprestajné cinkanie správ. Ach, tie otravné technológie, vďaka ktorým nemá človek ani kúsok pokoja. Niekedy si vravím, že svet by bol bez nich bezstarostný. Nikam by som sa neponáhľala, nikto by ma prílišne neotravoval a stretla by som sa len s tým, na koho by som si chcela nájsť čas. Občas mám chuť zahrabať sa do piesku ako škorpión v púšti a s nikým nekomunikovať, vďaka otravným mobilom je však tento plán absolútne nerealizovateľný. Najmä nie po včerajšku, kedy som sa vytratila od svojej stredoškolskej partie a nechala sa zlákať Theonom. 

V duchu som naprázdno preglgla a sucho v ústach mi pripomenulo včerajšie orgie v podaní drinkov Sex on the beach. Nemali na mňa najlepší vplyv. Môj žalúdok bol až priveľmi nestabilný a v hlave mi trieskalo ako po rockovom koncerte. Prešla som si prstami po tvári a ucítila som pozostatky líčenia. Ihneď som zamierila do kúpeľne. Strapaté vlasy, tmavé kruhy pod očami, vyhrnuté čierne šaty a navyše obrovská diera na pančuchách. Takto som včera večer vyzerala? Čudujem sa, že sa so mnou Theon vôbec bavil. Dúfam, že túto katastrofu spôsobil len spánok a ranné sabotovanie odlíčenia, inak naozaj pochybujem o Theonovej príčetnosti. Hoci, keď som tak nad tým uvažovala, nespomenula by som si na žiaden priamy kompliment na moju osobu. Podobalo sa to skôr na spŕšku sarkazmu s dávkou zmyselnosti. Nevedela som povedať prečo, no túžila som, aby na mne opäť spočinul ten jeho sarkastický pohľad. Tá trúfalosť v spojení s jeho zjavom, hlasom, povahou a ... Sakra, buď toto fantazírovanie spôsobilo zvyškové promile v krvi alebo mám naozaj vážny problém.

Napriek všetkej fyzickej žiadostivosti, ktorú vo mne Theon vzbudzoval, skončil včerajší večer ako jedno veľké fiasko. Cítila som sa viac než previnilo za to, že som ho odmietla. Sníval sa mi dokonca podobný sen. V sne to bolo ale naopak, Theon odmietol mňa. Moja psychika mi zrejme dávala doslova „vyžrať" včerajšie infantilné správanie. Ja som však netušila, čo by mohlo pomôcť. Možno budem rozumnejšie uvažovať, ak zo seba zmyjem tento nechutný alkoholický opar. A tak som sa v sekunde strčila pod prúd chladnej vody ... hneď som sa cítila lepšie. Čerstvá, odlíčená a v župane som sa presunula do kuchyne, kde som si do mojej obľúbenej modrej šálky s nadpisom Mermaid, spravila poriadneho „turka". Mobil neustále cinkal, a tak som sa konečne rozhodla pozrieť, čo sa deje. Bola to Ivon. V tom všetkom zhone som na ňu úplne zabudla. Ak by vyhlasovali ocenenie za kamarátku roka, skončila by som pravdepodobne na poslednom mieste, za to, ak by oceňovali fiasko roka, bolo by ťažké nájsť mi konkurenta.

Kde si?

Našla som si skvelého cukríka, mala by si ho vidieť!!

Tak kde si?

Dievčatá ťa hľadajú...kde sakra trčíš?

Ide tvoj song, nemala by si chýbať na parkete!!!

Rebecccccaaa

Swaaaaan

Sakraaaa, si v pohode?

Nepomiešala si veľa alkoholu, však?

Doriti, volala som ti už 4x!!!

Keď sa stretneme neželaj si ma...

Očakávam vysvetlenie...

Najmä posledné dve správy vo mne vyvolali jemný strach. Ešte ste nevideli naštvanú Ivon, tá by v hneve vybila zuby aj Jasonovi Stathamovi. Posmelená správami som sa teda rozhodla radšej zavolať.

„No ahoj," začala som neisto. Už teraz som sa pripravovala na slovnú spúšť nadávok.

„Aleee, nezábudka sa nám predsa len ozvala," uštipačne riekla Ivon, znela naozaj zachrípnuto a v pozadí som počula akýsi mužský hlas.

„Máš tam cukríka?" vyzvedala som.

„Ja by som sa skôr mala pýtať, kde si bola celý večer," nedala mi priestor.

„Stalo sa toho naozaj veľa," stručne som odvetila. Nechcela som ju prílišne informovať, o tom, ako som to celé pokazila.

„No, nemyslím, že by ťa bavilo byť samú celý večer takže to radšej vyklop," tušila som, že sa nedokážem vyhnúť jej výsluchu nadlho. Nateraz som však bola rozhodnutá získať zlatého bobríka mlčanlivosti.

