Ahojte, opäť je tu nová kapitolka. Tento raz je Theon Blackloire na súde. Ako to celé dopadne? Sensualisti, začína prihorievať a bude to ozaj napínavé!

***

„Je to však veľký ryba, po zverejnení si dávajte pozor," škeril sa.

„Budem," odvetila som podozrievavo a ponáhľala som sa preč.

„Možno by som zvážil aj osobnú ochranu," dodal a ja som mala pocit, že sa kvalitne baví na môj účet. Pôvodné priateľstvo, ktoré som na malú chvíľu cítila, bolo razom preč.

„Ddovidenia," zmizla som skôr, než stihol povedať ďalšiu hlúposť, ktorou by mi opäť skazil náladu na bod mrazu.

***

Rebeccin pohľad: 

Ja som sa však chcela cítiť ako víťazka. Odolná, neoblomná a silná. Viktória, Xena či Kleopatra. Chcela som kráčať v stopách silných žien. Chcela som sa tak cítiť, no všetci muži, ktorých som doteraz stretla ma voči Deleanovi neustále považovali za nedostatočnú. Mala som toho dosť. Zabudnutý mobil, ktorý som od stupídneho Jasonovho príkazu zo strachu úplne vypla, som zapla rýchlosťou blesku. Nikto mi nebude diktovať, čo mám robiť...

11 zmeškaných hovorov. Theon Blackloire. V návale svojej najväčšej feminínosti som narazila na opätovné mužské atakovanie, tentokrát zo strany Theona. Čo sa to sakra deje?

Napriek najlepšie strávenej noci svojho života som voči nemu pociťovala jemnú zášť. Vedel o celom prípade Benjamina Deleana a ja som na oblátku ani netušila, koho bude obhajovať najbližšie dni na súde. Jeho tajnostkárstvo však vyvažovalo podmanivé správanie, a tak som namiesto sklamania pri spomienkach na včerajšok pociťovala slasť... Moja škorpiónska časť vo mne si neustále prehrávala našu noc, ktorá bola snáď najkrajšou v mojom živote.

„Chcem, aby na tento večer do smrti nezabudla," znel jeho túžobný tón, ktorému sa nedalo odolať. Kravata, ktorá mala pôvodne slúžiť ako formálny doplnok pre večierok Schuberta v La Plaza sa stala nástrojom môjho znehybnenia. Doriti, Becca. Teraz nemôžeš prichádzať o rozum, teraz nie je čas na dráždivé spomienky. A tak som namiesto túžobného hovoru späť naťukala len rýchlu sms.

R: Deje sa niečo?

T: Všetko je v poriadku, občas mám len priveľa fantázie. Odpovedal rýchlo a ja som túžila vedieť, čo myslel pod tou fantáziou.

R: Ako to myslíš? Rýchlo som naťukala.

T: Bál som sa, že sa ti cestou od Jasona niečo stalo.

R: Ach, zasa tá tvoja úchylka s Deleanom. Prekrútila som očami. Bolo síce milé, že sa o mňa bál či zaujímal, no jeho prehnané ochranárstvo voči Deleanovi bolo naozaj zbytočné.

T: To nie je úchylka, Rebecca. Odvetil mihom sekundy.

R: Okej. Odvetila som stroho, pretože som netušila čo mám dodať a ako by som ho mala presvedčiť o tom, že mi naozaj nič nehrozí.

T: Chýba mi tvoja prítomnosť v mojej spálni. Z čista jasna zmenil tému. Ak by mal Theon Blackloire nejaký štartovací balíček, pravidelné zmeny čohokoľvek by boli jedným z charakteristických znakov.

Neodpovedala som. Odrazu sa mi však v rukách rozvibroval telefón a aj som si teda nočnú prechádzku osamote veľmi neužila. Niežeby v L. A. nevládol chaos aj v nočných hodinách, ale ja som to považovala za príjemný zvuk, ktorý som vnímala ako relax. Každé mesto malo predsa svoje zvuky a svoj ruch.

„Rebecca?" ozval sa jeho zamatový hlas.

