Ahojte sensualisti, dnes Vám opäť prinášam novú a trošku dlhšiu kapitolku ako kompenzáciu za nie práve najideálnejší nábeh do rutiny publikovania. :D Budem sa snažiť polepšiť aj swear, hoci ma teraz čiastočne obmedzuje bakalárska práca. :( Avšak píšem stále a kapitolky budú stále, takže sa nebojte. ♥ Ďakujem za každého nového člena TSJ a za všetky Vaše prečítania. ♥

see you soon...

***

„Prečo ti na tom tak záleží, je to len obyčajné sériové číslo zbrane" nástojil opäť Spencer.

„Lebo," chvatne začala Fleur.

„A nerozprávaj mi tu o chlapoch a zbraniach, maličká," starostlivo jej uhladil drdol, ako keby si chcel dokazovať autoritu nad malým dieťaťom.

***

„Dobre. Dobre, Saul," Fleur náhle upustila zo všetkých formalít. „Revolver Colt Anaconda patril môjmu starému otcovi. Áno, taktiež. Je to zvláštne, no takmer všetky príbehy so zbraňami sa mi spájajú s mojím starým otcom. Bol niekým koho som ... milovala. Tak ako len vnučka dokáže milovať svojho starého otca. V jeden večer sme šli na poľovačku. V ten večer mi povedal: „Fleur, moja malá-veľká bojovníčka, už si dospela do štádia, kedy môžeš zahodiť brokovnicu. Tu máš niečo lepšie. Prijmi to ako dar k tvojim štrnástim narodeninám. Revolver Colt Anaconda. Je rýchly a jedovatý, presne ako had. Aj tvoja streľba je rýchla, no presná ako lov hada. Verím, že ňou skolíš nejedno zviera. A možno v budúcnosti aj nejedného neposlušného muža," usmial sa, „samozrejme, že žartujem Fleur. Odteraz je tvoj," Fleur sa na chvíľu odmlčala, akoby si naozaj spomenula na dávny príbeh detstva.

Spencerova tvár nadobudla chápavejšiu podobu.

„Preto milujem, ak počujem z niekoho úst rezonovať meno môjho prvého revolvera. Je to zvláštne, no pripomína mi to vzrušenie, ktoré som mala z každého lovu, z každej poľovačky, z každého vystreleného náboja. Bolo to nové, neopísateľné a nezabudnuteľné. V ten večer som prvýkrát skolila diviaka. V tme a úplne sama. Bez dohľadu svojho starého otca. Po výstrele starý otec rýchlo dobehol ku mne a ja som sa mu pochválila s úlovkom. Vtedy mi povedal: „Presne ako anakonda, rýchla a presná." Utkvelo mi to v pamäti, dokonca tak, že by som si to dokázala dať na hrob ako epitaf," Fleur sa nostalgicky usmiala a ja som jej ako vzdialený pozorovateľ veril každé slovo napriek tomu, že to bol len vysoko-profesionálny herecký výkon. 

„Rýchla a presná," zopakoval Saul a začal ju vzrušene vyzliekať.

„Mhm, počkaj Sauli," povedala sladko a Cody sa pritom takmer pozvracal.

„Nechutné," vecne skonštatoval.

„Chcem ti povedať ešte o tom sériovom čísle," Fleur zastavovala náhly prílev dotykov.

„No tak dobre," povedal napokon Saul, no napriek tomu nervózne prešľapoval z nohy na poranenú nohu.

„Až nad ránom, keď prvé ranné lúče osvetľovali moju izbu u starých rodičov som zbadala niečo nevídané. Zlaté sériové číslo zbrane takmer splývalo s jagotom slnka. FW1997. Starý otec to mal premyslenejšie. než som predpokladala. F bolo samozrejme ako moje meno, Fleur. W bolo dievčenské meno mojej matky, ktorá opustila otca a zamierila na Divoký západ. Mala v sebe rovnako horkú krv ako ja. Wallace. Nebyť neoblomnej zotrvačnosti môjho otca, doteraz by som sa volala Fleur Wallace. A nakoniec tá najpresnejšia špecifikácia. Rok 1997 bol rokom môjho narodenia. Teraz už chápeš, aké veľké vzrušenie sa skrývalo v mojom prvom revolveri Colt Anaconda FW1997?" posledné slová zdôraznila, aby dodala váhu svojej požiadavke.

