Ahojte, sesualisti! Je tu nedeľa a s ňou aj nová kapitolka. Teším sa, že je nás tu čoraz viac. Ak sa vám The sensual journalist páči, nezabudnite mu dať hviezdičku či komentár. Love you sooo muchh!!! <333

***

Do 15 hodiny poobede musím ísť do toho prekliateho parku a odovzdať im recept. Bolo pol 6 ráno. Mám čas. Ešte mám čas. Opakoval som si, aby som v skutočnosti zamaskoval časovú tieseň, ktorú som pociťoval už teraz. Náhle som dupol na plyn a ponáhľal sa do svojho zvyčajne tichého a prázdneho bytu.

***

Theonov pohľad:

Tentoraz však nebol opustený. Rádio, ktoré som nikdy nezapínal jemnučko hralo a v strede kuchyne stála moja milovaná Marta.

„Pani Marta," vrhol som sa na ňu ako malý chlapec a silno som ju objal.

„Nezadus ma," sarkasticky povedala, „aj ty mne synak."

„Boli ste nakúpiť?" vyzvedal som a radostne som nakukol do chladničky. Odmenou mi bol blažené pohľad na potraviny od výmyslu sveta. Stavím sa, že kebyže som si to mal vybrať sám, nikdy to nenájdem.

„Bola bola. Aj rybky som ti nakŕmila," povedala hrdo a s úsmevom sa na mňa zahľadela, „spravím ti vajíčka so slaninkou?"

„Nemám veľa času, no takýmto raňajkám predsa neodolám," usmial som sa a pritom vkĺzol do spálne.

„Raňajky sú základ života," zakričala cez rádio, kým ja som sa už ponáhľal do sprchy. Horúca, priam vriaca voda bola všetko, čo som potreboval. Vydrhol som sa ako nejaký zločinec. Pozerajúc do odtoku som sledoval posledné kvapky vody a neisto vykročil k zrkadlu. Vyzeral som o čosi sviežejšie, no drobné strnisko pôsobilo dojmom zaneprázdneného muža. Nemal som čas, aby som sa oholil, pretože som bol v skutočnosti naozaj zaneprázdnený muž.

„Theonko, už je to teplé," vábila ma k raňajkám Marta. Vo vyblednutom tričku a boxerkách som to hltal takmer ako bezdomovec, ktorý nejedol tri dni.

„Už vyzeráš o čosi lepšie," povedala Marta pritom ako umývala riad, „máš toho teraz veľa?" Marta sčasti vedela o mojej špinavej práci. Nikdy sa na to nejako konkrétne nevypytovala, no nebola z ľudí, ktorí by ma súdili. Možno preto bol náš vzťah tak vyrovnaný a harmonický. Vždy to boli len otázky všeobecného typu a ja som jej vždy, síce obšírne, no skutočne úprimne a rád odpovedal.

„Mám. Tak veľa, že neviem, čo skôr," jemne som sa posťažoval.

„Ber to jedno po druhom," povedala vecne a pritom leštila tanier.

„Presne tak. Systematicky," súhlasil som s jej prostoduchou radou.

„A čo ženy? Nechceš, aby sa o teba staral konečne niekto iný ako ja?" vtipkovala a ja som ostal mierne zaskočený. Nikdy sa ma totiž na vzťahy nepýtala.

„Potom by ste nemali prácu," usmial som sa. „Navyše, Vaša spoločnosť mi robí dobre," ukázal som na zvyšok honosných raňajok, ktoré som takmer dojedol.

„Len aby," odvetila jemne sarkasticky, no pritom som videl, že ju moje tvrdenie potešilo. Zrejme ma mala rada rovnako ako ja ju.

„Bolo to výborné ako vždy, Marta," odniesol som tanier do drezu a pritom ju zozadu objal, „teraz však musím opäť pracovať."

„Jasné, aj ja. Ešte ti to tu celé musím vydrhnúť. Dúfam, že máš pripravenú vianočnú prémiu," vtipkovala a ja som sa musel pri jej poznámkach usmiať.

Vzápätí som rýchlo vbehol do spálne. Zo skrine som vylovil svetlé džínsy a tmavú košeľu. Potreboval som získať drahocenný recept, a preto som musel vyzerať pomerne dôveryhodne. Chvíľu som sa nervózne prechádzal, kým som si opäť nedal vytúženú cigaretu. Predpokladal som, že tieto náročné dni bude ich spotreba vyššia ako obvykle. Pri výhľade na more som dumal nad tým prekliatym receptom na bledomodrý perník. Vykryštalizovať takúto farbu bude sakra náročné. Našťastie som si nechal pár vzoriek doma, čo mohlo poslúžiť ako vzorový príklad pre „chemika". Kto je však ideálnym kandidátom na tak špinavú prácu? Theon, premýšľaj, snažil som sa myslieť pozitívne a nespôsobovať si nátlak. Môj bývalý priateľ z dávnej a nekalej minulosti Darren Gonzalez. Vždy díloval svoje zbožie v predajni svojej matky na juhu mesta. Dúfal som, že sa za tých 7 rokov nič nezmenilo. Bolo síce nesmierne trúfalé myslieť si, že by som ho tam stále mohol nájsť, no cítil som nesmiernu nádej, že by to mohlo klapnúť.

Vyskočil som z balkóna, schmatol kľúče a ponáhľal sa do garáže.

„Dovidenia Marta," zakričal som a nečakal som na odpoveď. Vedel som presne, kam moje „kroky" povedú – predajňa Supplements by Maira.