„Áno?"

„Tú prítomnosť som myslel vážne...," nebola som zvyknutá na pravidelné prejavy náklonnosti z jeho strany, a tak ma to vždy prekvapilo, „chýbaš mi." Jeho hlas znel úprimne a jemne skleslo.

„Aj ty mne," odvetila som jemne cez zuby, pretože som stále plánovala byť odmeraná pre to jeho tajnostkárstvo.

„Nasledujúce dni budem riešiť prípad, takže veľmi nebudem mať čas," pokračoval.

„Áno, spomínam si. To je ten prísne tajný prípad, vlastne ako všetko v tvojom živote," rypla som a môj jed škorpióna sa v dvoch vetách vylial na Theona.

„Au," zašepkal a ja som mala pocit, že som nemala byť takáto ostrá. Každý si zrejme zaslúžil svoje súkromie a čas.

„Raz ti to poviem, ale sľub mi, že ťa to nateraz nebude hnevať," Theon bol zvláštne ohľaduplný, a tak som sa pre tento raz rozhodla svoju zlosť zahnať do úzadia.

„Na dobré sa čaká," odvetila som napokon, akoby to malo byť nejaké príslovie platné pre nás.

„Teba už mám," odvetil zastrene a ja som si uvedomila ako mi po týchto slovách zrýchlene bije srdce, zároveň som si však uvedomila, aký je náš „vzťah" nedefinovaný a komplikovaný.

„Naozaj ma máš?" odvetila som podozrievavo.

„Ehm, chcem mať," opravil sa a ja som si predstavila jeho žiarivý úsmev.

„Zdá sa, že by sme si mali vysvetliť viacero vecí, ako len riešiť „prípady" ostatných," poznamenala som.

„Čo navrhuješ?" opýtal sa.

„Seriózne stretnutie, kde sa konečne porozprávame ako dvaja dospelí ľudia?" odvetila som ironicky.

„Pozývaš ma na rande?" nadhodil a jeho tón hlasu znel teraz už skutočne pobavene.

„Ehhh, mám toho v práci veľa," zaklamala som, lebo som nechcela prezradiť fakt, že po publikovanom článku o Deleanovi bude mojou najväčšou náplňou programu čakanie na odozvy. Navyše, muž mojich predstáv musel byť lovcom a ja som sa nesmierne rada hrala na nedostupnú korisť.

„Zdá sa, že sme obaja veľmi zaneprázdnení," dodal smutne a moja nálada klesla o stupienok.

„Uhm," odvetila som, lebo to bolo jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohla.

„December by sme však mali začať spolu," povedal odrazu.

„Ako to myslíš?" nechápala som, pretože jeho odpovede opäť raz nedávali súvis.

„Chcem, aby sme mali rande..."

Theonov pohľad:

Pomaly som fajčil cigaretu a premýšľal nad všetkým, čo sa v poslednej dobe udialo. Cítil som sa ako chladný zamrazený muž, ktorého sa Rebecca celou svojou silou a žiarou pokúšala roztaviť. Bolo to príjemné a cítil som život, jej pery, vzdychy a náhlivé dotyky, jej intenzívny pohľad, ktorému sa nedalo absolútne odolať. Nik nemal krajší pohľad ako ona. Dokázal by som preň vraždiť, bojovať, plakať i vytvoriť obrovskú armádu detí. Áno, bolo to šialené a zrejme nezdravé, no pritom krásne a fascinujúce. Tavila ma takým spôsobom a rýchlosťou, až som z obrovských omrzlín, ktoré som si ponechával na svojom tele roky, vytvoril popáleniny. Bol som ako biedny na púšti, ktorému dokázala pomôcť len Rebeccina blažená prítomnosť. Problémom bolo, že jej moja prítomnosť škodila a zhadzovala ju do nebezpečenstva. Ach, tak veľmi som tŕpol, aby nezistila, že som vlastne zapletený s Deleanovým gangom na čele s Yahikom... Spomenul som si na celú hlúpu tirádu s Ázijčanmi, vďaka ktorým prišiel Cody takmer o ruku... Všade pomaly sadal prach nebezpečenstva. Rázne som zahasil cigaretu a vstal – je čas sústrediť sa na Enricca Salomeho.

