Ahojte, sensualisti! V poslednom čase vás tu vídam čoraz častejšie, čomu sa nesmierne teším. <33 Ďakujem za každé prečítanie či votes a verím, že máte príjemný začiatok školského roka! Ja pre vás mám opäť ďalšiu kapitolku, ktorá sa vám hádam spríjemní tieto septembrové dni. ♥ V tejto časti sa Theon pomaly dostáva do problémov ... 

***

„Počkaj, Becca. Znieš ako starý mních, ktorý rozpráva z vlastnej skúsenosti. Stalo sa niečo s Theonom?" začala odrazu Ivon a jej fialové mikádo sa prudkým spôsobom otočilo na moju stranu.

***

Rebeccin pohľad:

„Eh. Nebolo dňa, kedy by sa niečo nestalo," rezignovala som pri svojom tajnostkárstve a ruky som si priložila na spánky.

„Hovor," vybehla na mňa Ivon a ja som mala vôbec prvýkrát pocit, že som rada, ak sa niekomu môžem vyrozprávať.

Druhú časť nákupov sme teda venovali Theonovi a jeho nevyspytateľnému správaniu.

„Niečo skrýva," povedala napokon Ivon. „Theon má zrejme problémy otvoriť sa, ale pravdou je, že je aspoň sakra sexy," žmurkla.

„No to mi je zrejme na nič, ak mi neverí," povzdychla som.

„Čudujem, že si mu vôbec povedala o tom rozhovore s Deleanom," načrela tému opäť Ivon.

Najzaujímavejšie na tom bolo však to, že som napriek všetkému nepovedala celú pravdu ani svojim najbližsím priateľom. Zatajila som tajný e-mail, ktorý došiel Deleanovi do schránky, a rovnako som vynechala aj jeho drogový biznis. Koniec koncov, to, že ide v drogách bol predsa len Theonov úsudok. Nechápala som, prečo ma niečo na Theonovi priťahovalo tak veľmi, že som sa mu dokázala zdôveriť s niečím tak tajným napriek tomu, že on mi túto láskavosť nedokázal opätovať. Hnevala som sa sama na seba. Prečo som to vôbec urobila? Aké patetické a smiešne...

„Mala by si ho otestovať," navrhla diabolsky Ivon.

„Ako?" chtivo som vyzvedala.

„Buď ti povie pravdu alebo odídeš... jednoduché, však?" žmurkla na mňa ako keby vymyslela Danteho Božskú komédiu.

„Ja neviem," začala som. V hlave mi prebehli všetky tie skvelé momenty, ktoré som s ním zažila. Prvý večer vo Fantasii, prvý premáčaný bozk na pláži či tango uprostred najkritickejšej smotánky. Prinášal mi do života toľko nového a neopakovateľného. S nikým doposiaľ som sa necítila tak živo a šťastne. Konečne som začala žiť. Ako keby jeho blízkosť znamenala blahodarný balzam pre moju dušu. Už len pri spomienke na to, že by som ho už v živote nemohla znova vidieť, som sa cítila zvláštne.

„Ivon má výnimočne pravdu. Ak ťa vo svojom živote skutočne chce, nebude ti klamať. Zverí sa ti. Navyše, aký zmysel by malo chodenie s niekým, kto ti nedokáže povedať pravdu?" Jasonovi sa to hovorilo ľahko, no predsa len som si uvedomovala, že je na tom niečo pravdivého.

„Ale my spolu ani len nechodíme. Ja neviem čo sme," mala som pocit, že túto skutočnosť im musím pripomínať. Ja ani neviem, čo sme. Sakra. Ako hlúpo sa budujú vzťahy po dvadsiatke. Všetko je tak ťažké a neuchopiteľné. Nevieme, čo si myslí o nás ten druhý a naopak. Nenávidela som sa za to, ako chladná som sa stala po vzťahu s Fredericom. Bála som sa prejaviť radosť, smútok, lásku či nenávisť. Namiesto toho som sa radšej držala akejsi neidentifikovateľnej verzie mňa a Theona.

„Bože, Rebecca. Správaš sa ako malá. Buď ťa má skutočne rád alebo nech ide pekne krásne niekam veľmi ďaleko od teba. Inak mu vytrhám tie jeho prekrásne kučery z tej jeho prázdnej hlavy." Nedalo sa inak. Musela som sa zasmiať. Dokonca aj Jason sa prvýkrát za dnešný večer usmial.

