Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

34.

Ahojte sensualisti, už som sa tešila, kedy Vám opäť pridám kapitolku. A táto je ozaj špeciálna, Rebecca a Theon sa totiž chystajú na galakoncert Caspiana. Čo všetko sa stane? Nenechajte si ujsť tento zaujímavý večer. ♥

Ďakujem všetkým novým čitateľom za podporu, vďaka Vám ma to stále baví. ♥

A teraz už enjoy kapitolku!

Theonov pohľad:

***

„Pretoč to," hlesol som popritom ako som sa plnou parou rútil cez štvorprúdovku.

Fleur neváhala a vzápätí sa ozvali vytúžené slová: „Ja, muž činu, Saul Spencer, som vlastníkom revolveru Colt Anaconda FW19997." Tieto slová pre mňa boli doslova vstupenkou do neba.

Iba žeby sa niečo skomplikovalo...

***

„Jupiiiii," vrieskal vzadu Cody ako zmyslov zbavený, „toto je moja najuveriteľnejšia herečka Avril!" Tá medzitým zo svojej bezodnej kabelky vytiahla kašmírový sveter, rýchlo si ho na seba navliekla a zakryla tak otrhaný vyzývavý čierny outfit. Opäť pôsobila ako zraniteľná Fleur. Napriek Codyho zvláštnym pokrikom sa nedokázala ubrániť radosti z úspechu. Žiarila, usmievala sa a do nepatrnej popovej hudby si vyklopkávala na rímse Candynho okna rytmickú melódiu.

„Zvládli sme to, pán Blackloir. A ďakujem aj tebe ... Cody," hodila napokon plachý pohľad do zadnej časti auta.

„No, už som si myslel, že ma nikdy nepochváliš," povedal a jemne si pritiahol rastafariánsku čiapku k čelu, oči mu pritom žiarili chlapčenskou radosťou.

„S týmto budeme na súde v bezpečí," analyzoval som, „zdá sa, že nie si len sekretárka, ale aj herečka, scenáristka a kaskadérka. Mal by som ti zvýšiť plat." Fleur sa iba nečujne pomrvila na sedačke a usmiala sa.

„Zrejme mám skryto rada adrenalín," odvetila s jemnou iskrou v hlase.

„A tá historka o poľovačke so starým otcom. To bolo mega," uznanlivo vyzdvihol Cody.

„V skutočnosti som až tak nemusela klamať. S dedkom sme ozaj strieľali z brokovnice a párkrát som s ním bola aj na poľovačke," žmurkla.

„To ma celkom prekvapuje," prekvapene som sa na ňu otočil.

„No, toho diviaka som nezabila. V skutočnosti som nikdy nezabila ani bažanta. Vždy mi bolo strieľanie zvierat tak trocha proti srsti, no strieľanie do terčov bolo mojou záľubou. Bola som skutočne presnejšia ako moji bratia. Vlastne, bola som veľmi dobrá," povedala s jemnou hrdosťou.

„To je celá Avril, nežná, ale presná. To je veru nebezpečná kombinácia," Codyho poznámky vyvádzali z miery nie len Fleur, ale dokonca aj mňa samotného. Nespoznával som ho. Takto pri ženách doposiaľ nikdy nehovoril. Zrejme to budú len nejaké dojazdy z marišky, pousmial som sa.

„Viete čo? Mali by sme to poriadne osláviť!!! Čo tak veľká žranica u mňa doma? A to myslím doslova. Koláče, pizza, cheesecaky, steaky, šaláty, aperitív. Objednám všetko, čo si budete priať!"

„Anooooo," reval nadšene Cody.

„Tak teda dobre, pán Blackloir," povedala o čosi umiernenejšie Fleur.

Dúfal som, že dokážu privítať ešte jedného milého hosťa, pretože bol jediný, komu som skutočne túžil darovať všetku radosť...

Ahoj, túžiš dnes spoznať môj apartmán? Napísal som Rebecce mierne provokačnú správu dúfajúc, že ju trošička pohorším.

Nie :P, reagovala s rovnako provokačným emotikonom.

Naozaj, túžim ťa vidieť ... napísal som úprimne, jemne sklamaný z jej defenzívneho postoja.

Priznávam, no na apartmán sa necítim. Radšej by som šla vypadnúť niekam von. Jej návrh síce nekorešpondoval s mojimi pôvodnými plánmi, no predsa len stále sa dalo nájsť nejaké alternatívne riešenie.

Máš nejaká návrh? Nechal som ju vybrať si ako správny gentleman.

Dnes v hoteli La Plaza má môj brat Caspian koncert... Elegantný hotel znel ako príjemný nápad. Avšak od pôvodnej párty mal značne ďaleko. Veľmi neochotne som musel pozvanie Fleur a Codyho odložiť na inokedy. Pre tentoraz mala Rebecca prednosť. Vlastne netuším ako som dokázal na ňu za posledné dni takmer nemyslieť, no pripisoval som to stresu z práce. Salome, Spencer či tajné pašovanie perníka prostredníctvom nie veľmi zodpovedného Codyho mi dávalo značne zabrať. Preto som si tentoraz chcel vychutnať Rebeccinu spoločnosť osamote. Dúfal som, že bude zdieľať rovnaké nadšenie ako ja.

V poriadku, pani novinárka. Odpísal som potom, čo som obvolal Fleur a Codyho s nepríjemnou správou o tom, že svoje sľuby neviem dodržať. Jediný, kto bol sklamaný bol napokon len Cody.

