Ahojte, drahí sensualisti! Keďže som toho mala za posledné dni trošku viac. Priznám sa, nepridala som kapitolu. Preto tu dnes pridám dve. Medzi Rebeccou a Thenom to teda poriadne iskrí. Bude z toho blahodárne súznenie alebo naopak požiar? Veď posúďte sami, heh. Budem rada za hviezdičky, prečítania, komentáre. Naozaj čokoľvek z Vašej strany ma bude motivovať.

xoxo mysteriousgirl213

THEON:

Poznámka o porne vo mne vzbudila lavínu predstáv. Naozaj len málo ma delilo od toho, aby som si ju vizualizoval nahú. To málo znamenalo to, že som musel viesť konverzáciu. Nemohol som len tak sedieť a predstavovať si ju. Neustále som kládol otázky a krôčik po krôčiku som ju hádam spoznával. Jej zelené oči ma pritom potajme sledovali.

„A čo mi povieš o sebe ty?" nadhodila.

„Tancujem iba v nezvyčajných prípadoch," dodal som na margo jej priznania o tancovaní.

„Som nezvyčajný prípad?" pôžitkársky vyzvedala a na chvíľu prestala sať drink.

„Žiadaš ma o tanec?" sarkasticky som poznamenal. Jej reč tela naozaj naznačovala, žeby sa spolu so mnou rada ladne hýbala.

„To som nepovedala," ohradila sa a odsunula sa o milimeter ďalej.

„Poď," podaním ruky som jej naznačil, aby vstala. Jej dych sa pomaly zrýchľoval, no jej sebaisté oči ma privádzali do šialenstva. Určite som nepochyboval o tom, že bola nezvyčajným prípadom. Toto totiž zvyčajne nerobievam...

REBECCA:

Akoby naschvál hrala pomalá pieseň od Julie Michaels, Heaven. V rámci množstva vypitého alkoholu som sa kontrolovala až nadmieru, no jeho dlhé prsty na mojom drieku ma posúvali k nemu bližšie a bližšie. Galantne ma viedol. Nikdy by som si nepomyslela, že záhadný Theon bude ovládať takéto pohyby. Pomaly, ale isto sme sa vlnili v rytme pomalej piesne. Jeho druhá ruka nasledovala prvú a skĺzla na môj druhý bok. Jeho ruky ma držali pevne a zároveň nenútene. Cítila som sa ako omámená korisť, ktorú ani nenapadne zutekať. Príjemné chvenie z jeho dotykov ma načisto ovládlo. Svoje ruky som obtočila okolo jeho krku a zavesená na ňom som sa zdola dívala do jeho tajomných očí. V duchu som si vravela, že je to až príliš dôverné, no chcela som to, nevedela som si pomôcť. Zrkadlila sa v nich temnota, smútok, vášeň a erotika... Napriek tomu, že som uprene sledovala každý jeho pohľad, nevedela som vyčítať, čo si o mne myslí. Páčim sa mu? Robí to len preto, že som mu to naznačila? Alebo si po pár škótskych povedal, že to iba tak vyskúša. Nie. Veď predsa vravel, že tancuje iba v nezvyčajných prípadoch. To by malo byť dobré znamenie, no nie? Utápala som sa vo vlastných úvahách, kým si nepocítila jeho pery pri mojom sluchu.

„Zdá sa, že o niečom premýšľaš," riekol, ale pery nechal na pôvodnom mieste.

Odtiahla som sa. „Len premýšľam, že na príležitostného tanečníka ti to ide naozaj dobre." Vzápätí sa na jeho tvári objavil úsmev a spravil so mnou ráznu otočku.

„Ani tebe to nejde zle," uznanlivo dodal.

Pomaly som sa nechala viesť jeho krokmi. Akoby som ani nevnímala čas. Občas sa jeho prsty dotkli môjho odhaleného drieku, no zrejme ma pohľad do jeho očí prezradil. Páčilo sa mi to, no zároveň to vo mne vyvolávalo rozpaky. A tak ich zakaždým jemne po milimetroch stiahol opäť na boky. Asi ho bavila mierna provokácia. Páčilo sa mu sledovať moje prekvapené pohľady pri každom kontakte s mojím driekom. Bola som ako nevinná Daphne po Simonových smilných narážkach (poznámka Bridgeton). Mierne vyvedená z miery som si oprela hlavu o jeho rameno a nechala doznieť posledné tóny nášho tanca. Jeho telo malo tú správnu teplotu, ako magnet ma priťahovalo k sebe a vyvolávalo pocit bezpečia. Môj žalúdok si však myslel opak.