„Okej, mala som nejakú spoločnosť a trošku viac alkoholu. Stačí?"

„Dobre vieš, že nie, chcem vedieť všetko. Rozumieš? No, novinka o tom, že si mala spoločnosť je určite lepšia než otráva alkoholom," smiala sa napokon.

„Taaak teda je tam ten cukrík alebo nie," rýpala som v snahe odviesť jej pozornosť.

„Je," povedala ticho a pritom sa dusene smiala, „to musíš vedieť, čo som vyvádzala." Narozdiel odo mňa, Ivon milovala informovať ma o každej, hoci aj intímnej záležitosti jej života. Boli sme ako severný a južný pól, asi preto sme skvelými priateľkami už tak dlhú dobu.

„Okej, potom si píšeme. Verím, že máš teraz lepšiu zábavku ako telefonovať so mnou," dedukovala som.

„To teda áno," síce som ju nevidela, ale nadšený tón jej hlasu prezrádzal, že to musí byť minimálne skvelé, „tak ahoj a nezabudni, že spoveď ťa neminie."

„Toho som si vedomá," konštatovala som úplne neutrálnym hlasom.

Dobre, Ivon ma teda nezabije. Sedela som a bubnovala nechtami o stôl. Predo mnou bola už len prázdna šálka, a ja som premýšľala, čo s týmto víkendom. Nakoniec som si povedala, že po traumatizujúcom zážitku s Theonom mi pomôže len jediné – rodina. Nemala som však chuť na stretnutie s maminou, tá byť hneď spoznala, že sa niečo deje. Radšej som teda napísala svojmu mladšiemu bratovi Caspianovi. Mal síce dvadsaťdva, no bol mi bližší ako môj starší brat Jad. Medzi Caspianom a mnou bol koniec koncov iba dvojročný rozdiel, čo bolo možno dôvodom, prečo sme si boli tak blízki.

Becca: Si tam? Nemám nič na práci a rada by som šla na obed.

Caspian: Takže som len tvoja voľba z núdze? :D

O pár sekúnd však zacinkala ďalšia správa, ktorá mi pripomenula, prečo svojho brata tak veľmi zbožňujem.

Caspian: Okej, vyhovuje ti to o 12:30? Mám ešte doučovanie...

Caspian vyučoval na konzervatóriu piano. Možno to predstavovalo netypický záujem pre muža, no ja som si ho už inak nevedela ani predstaviť. Aj ja som hrávala na piano, no nie tak dobre ako Caspian, on v tom bol rodený majster. Neraz si spomínam, ako nám vždy v sviatkoch vďakyvzdania vyhrával všelijakých klasikov. Mala som to rada, žiadne tuctové koledy, ale krásna klasika v podaní Caspiana. Niekedy sa od hrania nevedel odtrhnúť, vtedy mu Jad vravieval: „No tak už dosť Caspiano, poď si dať s nami radšej pohárik." A naozaj túto prezývku som pri doberaní používala dodnes.

Becca: Okej, prídeš po mňa?

Caspian: Jasne, 12:30 presne pred tvojím bytom

Becca: Ďakujem CASPIANO

Caspian: Dávaj si pozor, aby si nešla peši xdd

S úsmevom som odložila telefón a začala sa chystať na obed. Celkom som sa naň tešila. Môj brat mi bol spriaznenou dušou, a presne to som po včerajšku potrebovala. Zabudnúť na Theona a na moje detinské správanie. Čochvíľa sa uličkou rútilo jeho čierne BMW E30. Ako vždy vravieval – stará láska nehrdzavie, a tak to bolo u neho so staršími typmi BMW. Miloval retro a ja som nemala nič proti. Nikdy som sa veľmi nevyznala v autách, no toto sa mi páčilo. Vždy keď som doň vstúpila, ako keby som navštívila starého priateľa.

„Becca, je 12:35, myslím, že si mala dosť času, nemyslíš?" nadhodil na mňa naoko prísny tón hlasu a jeho zelené oči sa do mňa zapichovali „učiteľským" pohľadom. O pár sekúnd však vystriedal hranú prísnosť za úškrn od ucha k uchu.

„Bože, ty môj nahnevaný pampúšik," doberala som si ho.

„Lepšie by padlo ahoj," opäť sa usmial a odhrabol si tmavé vlny z čela.

„Ahoj," škerila som sa, „tak kam pôjdeme?"

https://youtu.be/lom6I3EgynY

---------------------------------------------------------

Verím, že sa Vám Rebeccin brat Caspian zapáčil. ♥ Pretože ja milujem v príbehoch také tie skvelé "siblings relationships". Budem rada, ak ma potešíte komentárom či hviezdičkou. ♥

w/ love mysteriousgirl213