***

Rebeccin pohľad:

***

Caspian zničil všetky moje pokojné pocity z pobytu u rodičov ako nejakú krehkú porcelánovú bábiku. Rozhorčená som prekročila vstupnú bránku a nervózne vyťahovala kľúče z kabelky. Čo sa môjmu kedysi pokojnému bratovi porobilo? S Joshom som sa nikdy o týchto veciach nebavila, no Caspian bol ako moja stratená „setra". Nedokázala som sa preniesť cez to všetko, čo mi povedal. Z rachotom som vyložila dózu s tuniakovým šalátom do chladničky a zvalila sa na gauč. Začínala som mať pocit, že sa na ten gauč váľam ako klbko smútku čoraz častejšie. Vlastne odkedy do môjho života vstúpil Theon Blackloire. Túžila som byť opäť tou vyrovnanou a sebaistou ženou s nulovými citmi pre mužov. No nemohla som sa ňou stať, kým som si s Theonom všetko nevyrozprávala. Buď sa budeme správať ako normálni vyzretí ľudia alebo sa radšej nebudeme stretávať. Chladnokrvne som si do hlavy zarývala tieto dve možnosti a nepripúšťala si, že by mohla prísť nejaká ďalšia.

Slnko svietilo príjemným hrejivým tónom a ja som sa vybrala na svoj skromný vintage balkónik. Dúhové petúnie mi kvitli všemožným spôsobom a ja som ich za to láskyplne polievala a hnojila. Aspoň niečo kvitne, ironicky som si pomyslela a sadla si pritom na jednu z bronzových bizarne pozapletaných stoličiek. V batikovanom tričku a v sýto modrých legínach s nedbalým drdolom na hlave som sa cítila uprostred kvetín ako skutočným bohém. Kiež by som dokázala v sebe nájsť tak povznášajúci pokoj. Možno by som sa mala zapísať na jogu. Možno by mi to pomohlo uvoľniť sa a hlavne nemyslieť na nič iné ako rytmické dýchanie a pohyby. Môj pracovný život mal však úplne iné plány.

Pokojné balkónové poobedie narušilo netrpezlivé vyzváňanie telefónu.

„Prosím," zdvihla som slušne, no vo vnútri som bola nesmierne otrávená. Bol To môj milovaný šéf Reynold Mendoza.

„Dobrý deň Rebecca. Vyšiel vám článok s Davisom Prestonom. Dokonca som použil váš podnet na titulnú fotografiu, takže ste zároveň titulkou nového čísla týždenníka New Era," naoko jasal, no ja som tušila, že sa za jeho motívom volania skrýva niečo záludné.

„Ďakujem. Som rada, že ste to považovali nosnú fotografiu," napriek podozrivému tónu ma jeho novinka príjemne prekvapila. Počet výtlačkov je dosť vysoký, a ak si výtlačok kúpi aspoň 70% našich čitateľov, budem známejšia takmer pre jeden milión obyvateľov Los Angeles. WAU, hlesla som si sama pre seba. Táto správa mi teda značne pohladila moje ego.

„Je to príjemná fotografia," dodal.

„Tak teda bežím do stánku, aby som si uchovala toto číslo na pamiatku," povedala som a myslela som to skutočne vážne.

„No v tom prípade by si mala kúpiť ešte jeden výtlačok z Bulletproof press," usmial sa podozrievavo Mendoza. Moja predtucha sa zrejme naplnila, oznámiť mi pozitívnu správu z toho, že som sa objavila na titulke teda skutočne nebolo jeho zámerom.

„Prečo?" opýtala som sa so skutočnou zvedavosťou.

„Možno ste populárnejšia než si myslíte," záhadne povedal a potom nedbalo zložil. Ak by bol Mendoza človekom, ktorý by vymýšľal upútavky na nasledujúcu epizódu seriálu určite by už bol miliardárom. So skrine som schopila fialovú šiltovku ladiacu s pestrofarebným tričkom a prvé slnečné okuliare, ktoré som našla. Nechcela som totiž pútať ešte väčšiu pozornosť, akú mi prorokoval Mendoza.

So skutočnou zvedavosťou malého dieťaťa som sa hnala do najbližšieho stánku smerom do centra. Túžba odhaliť stránky časopisu sa však miešala so strachom a úzkosťou z toho, aké prekvapenie ma tam očakáva. Zrazu bolo pre mňa víťazstvo na titulke s Prestonom Dawsonom zanedbateľné. Neustále som dumala nad tým, čo mohlo byť publikované v novom čísle Bulletproof press. Samozrejme tento „nepriestrelný bulvár" nikoho nešetril. Vždy sa v ňom objavovali najväčšie kauzy typu Johny Depp podáva rozvod: týrala ho manželka a podobné skvosty, ktorými sa zaoberajú podľa môjho názoru len plytkí a povrchní ľudia. Zrazu som tam mala byť ja? Alebo niečo spojené so mnou? Dumala som nad každým variantom, nemala som však pocit, že by som v poslednej dobe zaujala pozornosť nejakých novinárov. A v tom to bolo nad slnko jasnejšie.

Rýchlymi krokmi som smerovala k stánku a nevnímala zhluky ľudí naokolo. Okuliare som si prisunula ešte bližšie k očiam a šiltovkou zakryla takmer celé čelo. Jediné, čo mi vykúkalo bol kúsok tmavohnedého obočia. Skvelé maskovanie, Rebecca.

--------------------------------------------

Čo sa objaví podľa vás v bulvári? Dajte mi vedieť v komentároch.

xoxo mysteriousgirl213