„Budeš jej vlastníkom?" uprela svoje belasé oči celou tiažou na Spencera.

Saul sa jej prvýkrát za celé obdobie skutočne pozrel do očí a so všetkou dôverou vyhlásil: „Ja, muž činu, Saul Spencer, som vlastníkom revolveru Colt Anaconda FW1997."

V tom momente sa mi na tvári zjavil neopísateľný úsmev. Radosť sa liala a vzduch akoby bol násobne ľahší.

„Zvládli sme toooo," kričali sme s Codym jeden na druhého.

„Zvládla to, Fleur to zvládla," opakoval užasnutý Cody a v návale emócii sme sa bezprostredne objali. Bolo to neopísateľné. Bod, od ktorého sa všetko odvíjalo bol pevný a skutočný. Náš plán mal nádej. A to všetko vďaka neoblomnej skromnej sekretárke Fleur, ktorá bola v skutočnosti oveľa väčšia hrdinka, než ktokoľvek z chlapského osadenstva. Mal som chuť opäť žiť. Mal som chuť vyobjímať Fleur a roztopiť sa v Rebeccinom náručí. Tak veľmi mi chýbala. Tak veľmi som si neuvedomoval, v akom tranze som bol posledné dni. Musel som to všetkým vynahradiť. Z radostných tirád ma však prerušila Fleur.

„Pán Blackloir? Som na toalete, môžete ma prísť nejako vyslobodiť zadným vchodom?" pomedzi naše spontánne radovánky s Codym sme ani nestihli zaregistrovať Fleurin rýchly útek od Saula.

„Prídeme pod okno," zakričal namiesto mňa Cody, „nie je vysoko, neraz som tam čúral."

V živote by mi nenapadlo, že Codyho čúranie by mohlo byť niekedy užitočné.

Za oknom už čakala opäť stará vystrašená Fleur, ktorá ozlomkrk zvierala ťažkú kabelku schovávajúcu poklad – nahrávku s priznaním Saula Spencera. Bol som nesmierne rád. Bol som tak rád, že som netušil, čo s tým. Mal som chuť oslavovať, no pohľad na utrápenú Fleur mi v mihu sekundy zastavil radostný prúd eufórie. Bola už iba v čiernej podprsenke a sieťkovaných pančuchách. V kabelke mala natlačené šaty, ktoré jej vytŕčali von z každej strany. Utekala v chvate. Nemala čas premýšľať nad tým, aby bolo všetko dokonalé. Rozmazaný rúž a špirála svedčili o tom, že Saul Spencer bol opäť nechutnou sviňou, ktorou bol vlastne počas celého svojho života. Nedokázal si vážiť ženy a nedokázal si vážiť ani Fleur. Bola preňho iba pomôckou, doplnkom, príveskom pre potešenie. Úprimne mal som sto chutí obiť mu hlavu o najbližšiu záchodovú misu.

Fleur vytŕčala z okna a jej blonďavé vlasy vykúkali na parkovisko.

„Pán Blackloir, už môžem skočiť?" pýtala sa napriek všetkým okolnostiam stále zdvorilo.

„Opatrne, Fleur. Chytím ťa do náručia. Sú to len dve metre. Opakuj si, že si pred malou chvíľou zvládla oveľa horšiu vec."

„To neznie ako najlepšie motto, pán Blackloir," jemne protestovala.

„Chytím ju ja. Avril, opakuj si motto „chytá ma princ krasoň," zaškeril sa a nastavil svoje štíhle ruky vpred.

„Nemal by si...," začal som v snahe zastaviť ho.

„Nie," tvrdohlavo odvetil Cody. Na jeho postoji bolo niečo krásne. Vžil sa do tejto úlohy, ako keby jej skutočne mohol svojím náručím zachrániť život. Oči sa mu leskli žiarivou radosťou, hoci takmer nevidel pre stiahnutú rastafariánsku čapicu. Bolo to komické, netradičné a oddané, presne ako niečo, čo bolo až príliš svojrázne na to, aby som to vôbec vedel opísať. V krátkosti som sa zamyslel nad týmto gestom, no netušil som, koľko adrenalínu nám pridá toto drobné zamyslenie.

