Ahojte sensualisti! Opäť Vás vítam s novou kapitolkou a som nesmierne rada, že sme tu stále spoločne na tejto dobrodružnej ceste. IK, som občas emotional, ale skutočne si vážim každého jedného čitateľa, ktorý dal The sensual journalist šancu! Ak máte niečo na ♥ pokojne mi napíšte do DM či do komentárov. A teraz už poďme na kapitolku! <33

***

„Nedbala by som, ak by skončili na titulke nového čísla. Neviem však, či je to dostatočne zaujímavá téma, aby bola takto postavená na piedestál."

„Rebecca," pozrel som sa na ňu s plnou vážnosťou a jej svetlé oči bažili po slovách, ktoré som sa jej chystal povedať.

„Piedestál je pre teba ako stvorený," zrejme to nebolo najromantickejšie spojenie, no bolo to niečo, čo som si skutočne myslel.

„Ďakujem. Nikdy netuším, prečo ťa chcem najprv zabiť a potom pomil...," zarazila sa.

***

Theonov pohľad:

„Čo?" takmer mi od smiechu zabehol kúsok hrozna.

„a potom ... si ťa pomýliť s milým človekom," narýchlo dodala.

„Pomýliť?", usmial som sa, „to nedáva zmysel, Rebecca." Užíval som si, ako som ju momentálne privádzal do rozpakov. Určite myslela na jedinú vec, ktorú som túžil tak veľmi urobiť... Tichý slastný smiech som radšej narýchlo zakryl pobaveným úškrnom. Už dávno bola len moja. Takmer som zabudol na zízajúceho muža z opačnej strany. Klavírne sólo vrcholilo a ja som zatúžil urobiť niečo, čo bolo v tejto sále zakázané.

„Poď," podal som jej ruku.

„Čože?" tentokrát sa divila ona.

„Kašľať na spoločenský kódex," usmieval som sa ako malý a popritom ju ťahal do najmenšieho voľného priestoru v prednej časti miestnosti. Skromný priestor, ktorý som nazval: „Náš parket!"

„Ja ťa skutočne zabijem," dusene riekla Rebecca a v zelených očiach sa jej zrkadlil strach, napätie, no zároveň som bol presvedčený, že sa v nich nachádzala i drobná radosť zmiešaná s adrenalínom.

Tóny sa stále v burácajúcom tempe niesli celou miestnosťou.

„Čo tak úchvatné a vášnivé tango?" rýchlo som si padajúce vlasy z očí prehodil na stranu, aby som si lepšie vychutnal jej vystrašený pohľad. Netušil som prečo, no táto ma atmosféra vo mne vzbudzovala šialené emócie náklonnosti a túžby nestarať sa a nechať všetkých tých nudných konzervatívcov zadívať sa vôbec prvýkrát na skutočnú show.

„Netancuje sa to náhodou za sprievodu sláčikových nástrojov? Theon, toto nie je vhodná chvíľa," šepkala mi a jej vláčne pery boli tak blízko, že sa občas jemne dotýkali mojich uší. Netradičná a nevhodne interpretovaná intimita ma privádzala do šialenosti. Chcel a musel som dosiahnuť to, po čom som túžil.

„Pššššt. Nechaj to na mňa," neoblomne som položil ukazovák na jej pery.

„Ja ťa zabijem," šepla pomedzi prsty a zrejme jej dochádzali slová, ktorými by mi oponovala. Rád som ju privádzal do situácií, kedy sa už nemohla brániť.

„Sexy," zaškeril som sa, „nechaj sa viesť." Žmurkol som a ladne som ju chytil za odhalený driek.

Nápaditými výstrednými tanečnými krokmi som začal okupovať neveľký tanečný parket, ktorý sme mali s Rebeccou len na súkromné účely. S úplnou vážnosťou som viedol Rebeccu. Nemohol som od jej neistej tváre odtrhnúť oči. Fascinovalo ma, ako mi dokázala v tak bizarnej a šialenej veci napokon veriť. Neutiekla, neprotestovala, no namiesto toho ma poslušne nasledovala, akoby bola mojím tieňom. Bol som nečakane šťastný, s maskou profesionálneho tanečníka a s krokmi, ktoré som si pamätal ešte z čias tanečnej školy. Napriek tomu som sa cítil nesmierne naplnene. Cítil som splašené Rebeccino srdce na svojej hrudi, a to mi dodávalo pocit istoty. Pocit, že je všetko presne tak, ako má byť. Jej obnažený dekolt na mojej hrudi nádherne zapadal pri každom tanečnom geste. Bola to nádherná oslava života. Hrdá, noblesná a s prekrásnou dámou, ktorú nemohla nahradiť žiadna iná. Rebecca Swan bola nadpozemnsky krásna, éterická a nezabudnuteľná. Nespoznával som sa. Takéto myšlienky a vôbec takúto radosť z prostého tanca som už dlho nepociťoval. Vlastne, netuším, či som sa vôbec niekedy cítil takto spokojne pred tisíckami prekvapených pohľadov. Úprimne, nedbal som na nikoho iného, okrem jedného jediného človeka v tejto nablýskanej povrchnej sále.