„Čo sa deje?" opýtal sa, zrejme postrehol, že mi nie je najlepšie.

„Mala by som ísť domov," odvetila som ako Popoluška, ktorej sa končí dochádzka o štvrtej hodine ráno. Nechcela som si priznať, že môj žalúdok nie je zvyknutý na toľký prídel alkoholu.

„Bude lepšie, ak si na chvíľu sadneš," duchaplne skonštatoval.

„Nie to nie, bude lepšie ak pôjdem. Okrem toho mám pocit, že som tisíc rokov necítila čerstvý vzduch," usmiala som sa.

„V tom prípade ťa chcem odprevadiť," povedal galantne, no s miernym úškrnom.

„Nie ďakujem, to naozaj nebude potrebné Theon, ešte viem chodiť po vlastných," zasmiala som sa. Namiesto samotného blúdenia mestom, by som však v skutočnosti uvítala Theonovu spoločnosť. Čerstvý vzduch ma síce nesmierne lákal, no chýbala by mi tam vôňa jeho výrazného parfumu. „Čo je to vlastne za značku?"

„Čo prosím," nechápavo na mňa pozeral.

„Nič, len opäť riešim tvoj parfum," zahryzla som si do pery. Dnes mi ide karta.

„Bvlgari," odvetil neutrálne. Asi sa stále čudoval, prečo sa toľko vypytujem na ten jeho parfum, no na mňa to pôsobilo ako afrodiziakum.

„Môžem ti ním nasiaknuť obliečky, ak chceš," zaškeril sa a jeho tajomné oči si ma intenzívne premeriavali. To sleduje takto každú ženu?

„Čože? Pošleš mi nejakú vzorku?" vytrhnutá z myšlienok som sa náhle prebrala do reality.

„Nie zlatko," odhrnul mi vlas z tváre, „ty vieš ako to myslím."

Jeho hlas pri tom jemne zachrípnuto „preskočil" a ja som si musela uhryznúť do jazyka, aby sa o niečo nepokúšal. Náhle som si však uvedomila, kam tým všetkým smeruje. Zve ma tu na hriešny večierok u mňa doma? No to ani náhodou. Takto prudko som určite neklesla. „Nie ďakujem, mám niečo lepšie na práci ako „nasakovanie obliečok tvojou vôňou."

THEON:

Rebecca bola naozaj na zjedenie. Tá jej nechápavosť sa mi zdala viac než sympatická. Buď vypila trocha viac alkoholu akoby mala, alebo ju moja prítomnosť predsa len trochu znervózňovala.

„Tak teda, keď už neprijímaš moju skvelú ponuku s obliečkami, tak ťa aspoň vyprevadím do cieľa," hral som naoko sklamaného.

„Dobre teda, tvoja spoločnosť by mohla byť fajn," súhlasila napokon.

„Len mohla?" rýpal som a sledoval ako sa v tmavej noci červená.

„Presne tak, ako som povedala," tvrdila, no vedel som, že je opäť zaskočená. Ani netušila, ako ma toto celé rýpanie bavilo.

Vonku bolo naozaj príjemne, mesiac jemne ožaroval Los Angeles vo svojom splne. Vždy som miloval spln. Noc vtedy pôsobila tak jasne a pôvabne, až som zakaždým musel vyliezť z bytu a poprechádzať sa. Malo to svoje čaro. Dnešná noc by naozaj zapadala do akejkoľvek predlohy románu. Akurát, že Rebecca ani zďaleka nebola sladkou Júliou. Bola tvrdohlavá a vyžarovala z nej energia bojovníčky, ale ja som bol vždy fanúšikom výziev.

„Nič o tebe neviem Theon. Dokopy som sa o tebe dozvedela len to, že vedieš nejaké falošné obchody, tancuješ vo výnimočných prípadoch a používaš Bvlgari. To je celkom málo, nemyslíš?" usmievala sa a ja som jej túžil povedať aspoň kúsok pravdy o mne.

