Ahojte, sensualisti! V poslednej dobe je môj život jeden veľký zhon, ale myslím na Vás. Som tak nesmierne rada, že som si konečne našla čas na pridanie kapitoly. Poteší ma každé videnie, hviezda či komentár. Už len vedomie toho, že tu ste, pre mňa znamená veľa! Užite si túto kapitolu. Zajtra bude ďalšia! 

***

„Nemôžem zaspať bez toho, aby som sa ťa nemohol dotýkať," šepkal som a pritom som jemne hladil jej líniu bokov osvetlenú mesačným svitom. Postupné preniknutie citmi vo mne vzbudilo zvláštnu túžbu pomilovať ju ako kráľovnú zo 17. storočia. Noblesne, precízne, krásne a s najvyššou nežnosťou. Chcel som jej skladať poklony, chcel som ju lízať ako krehký porcelán a starať sa o ňu ako o chránený kvet. To všetko si Rebecca Swan zaslúžila.

***

Theonov pohľad:

***

„Je to sen, Theon? Nechce sa mi veriť, že realita môže byť tak krásna," zašepkala a ja som sa pomaly, ale isto prestával ovládať.

„Tvoja vôňa je to najkrajšie, čo som kedy cítil," povedal som pravdivo s tvárou zaborenou v jej vlasoch.

„To neznie ako zdravý kompliment," usmiala sa a otočila sa ku mne. Nenalíčená bola ešte krajšia. Prirodzená krása bola jej najlichotivejšou prednosťou, ktorá ma privádzala do rozpakov. Žensky zaoblené prsia jej jemne nadvíhali žltú hodvábnu košeľu.

„Vieš, že žltá nie je práve najobľúbenejšia farba pre spodnú bielizeň?" začal som jemne, no v skutočnosti sa mi to na nej páčilo. Bola iná, vo všetkom. A presne to som na nej mal tak veľmi rád.

„Netúžim po tom, aby som ťa zaujala," povedala úprimne a rukou mi prešla po líci.

„Nechceš zaujať... Hm, tak čo chceš, Rebecca?" zachrípnuto som vyzvedal.

„Hm," chvíľu sa zamyslela a vyzerala pri tom rozkošne, „chcem byť sama sebou."

„Takú ťa milujem," odvetil som úprimne.

„Theon," chytila ma za driek a pritiahla si ma k sebe, „toto mi predsa nemôžeš robiť."

„Čo?" opýtal som sa totálne opantaný jej smelými dotykmi.

„Tvoje vyznania citov ma robia krehkou," priznala, no nepustila ma ani o milimeter.

„Nezáleží na tom či si krehká, ak si so mnou," usmial som sa pobozkal ju na čelo. Prítmie a Rebecca podo mnou zapĺňali akúkoľvek prázdnotu, ktorú som kedy cítil.

„Milujem ťa," zašepkala a ja som túžil, aby tento večer nikdy neskončil.

„Prečo sa usmievaš?" opýtala sa.

Pravdou ale bolo, že som to slovami nedokázal opísať. Nechal som teda ticho rozprávať za mňa a namiesto odpovede som sa prisal na jej plné horúce pery. Jej zrýchlený dych mi bol odpoveďou na to, že to aj ona cítila rovnako ako ja.

Pomalými pohybmi som zvliekal z jej tela lunárnu košeľu, ktorá zahaľovala Rebeccine krásne ženské krivky. Nedokázal som sa prestať dívať na tú najkrajšiu ľudskú schránku, akú som doposiaľ videl. Žensky zaoblené krivky a jej hebká mliečna pokožka ma nútili zasypávať ju celú bozkami. Chcel som ju mať len a len pre seba. Pomaly som sťahoval posledný drobný kus oblečenia, ktorý zahaľoval najintímnejšiu časť jej tela. Teraz už bola predo mnou skutočne nahá.

„Môžem?" zdvorilo som sa opýtal spod jej lona.

„Chcela som to už dávno," zašepkala a jej dlaň mi prešla vlasmi.

Po tejto odpovedi ma už všetka zdvorilosť opustila...

Pomaly som kĺzal jazykom po jej tele. Cítil som sa ako ten najblaženejší muž opantaný ženou mojich snov – Rebeccou. V tichej spálni sa ozýval tlmený šepot môjho mena, ktorý ma nútil pokračovať viac a viac. Občas som sa zadíval na jej nežnú prirodzenú tvár. Bola tak delikátna. Napätie a vzrušenie vládlo v každej bunke môjho tela. Túžil som jej splniť každé prianie, ktoré by si v tej chvíli zaželala.

Pomaly som sa bozkami presúval všetkými časťami jej tela, kým som opäť nezastal pri jej perách.

„Naozaj si to chcela?" opýtal som sa a skutočne som chcel poznať odpoveď.

„Naozaj, Theon," venovala mi dlhý nenáhlivý bozk. Naše vlhké pery a čelá pokropené potom si konečne oddýchli.

„Prečo si mi predtým nič nenaznačila?" šepol som pomedzi bozk a jemne ju pritom hryzol do pery.

„Nechcela som nič siliť," postupne sa mi odhaľovala.

„Rebecca," chytil som ju za obe líca, zatiaľ čo som ju tlačil váhou svojho tela k posteli, „to, čo je medzi nami je prirodzené."

„Čo ak je to iba poblúznenie?" nedôverčivo sa pýtala, no z jej očí hľadela láska. Nechápal som, ako sa v tejto chvíli dokázala opýtať niečo takéto. Neprežívala snáď rovnaké pocity ako ja?

Priložil som ruku na jej nahý hrudník a nahmatal splašený buchot srdca. „Bilo by takto splašene, ak by to nebola láska?" Tentoraz som sa na ňu zadíval nekompromisne. Chcel som len čo najrýchlejšie počuť pravdu z jej úst.

„Theon, mám k tebe city, ako k doposiaľ žiadnemu inému," priznala a ja som sa celkom drzo a nenásytne pritisol k jej perám. Bol to dlhý, vášnivý a upevňujúci bozk, ktorý sme obaja potrebovali.

„Ehm, táto noc pomaly končí. Svitá," Rebeccina dlaň smerovala na veľké okno, cez ktoré naozaj začínal nový deň.

„Nechcem, aby mi svetlo zabraňovalo v tom, čo tak veľmi chcem," usmial som sa a pobozkal jej panvovú kosť, „ale, samozrejme, prestanem, ak si to bude moja dáma želať."

„Dáma si želá vašu pozornosť," usmiala sa. Jej zelené oči v sebe skrývali tlmenú vášeň. Miloval som to, že sme boli v určitých aspektoch úplne totožní, a tak som nepochyboval o tom, že si predstavovala toto ráno celkom ako ja.

***

Rebeccin pohľad: 

***

Prebudiť sa polonahá v posteli tesne pred obedom, hľadiac na rozstrapateného obnaženého Theona bol jedným z pohľadov, na ktorý som už v živote nechcela zabudnúť. Bol roztomilo zahalený v svetlej perine, ktorú objímal, akoby to bola jeho starodávna láska. Jeho strapaté kučery sa vlnili na každú stranu a zahaľovali jeho bezchybne rovné obočie. Starostlivé vejáre mihalníc zahaľovali súkromie očí a jeho symetrický nos vykúkal ako drobný prieskumník nad vankúšom. Uvoľnený spiac na bruchu dýchal v pravidelných rytmoch, kým som ho neoslovila.

„Theon?" ticho som zvolala, napriek tomu, že som si tento pohľad na neho chcela vychutnávať ešte veľmi dlhú dobu.

„Mhm?" ozvalo sa neidentifikovateľné zamrmlanie. Vstávanie zrejme nebolo jeho obľúbenou činnosťou.

„Dáš si raňajky, Theonko?" usmiala som sa a sama som sa začudovala nad týmto neobvyklým oslovením.

„Theonko?" jeho zachrípnutý hlas ma vierohodne parodoval, kým sa naťahoval v mojich perinách, „keď si na mňa včera vysadla, takáto sladká si veru nebola." Provokatívne si ľahol na chrbát a dlaňami sa podopieral vzadu, ako keby sa z mojej slnkom ožiarenej postele stala tropická luxusná pláž na opaľovanie. Popritom všetkom sa nechutne pôsobivo škeril sa a ja som mala chuť dať mu facku a bozk zároveň.

„Okej, Theon," zachripela som tentoraz s už obvyklým oslovením, „ne – pro – vo – kuj." Pomaly som vyťukávala slabiky ukazovákom na jeho hruď.

„Mne sa to pá-či-lo," zašepkal a pritiahol si ma k sebe. Jeho ruky mi stiahli na jeho hruď, ako keby som bola bábikou na hranie. A jeho pery opäť prechádzali mojimi. V jeho tmavých očiach som strácala pojem o realite a všetkých povinnostiach.

„Privádzaš ma do šialenstva," usmial sa a jazykom mi prebehol odhalený krk.

„Nie som sama," odvetila som placho a modlila sa, aby nepokračoval, napriek tomu, že to bolo samotným nebom na tejto nešťastnej zemi.

„Ďakujem za všetko," vštepil mi jemný bozk na čelo a o čosi jemnejšie si ma privinul k sebe. Mala som na jazyku asi tak milión slov, no akékoľvek vyznania prerušilo neúnavné cinkanie pracovného telefónu.

Jason.

„Becca? Tá pochybná šifrovacia mailová komunikácia naozaj existuje!" povedal priam detinsky nadšeným hlasom.

„Vážne?" odvetila som nadšene len zopár centimetrov od sústredeného Theona.

„Benjamin Delean a Yahiko medzi sebou naozaj pravidelne komunikujú. Myslím, že mám pár správ, ktoré by ťa mohli zaujímať," odvetil s veľkou dávkou entuziazmu.

„Na čo čakáš, pošli mi to," od šťastia som prebehla celú spálňu takmer trikrát.

„No je to celkom, ehm, dôverné. Kauza Deleana naberá na sile, nechcem, aby niekto náhodou našu komunikáciu sledoval," jemne argumentoval a ja som zneistela.

--------------------------------------------

Aké správy má pre Rebeccu Jason? Dajte mi vedieť do komentárov! (Ak sa Vám dnešná kapitola páčila, rovnako ma poteší váš komentár! <3) 

xoxo mysteriousgirl213