„Saul! Ide ... rýchlo," nestihla povedať viac. Hneď ako to dopovedala skočila v slepej viere, že ju niekto zachráni pred slizkým Spencerovým náručím...

Bol to Cody. Presne ako sľúbil, Fleur hladko pristála v blondiakovom náručí a jeho štíhle svaly ju držali ešte o pár sekúnd dlhšie, než to bolo potrebné. Aj Fleur akoby na sekundu prestala premýšľať.

„Ah, ďakujem ... Cody," zachripela a jemne si zakrývala obnažený dekolt, ktorý jej dravým spôsobom odhalil Spencer.

„Aj tak som to chcel spraviť, navyše ...," hodil očkom po Fleuriných drobných prsiach, „tento výhľad mi robí celkom dobre." Fleur sa rýchlo zháčila a mihom sekundy stála na vlastných nohách.

„A to som sa ťa už chcela pochváliť," hromžila a kabelkou si chránila obnažené telo.

„Prepáč ... Fleur," bolo to prvýkrát, kedy jej nepovedal Avril. Zdalo sa, že aj samotnú Fleur to trocha ukľudnilo. Netušil som, že by moja sekretárka mohla mať slabosť na vagabundov, no Codyho škoricové oči disponovali zrejme profesionálnou úrovňou v udobrovaní žien. Bodaj by nie, keď ho neraz ťahali z kadejakých problémov. No tentoraz to bolo o čosi iné. Cítil som sa zvláštne odstrčený, napriek tomu, že som bol taktiež kľúčovou postavou misie F. Presne niečo takéto by som chcel zažiť s Rebeccou ..., ukradomky som si pomyslel a hanbil som sa, že som vôbec niečo takéto pripustil.

Keď máš slabú chvíľku dokážeš byť riadna padavka, pomyslel som si a radšej som už nevenoval svoju pozornosť čerstvému spojeniu, ktoré som si zjednotil zatiaľ iba ja sám vo svojej predpotopnej romantickej hlave. Museli sme sa dostať z dohľadu. Výkriky Spencera boli čoraz bližšie.

„Fleur Cruz, ty malá vášnivá milovníčka zbraní, vravela si, že chceš byť pre mňa iba krajšia ... Si presne taká sviňa ako Valerie!" V tom momente som sa zarazil. 

Bolo možné, že mu všetky blondíny pripomínali len a len Valerie? 

Možno sa vtedy skutočne zaľúbil, ibaže násilníci nevedia ako milovať. Jediné, čo mi ostávalo pre Spencera bolo aj tak nepochopenie a hnus z jeho všivavej osoby. Náhlivými krokmi sme sa ponáhľali k autu, ktoré som našťastie zaparkoval len neďaleko.

„Rýchlejšie, rýchlejšie," nabádal som v šprinte. Našťastie každý z nás bol dosť rýchly na to, aby dobehol v bezpečnom čase na parkovisko. Kým došiel Spencer k rímse okna, odkiaľ mal slušný výhľad, všetci sme šťastlivo sedeli v starom hrdzavom Candynom Forde. Pre tentoraz som bol rád, že mám k dispozícii aspoň Candyno zhrdzavené auto. A hlavne, že je naša trojica pohromade. Nezabudnuteľným dôvodom na radosť bola nepochybne aj nahrávka vo Fleurinom mobile.

„Pretoč to," hlesol som popritom ako som sa plnou parou rútil cez štvorprúdovku.

Fleur neváhala a vzápätí sa ozvali vytúžené slová: „Ja, muž činu, Saul Spencer, som vlastníkom revolveru Colt Anaconda FW19997." Tieto slová pre mňa boli doslova vstupenkou do neba. 

Iba žeby sa niečo skomplikovalo...

-----------------------------------------------------

Čo by sa mohlo podľa Vás skomplikovať? Dajte mi vedieť v komentároch.

xoxo mysteriousgirl213