Vedel som však, že to nebude možné. O tom, čo vlastne robím nevie poriadne ani môj otec a ani môj brat. Lenže ten sa o to ani nikdy nezaujímal. Priveľmi som jej teda nechcel hovoriť o tom, čo je mojou prácou. A ani moja piatková zábavka, pri ktorej tak trošku okrádam ľudí sa nezdala ako najvhodnejšia téma. Rozhodol som sa teda pre dvojslovnú odpoveď.

„Som právnik."

„Wau, takže právnik? Toto sú právnické spôsoby, takto klamať ľudí v bare? Naozaj sa mi tomu nechce veriť, to mi snáď klameš ešte aj teraz." Evidentne mi veľmi neverila. Bolo zvláštne, že cítila ten nesúlad. Doteraz mi verila každá. Netušil som, čo spôsobovalo jej mystické predtuchy, no vedel som, že jej môžem povedať iba čiastočnú pravdu.

„Naozaj ti neklamem a neklamal som ti ani predtým," (teda klamal som jej, že som v bare neklamal, ale naozaj som právnik).

„A koho obhajuješ...na čo sa špecializuješ," vyzvedala ďalej.

Zjavne to pre ňu bolo veľké prekvapenie, asi som nepôsobil príliš právnickým dojmom. Uznávam, môj vzhľad spadal viac do kategórie trestne stíhaných, ale čo narobím. Moji klienti si aj tak nezakladajú na dôveryhodnosti. Odpovedal som teda okľukou.

„Obhajujem tých, ktorí to potrebujú, a samozrejme tých, ktorí vedia moje číslo," vtipkoval som.

Koniec koncov podstatné je aj tak len to, že si za to môžem dovoliť viac než slušné bývanie a skvelé auto. Kým mám tento luxus, budem pokračovať v tom čo robím. Ženy nemusia vedieť celú pravdu, keď im zalepíte oči peniazmi. Je nepodstatné čo im poviete, chcú sa rozprávať predovšetkým o sebe, a tak som tento raz vyzvedal radšej ja.

„A aké je zamestnanie ochrankyne ľudských práv a tajných kšeftov?" nadhodil som s mierne sarkastickým podtónom.

„Píšem pre denník New Era," zrejme sa rozhodla ignorovať môj sarkastický tón „špecializujem sa na všemožné politické kauzy či ekonomiku krajiny a občasne píšem aj pre mesačník Woman. Vieš chce to občas vypustiť trocha ženy." Tvárila sa naozaj hrdo, zrejme ju táto práca skutočne napĺňala.

Takže novinárka, áno? Špecializácia na politické kauzy? O to viac bude lepšie, ak sa o mne dozvie čo najmenej.

„Politiky, zákonov, obhajob a iných prípadov mám už naozaj dosť. Čo takto dať si od týchto tém pauzu, okrem toho naozaj by som ťa tipoval na novinárku. Pôsobíš tak ...," eroticky? Dobre Theon, to jej nemôžeš povedať, veď to ani nesúvisí s témou, „ehm, zvedavo."

„A to je azda zlé? Máš pocit, že ťa tu chcem spovedať s mikrofónom v ruke?" dožadovala sa odpovede a pritom nestrácala rázne tempo chôdze na ihličkách.

„No, spoveď s mojím penisom v ruke by sa mi páčila oveľa viac," pobavil som sa na vlastnom vtipe.

Naozaj by sa mi to páčilo. Pán Theon, ako hodnotíte túto súlož? Hm, slečna Swan, dávam tomu deväť bodov z desiatich. A kde chýba ten jeden bod? Keby ste namiesto pokladania otázok robili niečo iné, bol by to plný počet. Dobre dosť, sú to len plané predstavy. Mal by som ich čo najskôr zavrhnúť, inak si pomyslí, že som nejaký úchyl. Šťastie, že mi nevie čítať myšlienky.

„Ach ty si, ale idiot," švacla ma kabelkou, ktorá jej ešte donedávna visela cez plece.

„Nezabudni, že ti tu dnes robím spoločnosť," odvetil som na svoju obranu. „A o čom si naposledy písala pre mesačník Woman," zmenil som radšej tému.

-----------------------------------------------------------------------------

Cítite ten "vibe"? 

Neváhajte a napíšte svoje pocity z kapitoly do komentára.

P. S. Ďakujem za všetko, čo robíte!!!

mysteriousgirl213