„Kámo, tak som sa na tú žranicu tešil, ani si nevieš predstaviť ako mi po tej akcii vyhladlo," sklamane konštatoval.

„Kamoško, vynahradím ti to," sľúbil som mu a tentoraz som to naozaj plánoval dodržať. Fleur naopak bola rada, že si bude môcť po dnešnom napínavom dni oddýchnuť, a tak som svoje plány s Rebeccou mohol bez výčitiek uskutočniť.

Dohodli sme sa na tom, že ju vyzdvihnem o dvadsiatej pred jej malým roztomilým bytom. Čas plynul pomaly a ja som sa namiesto poctivej prípravy rozhodol zavolať Marte. Neobjavila sa u mňa už dva týždne a ja som mal značný strach, že moja domácnosť bez jej pomoci už dlhšie neprežije.

„Pani Marta?" zodvihla po treťom zvonení.

„Ach, to si ty, Theon?" v jej hlase som pocítil miernu radosť.

„Áno ja, pani Marta. Už mi chýbate, viete o tom?" zašvitoril som.

„Synak. Ja som vedela, že tie obliečky za mňa nikto nevymení," smiala sa.

„Prečo ste sa už dlhšie neobjavili?" vyzvedal som.

„Ach, Theonko. Richard robil prijímacie skúšky na medicínu. Vzali ho, no museli sme vybavovať ešte sociálne štipendium. Neveril by si koľko je to papierovania," znela ustarostene, no šťastne.

„Tak, to naozaj gratulujem. Určite ste na svojho syna hrdá. A k tomu štipendiu. Veď viete, že Vám za Vaše upratovacie služby dám aj „majland", len už príďte," znova som vtipkoval.

„Ach, dobre dobre synak. Zajtra prídem upratať a nakúpiť," spokojne odvetila.

„Vďaka tetuška." Hoci som si nebol istý, či som použil správny termín. Bola mi viac ako nejaká tetuška. Bola mojou náhradnou mamou. Síce u mňa pracovala, nikdy som ju nevnímal ako niekoho, kto mi by mal byť cudzí. Už teraz som sa tešil na jej návštevu a karhavé poznámky o prázdnej chladničke.

Čas nakoniec plynul rýchlejšie, ako som očakával. So spokojným pocitom zo získanej nahrávky som sa vrhol do sprchy. Tóny Nirvany sa pomalým tempom odrážali od teplých kachličiek v sprche. Zmýval som so seba napätie, stres a nepokoj, ktorý som nahrádzal nádejou, radosťou a voľnosťou. Život je krásny. Odraz v zrkadle sa mi zdal pomerne príťažlivý a rana na obočí sa už takmer zahojila. Cítil som, že som opäť vo svojej koži. Natiahol som si na seba nenútený tmavomodrý oblek, ktorý som doplnil čiernym motýlikom. Dress code bol pri takýchto príležitostiach vždy nesmierne dôležitý. Navyše, celé to vyzeralo ako nejaká noblesná akcia. Vôbec by som nebol prekvapený, ak by sa tam objavil niekto so smotánky.

Nastal čas. Vhupol som do svojho Aventdatora a sledujúc hodinky som pomaly vychádzal z podzemného parkoviska. Akurát. Muž by nemal nechávať čakať ženu a ja som dnes chcel byť tým pravým mužom, za ktorého by sa Rebecca nemusela hanbiť. Nemal som však pocit, že mi táto galantnosť svedčí. Možno by som bol predsa len radšej za obyčajnú gaunerskú párty, pri ktorej by Rebecca nebola až tak upnutá...

„Ahoj," zrazu sa otvorili dvere auta.

„Ahhoj," povedal som trocha zaskočene. Ihneď som negoval myšlienky na obyčajnú párty. Rebecca vyzerala skvostne, prísne a neuveriteľne príťažlivo. Bola ako najdrahší diamant, ktorý Vás láka vo vitríne, no aj tak ho nemôžete mať. Elegantné dlhé tmavomodré šaty si jemne dvíhala. Napriek tomu, že som nebol nejaký módny znalec ma upútali svojím atypickým milým strihom.

„Pekná mašľa," ukázal som na elegantnú mašľu vpredu, ktorá slúžila namiesto ramienka.

„Ďakujem," odvetila. Zrejme tušila, že dnes vyzerá skvostne. A ja som nedbal, dával by som jej pokojne komplimenty celučičký večer. Nechcel som však pôsobiť priveľmi unesene, a tak si radšej jemne kusol do jazyka.

Jej nevinná tvár vynikla v jemnučkom líčení a vlasy mala drobnou sponou z kameňa zopnuté dozadu. Jej krk tak ostával nebezpečne odhalený.

„Kamene vo vlasoch sú teraz trendy?" spýtal som sa a popritom zaradil jednotku.

„To je akvamarín, ty špecialista," odvrkla, no potajomky sa smiala z mojej nemiestnej poznámky. Zrejme nikdy nebudem schopný požadovanej galantnosti.

„Aha, aha," kútikom oka som sa na ňu pozrel, „takže kamene sú naozaj trendy."

„Asi hej," škerila sa.

---------------------------------------------------

Vaše odhady o tom, čo sa stane na večierku? Dajte mi vedieť v komentároch. <3

xoxo mysteriousgirl213

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro