Ahojte, sensualisti! Ako sa vraví - Jak na celý rok, tak po celý rok; a ja som sa práve z tohto dôvodu rozhodla pridať dnešnú kapitolu. Chcem tu s vami byť celý rok a verím, že nás tu ešte veľa pribudne. Ďakujem vám za podporu a za to, že sa mi aj vďaka vám podarilo splniť si novoročné želanie z roku 2022, pre rok 2023 mám ďalšie (to by som nebola ja hahahh).... Avšak želám Vám ten najkrajší rok 2023 a nech sa vám splní všetučko, čo si želáte!!!!

***

Retrospektíva na Theonov pohľad:

Nemohol som si pomôcť, môj životný štýl vyzeral ako život bezdomovca na vyššej nohe. Zanietene som sledoval seriál a pritom si k sebe pritískal deku v domnienke, že je to Rebecca. Takmer som cítil jej typickú vanilkovú vôňu. Čo to dopekla s tebou je? venoval som si zmätenú myšlienku a vzápätí narovnal deku do pôvodnej polohy. Ešte chvíľu som takto nečinne šokovane sedel, no potom som si to rozmyslel. Nechcem, aby to bolo medzi nami takto. Nemôžem sa správať ako malý chlapec, ktorý uteká pred problémami, v skutočnosti som chcel byť mužom po jej boku.

***

Rebeccin pohľad:

Ivon neprestajne omieľala ako sa musíme konečne stretnúť s Theonom a ako prenádherne vyzeráme v tom prekliatom bulvárnom plátku.

„Už to celé chápeš?" povedala po svojom extrémne dlhom prehovore, v ktorom menovala všetky výhody, ktoré mi môže priniesť opätovné stretnutie s Theonom.

„Nezabúdaj, že najnovší výskum tvrdí, že kučeravý chlapi majú..."

„Preboha, prestaň," zastavila som Ivon skôr, ako mi stihla vyložiť ďalšiu so svojich nechutných teórií.

„Okej. Verím, že sa spamätáš," dokončila nakoniec len vecne a vážne sa na mňa zadívala.

„Ak to osud zariadi, porozprávam sa s ním," súhlasila som.

„Becca, nemôžeš sa predsa spoliehať na osud," vyčítala mi a dramaticky šmarila časopis na stôl.

„Všetko doteraz bolo len osudné. Spolieham na to," nedala som sa a stála som si za svojím, „navyše Merkúr je teraz v retrográde a vraj sa mi má týmto postavením planét v blízkej dobe prihodiť niečo zaujímavé na čo už dlho čakám."

Ivon sa chvíľu tvárila skepticky, no potom dodala: „Okej. Vesmíru verím." Vedela som, že ju tento pochybný dôvod presvedčí dostatočne na to, aby mi dala svätý pokoj. Okrem jej drsnej povesti gotičky bola pomerne zažratou ezo-maniačkou a ja som to vždy využila proti nej. Teda, nie žeby som v to posolstvo v retrográde nedúfala aj ja...

„Okej. Letím. Wallmart je otvorený len do desiatej a zabudla som mačkám kúpiť granule," ospravedlnila sa, akoby to bol nesmierne relevantný dôvod. Bola som však rada za pokojný večer bez akejkoľvek spoločnosti, a tak mi táto skutočne prišla nesmierne vhod. Doriti, čo som to za priateľku? V duchu som sa vinila za to, že som uprednostnila svoju potrebu pokoja pred návštevou priateľky.

„Toto ti nechám na pamiatku," ukázala na položený časopis s Theonom na stole. Pokrčila som ramenami a pritom si pomyslela len – retrográd.

„Tak teda nezabudni na mačky," usmiala som sa a objala ju na odchod.

„Ty nezabúdaj na Theona," uštipačne odvetila a už jej nebolo.

V poslednej dobe som až priveľmi premýšľala nad Theonom, a tak som tomu celému chcela dať voľný priebeh. Hustila do mňa Ivon, Jasper a dokonca aj Caspian. I keď každý s totálne rozporuplným názorom na Theona. Ivon ho zbožňovala a Caspian ho zrejme nenávidel. Nedokázala som pochopiť prečo. Boli to podľa mňa len pádne dôvody mladšieho brata. Vraj pri ňom nie som sama sebou, vraj ma núti do vecí, ktoré sama nechcem zažívať... Bla bla bla. Jediné, z čoho som bola sklamaná bolo to, že sme sa vôbec prvýkrát v našej súrodeneckej histórii pohádali. Mala som toho všetkého akurát plné zuby, a tak som sa rozhodla, že to celé prenechám, ako som už sama povedala, magickému vesmíru.

Otvorila som laptop a radšej sa snažila zistiť, čo znamená Deleanova nezvyčajná koncová doména v e-maile.

Dva e-maily zapísané v mojich poznámkach dráždili moju predstavivosť. Zadala som prvý z nich do vyhľadávania a čakala na výsledky, ktoré mi prehliadač nájde. Namiesto očakávanej odpovede komu patrí e-mail, mi nabehlo asi 5 stránok s obrovským luxusným konským rančom. URATOH – najlepšie sa pozerá na svet z konského sedla. Ich motto na mňa vybehlo nespočetne tisíckrát, a tak som k e-mailu pridala meno Yahiko. Vzápätí mi však nachádzalo opäť len spomínaný ranč a význam japonského mena Yahiko. Treťoradým najčastejším výsledkom vyhľadávania bola postava Yahika v Narute. Svetoznáme anime ma však priveľmi nenadchlo, a tak som len nechápavo hľadela na obrázky oranžového kresleného chlapca v čudesnom plášti. Opäť nič. Rozhodla som sa teda vyhľadať len skratku UEP. Spomedzi nevýslovného množstva pochybných stránok som po siahodlhom hľadaní dala šancu jednej s nadpisom UEP – universal exchange of personalities.

Univerzálna zmena osobnosti? Nechápavo som čítala prvé riadky a myslela som si, že je to opäť len márny pokus.

Univerzálna zmena osobností sa zvyčajne vyskytuje pri kódovaní domény e-mailovej schránky. Často rozosiela správy šifrovane a vždy do iného virtuálneho prostredia. Pri UEP kódovaní je takmer nemožné zachytiť a rozšifrovať obsah správy. Rovnako náročné je odhaliť odosielateľa tejto správy. Skutočný názov prijímateľa a odosielateľa sa objaví len pri prvej odoslanej správe, potom sa jeho usporiadanie mení. Nie je však definované akým poradím a na akom princípe. Prijímateľ príma a otvorí mail vždy na inej IP adrese. Takáto komunikácia je zrozumiteľná len pre zúčastnených. Prijímanie správ sa zobrazuje len na zariadeniach vlastníkov schránok. Začleniť sa do konverzácie je možné len prizvaním od samotných komunikujúcich. Vpád z tretej nezainteresovanej strany do serveru je prakticky nemožný. Komunikácia prostredníctvom UEP je tak doteraz najzáhadnejšou a dômyselne nebezpečnou funkciou, ktorej autorom je Japonec Masashi Botsuga. Prečo sa vytvoril práve takýto projekt a na čo mal konkrétne slúžiť zatiaľ nevieme. Analytici sa však obávajú, že táto funkcia bude zneužitá. Momentálne sú nedostupné všetky platformy, na ktorých sa dá takáto e-mailová schránka vytvoriť. Koniec koncov načo by to bolo bežnej verejnosti?

Krátka správa v nenápadnom, priam nečitateľnom fonte ma zaujala natoľko, že som sa musela prejsť po neveľkej obývačke. Áno, áno, áno. Zdalo sa, že som konečne našla nejakú stopu, ktorá ma viedla k Deleanovi napriek tomu, že som stále tápala, či je táto stránka dostatočne dôveryhodná. Rýchlo som si text skopírovala a uložila. Napriek všetkým pochybnostiam som verila, že to môže byť niečo, čo Deleanovi vezme vietor z plachiet.