Pomaly som listoval svojím poznámkovým blokom. Nahrávku sme mali. Stačilo sa držať zákonov, ktoré sa dali dobre použiť proti Saulovi Spencerovi. Navyše, Saul vôbec nepatril medzi svätuškárov a ja som mal to šťastie v nešťastí, že som ho poznal lepšie ako svoje ponožky. Mohol som na neho vyhrabať toľko špiny, navyše mi mohlo prísť svedčiť množstvo nespokojných blondínok, ktoré sa v klube za tie roky vystriedali.

Je jedno, akým spôsobom budú svedčiť, peniaze a strach sú vždy presvedčivými metódami. Navyše, určite by ich potešil blažený pohľad na zúboženého Saula Spencera v cele. Škodoradostne som si mädlil ruky. Mal som v rukách toľko es, z počiatočných pochybností som si pomaly vytváral sebadôveru, ktorú však stále ohrozovala Saulova prítomnosť. Ten určite nič nenechá na náhodu a patrične sa pripraví na súd. Našťastie netuší, že budem obhajcom Enricca Salomeho. Inak by na mňa vytiahol aj to, čo som absolútne nespáchal. Netvrdím, že som úplne neviniatko, ale aj tak.

Obvolal som zopár čísel a spokojne si vyložil na gauč. Zdalo sa, že všetko prebehne podľa plánu...

***

Bol pondelok, 24. novembra.

„Ako sa cítiš, Theon," starostlivo sa ma opýtala Fleur a v kabelke zvierala diktafón, kde sa nachádzala nahrávka s prehlásením Saula Spencera o vlastníctve revolvera, ktorý však patril Salomemu.

„Bojovne," odpovedal som a utiahol som si kravatu o čosi pevnejšie. Rana z bitky v Skid Row sa konečne zahojila, a tak som pred sudcom Rashfordom mohol vyzerať reprezentatívne. Spleť krokov, ktoré som cez víkend urobil ma utvrdzovali v tom, že napokon možno nebude tak nemožné zmierniť Enriccovi Salomemu trest. Uisťovalo ma o tom zopár blondínok, vedomosť o Spencerovej povahe, nahrávka od Fleur a drobné malé prekvapenie, ktoré som si ponechal ako krajný prípad, ak by veci nevychádzali tak ako majú.

V chodbe pred súdom sa zhromažďovali ľudia, novinári, ba dokonca som si povšimol aj skromný štáb z BBC. Doriti, o takúto popularitu som veru nestál, pomyslel som si a nervózne si prehrabol vlasy. Šedý oblek mi zrazu pripadal tesná a priestory súdnej chody skľučujúce. Jediné, kto chýbal boli hlavný figuranti prípadu Saul Spencer a Enricco Salome.

„Mal som spomenúť radšej výhru v lotérii," zašepkal som Fleur, keď som videl vchádzať tých dvoch do súdnej siene v spoločnosti ochranky. Za rivalmi sa rozbehla plejáda nôh a ja som len matne zahliadol Valerie, ktorá neisto kráčala do sály medzi poslednými účastníkmi procesu.

„Verím Vám, Blackloire," ozval sa vedľa mňa s úškrnom Salome, zatiaľ čo ja som si po stole rozprestieral pripravené hárky papierov so všetkým, čo by mi malo dopomôcť k zdarnému koncu tohto prípadu.

„Nie je to ľahké, pán Salome," odpovedal som nie príliš nadšene. Chcel som mu dať totiž najavo, že ma jeho malicherné želania oberali o spánok posledné dva týždne.

„Preto som si vybral vás, ste jednička na trhu," žmurkol na mňa a jeho zlatý zub zažiaril.

---------------------------------------------

Čo myslíte, ako dopadne súd medzi Enriccom Salomem a Saulom Spencerom? 

xoxo mysteriousgirl213