„Nikdy predtým som takto netancovala," s neistotou sa mi zverovala udýchaná Rebecca. Klamal by som, ak by som nepovedal, že sa mi v takejto nezvyčajnej polohe nepáčila. Pramene vlasov jej v rýchlom tempe lietali všade naokolo a ja som sa jej ich jemnými dotykmi snažil uhladiť. Tempo sa pomaly spomaľovalo a ja som si s drobným vydýchnutím prisunul Rebeccu o čosi bližšie.

„Ide ti to," nachvíľu som sa sklonil k jej uchu a venoval jej krátky intenzívny pohľad.

„Ďakujem. Snažím sa zvládať všetky šialenstvá, do ktorých ma stiahneš," odpovedala, tentoraz už značne pokojnejším dychom.

„Takže sa ti to nepáči," šepol som a prstami som ju pohladil po obnaženom drieku.

„Nepáčia sa mi tieto šialené nápady," ticho šepkala na protest.

„To nebola odpoveď na moju otázku," dobiedzal som a nosom som sa pomalými pohybmi dotýkal jej hodvábneho krku. Jej sladká vôňa vanilky bola všadeprítomná.

„Páči," šepla takmer nečujne, no mne to stačilo. Nosom zaboreným v jej krku som inhaloval celú jej bytosť. Musel som spracovať tú nesmiernu radosť. Páči sa jej to. V tesnom spojení som jej vštepil drobný, cudný, pomalý, no zároveň najintímnejší bozk môjho života na jej nebezpečne krásny odhalený krk. Zahalili ju drobné zimomriavky a ja som sa spokojne zadíval do jej planúcich očí. Bola nepredstaviteľne krásna a snáď i moja...

Zmĺkla. Akoby hľadala slová. Ja sám som nevedel nájsť žiadne správne. Tanečné kroky boli len akousi druhoradou činnosťou, na ktorú sme sa už nemuseli sústrediť. Jej pery sa jemne pootvárali a ja som netúžil po ničom inom, ako túto broskyňovú nádheru pobozkať. Neskoro. Z davu sa ozval obrovský potlesk, ktorý zmaril naše súkromie. Zachytil som jej sklamaný pohľad a v mihu sekundy som sa s poklonou obrátil k davu. Zabudnutá prítomnosť verejnosti i novinárov udrela ako blesk z jasného neba.

„Ďakujeme," zakričal som napoly šťastný a napoly smutný z toho, že som nestihol urobiť to, po čom som tak veľmi túžil. Aj Rebecca sa poklonila a z jej pohľadu som opäť nedokázal vyčítať nič konkrétne.

Ach, Rebecca, pomyslel som si. Jej broskyňové plné pery boli tentoraz schované do úzkej neurčitej línie, ktorou sa snažila zakryť nervozitu z toľkej pozornosti.

„Poďme si radšej sadnúť," navrhla, „nie som zvyknutá na toľkú pozornosť." Nemusel som sa veľmi namáhať, aby som vycítil, v akom rozpoložení sa Rebecca nachádzala. Navonok jej pevné držanie tela navodzovalo auru absolútnej vyrovnanosti, no keď som sa zahľadel do jej zelených očí, zbadal som krehkosť. Nabádalo ma to k zvláštnym ochranárskym spôsobom, ktoré som nikdy predtým nemal v pláne odhaľovať.

„Nechajte ju na pokoji, je to naša vec," výhražne som sa pozrel na fotiacich novinárov, ktorí zacítili závan senzácie a neprestajne nás fotili, odkedy sme začali tancovať.

„Vaša vec v prostredí tohto klavírneho večera? Nie je to trošku absurdné tvrdenie, pán Blackloire?" oponoval mi jeden z novinárov, ktorý pôsobil smelým až neokrôchane drzým dojmom.

„Nie," odpovedal som bez výraznejšej emócie a schoval som Rebeccu vo svojom náručí zatiaľ čo sme sa predierali davom otravných novinárov.

„Niekedy nenávidím dotieravosť, ktorú moja práca obnáša," utrúsila Rebecca počas toho ako opätovne našla svoj záchranný prístav – karmínovočervenú stoličku zdobenú saténom.

„Už je dobre," snažil som sa ju upokojiť nie prílišne originálnym spôsobom.

„Už áno," usmiala sa a porozhliadla sa po novinároch, ktorí nám konečne dali pokoj.

„Myslím, že priťahujeme veľa pozornosti," začal som.

„Myslím, že máš rád pozornosť," odpovedala s istotou, „ale i tak ďakujem za záchranu." Jemne sa usmiala a z obvyklej nedostupnej ruže s tŕním sa stala krehká fialka. Tento chvíľkový prerod sa mi páčil.

„Mám, ale iba takú vyberanú," usmial som sa a venoval som jej prenikavý pohľad.

------------------------------------------------------------ 

Ako sa Vám páči tento luxusný hudobný večer, v ktorom Theon robí garde Rebecce? 

Dajte mi vedieť do komentárov!

xoxo mysteriousgirl213