„Máte pravdu. Dobre, dobre. Nebudem sa správať ako násťročná naivka. Nebude si ťahať za špagátiky ako sa mu zachce," odhodlane som vyrukovala a pritom som sa snažila z podvedomia vypudiť včerajší nástojčivý sen. Ešteže je každá myseľ ako dokonalý sejf, inak by som sa za svoje podvedomie musela pred svojimi priateľmi skutočne hanbiť.

„No a teraz konečne tie nákupy, pre ktoré sme tu prišli. Potrebujem si kúpiť nejaké sexy prádielko pre benafricana," zavelila Ivon a ja som zbadala na jej tvári skrytý blažený pohľad. Ivon bola zrejme jediná, ktorá tu mala plnohodnotný vzťah. Síce bol zrejme založený na sexe, ale aspoň stál na pevných základoch, zatiaľ čo môj prazvláštny vzťah s Theonom bol iba akousi maketou z piesku, Jasonov nemal ani základy. Ach, aká biedna partia priateľov sme. Napriek tomu som v hlave mala jasno. Ivonin plán neznel zle a ja som vedela, že to je pravdepodobne jediná cesta, ktorá môže priniesť kúsok stability do nášho pieskového domu s Theonom.

***

Theonov pohľad:

***

„Codyho zajali," vzlykala Fleur.

„Čože? Čo sa stalo?" nedokázal som si vysvetliť náhly nočný telefonát od svojej sekretárky.

„Chytili ho v Griffifth Parku, severne od centra," utápala sa vzlykmi, takmer jej nebolo rozumieť. Nedokázal som si vysvetliť túto silnú emóciu voči Codymu, no nebol na to ani čas.

„Ako to, že o tom vieš? Kto ho zajal?"

„Mal možnosť jedného telefonátu. Netuším, kto ho zajal. V pozadí som počula možno štyri hlasy, no Cody mi nepovedal vôbec nič. Iba to, že čakajú osloboditeľov v parku."

„Ale prečo by mu dávali možnosť zachrániť si krk?" dumal som a zároveň som sa obával toho, čo majú za lubom. Muselo to byť bezpochyby niečo cenné, niečo na čom im záleží až priveľmi. Bezmyšlienkovito som dupol na plyn smerom k parku.

„Idem tam," odvetil som a chystal sa zložiť.

„Počkajte. Chcem ísť s vami, pán Blackloire. Navyše, nie je dobré, aby ste sa únoscom ukázali v celej svojej paráde," mudrovala Fleur.

„Fleur, nemám čas ani náladu na tieto hlúposti."

„Prestrojenie vám dokáže zachrániť život. Navyše, nepoznajú zatiaľ vaše číslo. Nemajú kontakt, rozumiete, čo tým chcem povedať?" plačlivá Fleur sa odrazu nechcela nechať poúčať. Možno na tom bolo aspoň kúsok pravdy.

„Poďte pod môj vchod," zavelila, „vezmem všetko potrebné."

O malú chvíľu som už trúbil pod jej neveľkým vchodom od bytu. Nik nevenoval môjho eskortnému príchodu veľkú pozornosť, a tak som neohľaduplne čakal v strede cesty.

„Poďme," zavelila Fleur namiesto pozdravu. Vyzerala akoby práve prežívala najhoršiu noc svojho života, no nemienila sa vzdať. Rozstrapatené blond vlasy, červený nos a rozmočená maskara boli známkami zúfalstva. Naopak pevný pohľad, stisnuté pery a dve plné tašky oblečenia boli prejavmi neuhasínajúcej túžby zachrániť Codyho.

„Povedal Cody ešte nejaké detaily?" snažil som sa zistiť, čo najviac, napriek tomu, že som netušil, čo nás čaká v parku.

„Nie. Nič, čo by stálo za zmienku," podivne sa na mňa zadívala.

„Prečo nezavolal mne," utrúsil som takmer nečujne.

„Neviem," šepla, pretože to počula, „povedal iba to, že som bola jediným človekom, ktorému v tej chvíli túžil zavolať." Mal som pocit, že mi v tej chvíli povedala nesmierne tajomstvo. Niečo, čo celý ten čas zamestnávalo jej myseľ. Niečo, čo bolo motivantom k všetkému jej bojovnému konaniu Xeny.

„Možno, že ma chcel len chrániť," navrhol som a rýchlo sa zaradil na vedľajšiu ulicu. Už len päť minút cesty.

„Možno," odvetila Fleur nečitateľne.

„Sme tu."

https://youtu.be/TmZNuNPHljA

-------------------------------------------------

Prečo chytili Codyho? A podarí sa Theonovi s Fleur zachrániť ho? Dajte mi vedieť do komentárov.

xoxo mysteriousgirl213