E-maily však nevyzerali veľmi šifrovane. Napriek drobnej prekážke URATOHY, som zreteľne vedela vyčítať, že druhý z nich s iniciálkami BD jednoznačne patrí Benjaminovi Deleanovi. Mohla som mať to šťastie, že som ich maily videla vôbec po prvýkrát v ich skutočnom znení? Ak bol tento článok pravdivý aspoň z časti, tak som mala možno skutočne nevýslovné šťastie.

Jason. Vieš niečo o UEP e-mailových stránkach? Ťukala som do klávesnice ako zmyslov zbavená.

Hm, myslím, že je to nejaký hoax. Tuším, že tá kauza skutočne súvisela so schránkami. Odpovedal neangažovane, no ja som sa nedala odbiť.

Nemyslím, že je to hoax. Vzápätí som k e-mailu pripojila link na pochybnú webovú stránku.

Ty tomu veríš? Vysmial ma ako malú. Veď tá stránka vyzerá akoby ju robil ešte Kolumbus.

Žiaľ verila som tomu, verila som, pretože som tento typ mailu v skutočnosti videla u Deleana v kancelárii. Vedela som, že je to pravda ... potrebovala som len nejaké potvrdenie skutočnosti. O e-mailovej kauze však Jason spolu s Ivon nič netušili a ja som si túto bonusovú informáciu ešte stále nechávala pre seba.

Verím. No tak. Skús o tom niečo vyhľadať. Prosím....

Že si to ty. Takmer som videla ako pritom pobúrene gúľa očami. Čo už. Bola som skalopevne presvedčená, že pravda je na mojej strane a že pochybný článok z čias objavovania Ameriky vôbec neklame.

Povzbudená prvým malým víťazstvom som sa pustila do ďalšej úlohy – vypátrať nejakú špinu na Deleana. Potrebovala som zistiť, prečo starý zástupca firmy náhlivo odišiel a čo sa v skutočnosti skrýva pod „zdravotnou poisťovňou" Healthy Society. A vlastne nie len to. Chcela som nájsť niečo unikátne, významné a možno niečo, čo súvisí s drogovým priemyslom. Tak veľmi som ho chcela položiť na lopatky až som si nevšimla, že už je takmer jedna hodina ráno. Hrabala som sa v 17 karte vo vyhľadávači a stále som nenašla nič pikantné, čo by som použila. Benjamin Delean zrejme spravil dôkladnú cenzúru týkajúcu sa jeho minulosti, no ja som sa neplánovala vzdať, tak ľahko ... natrafila som totiž na článok s nasledovným titulkom – Generálny zástupca Healthy Society Patrick C. vypovedal. Prečo? Otázka prečo vo mne vyvolala neskutočný záujem a rýchlo som klikla na odkaz. Moje chvatné pátranie však čosi vyrušilo. Tiché zvonenie zvončeka o 1:22 mi nedovoľovalo pokračovať. Mala som strach. Kto by ma hľadal o takejto hodine? Zmätená som vstala od stola a šla otvoriť neznámemu rušiteľovi nočného pokoja. Malá dušička vo mne dúfala, že som v skutočnosti len paranoidná, a že tam ozaj nebude stáť Benjamin Delean...

„Prepáč, že ruším, Rebecca," povedal hneď ako ma uvidel a venoval mi vrúcne tuhé objatie. Jeho hrejivý dych som pocítila na krku a kučeravé zmáčané vlasy sa mi obtreli o líce. Moje srdce začalo byť ako splašené a bola som si úplne istá, že som razom očervenela. 

--------------------------------------------------

Kto stojí pod dverami? Dajte mi vedieť do komentárov.

xoxo mysteriousgirl213