31.
Ahojte, sensualisti! Nesmierne Vám ďakujem za akúkoľvek podporu a želám Vám krásny víkend! Verím, že ho obohatí aj dnešná akčná kapitolka! ♥ Enjoy Fleur Cruz v akcii u Saula Spencera! <3
Rekapitulácia:
„Spencer bude hotová stojka," zakričal zozadu Cody. Spolu s Fleur sme sa otočili vzad a úprimne sa rozosmiali. Napočudovanie nebol tentoraz až tak mimo, navyše atmosféra v aute sa po jeho hláške značne uvoľnila.
„Ďakujem Cody," povedala o čosi smelšie Fleur.
„Ja nikdy neklamem, Avril." Cody sa usmial tak nefalšovane, až som mal pocit, že to vôbec nebolo účinkami trávy.
***
Theonov pohľad:
Dočasné vlastníctvo Candynho Forda mi umožnilo zaparkovať rovno pred barom Fantasia. Presklené okná sľubovali dokonalý výhľad. Napäto som zatiahol ručnú brzdu a pomaly si uvedomoval, že od Fleur a jej hereckých skúseností závisí celá úspešnosť prípadu Enricca Salomeho. V skrytosti som veril, že to môže dopadnúť inak ako dobre, no myseľ mi neustále podsúvala negatívne myšlienky. Fleur si starostlivo naniesla bordový rúž a pomaly, ako plachá srna, vystupovala z auta.
„Držte mi palce," zachripela.
„Držím ti všetko," skalopevne zahlásil Cody.
„Ešte niečo," narýchlo som vyhrabal z tašky malú nenápadnú plošticu, „pripevni si to trebárs do kabelky."
Fleur šikovne zobrala malé odpočúvadlo a rýchlymi ťahmi ho skryla v útrobách kabelky.
„Takto ťa budem môcť počuť," dodal som.
„To bude rozumné," hlesla a napäto zatvárala dvere na Forde.
„Veľa šťastia. Ak by sa to zvrtlo, budem to počuť," povzbudzujúco som žmurkol, no sám so sa zmietal v pochybnostiach ako to celé dopadne.
Fleur vchádzala do luxusných presklených dverí lemovaných mramorom. Zapol som si odposluch. Šušťanie krokov mi dalo najavo, že infiltrovanie ploštice bolo úspešné. Vyčítal som si však, že som jej neposkytol scenár. Ktovie, čo sa nevinná Fleur dokázala vymyslieť pre Saula. Cítil som sa absolútne hlúpo, že som všetku zodpovednosť prenechal na ňu. Bolo to zvláštne. Cody mlčal a napätie v mojom hrdle sa stupňovalo. Obaja sme ju potichu cez presklenú vitrínu sledovali.
Bar bol takmer prázdny. Doobedné hodiny zatiaľ nikoho nelákali. Zhýralosť sa praktizovala až keď sa zotmelo. Jedinou osobou prechádzajúcou sa uprostred naleštených lustrov bol prevádzkovateľ a zároveň vlastník baru Fantasia - Saul Spencer. Krívajúci si to namieril k baru, pri ktorom si do otvoreného zošita niečo zapisoval. Rana, ktorú mu uštedril Enricco Salome pri tom incidente na benzínke, mu svietila pohltená hrubou vrstvou obväzov. Bolo to tak do očí bijúce, že som to dokázal bez väčšej námahy pozorovať aj z parkoviska. Nečudoval by som sa, keby sa Saul rozhodol Enricca za to doživotne potrestať. Pri jeho nevyspytateľnej povahe, človek mohol očakávať doslova čokoľvek.
„Ahhh, zdravím. Čo tu robí takáto krásna žena uprostred rána," zvolal, keď zbadal vystrojenú Fleur a podišiel k nej bližšie. Bol som nesmierne rád, že drobná technika vo Fleurinej kabelke fungovala a rovnako ma tešilo aj to, že slová „krásna žena" sľubovali viac než dobrý začiatok.
„Možno trošku smúti, možno sa trošku raduje," hlas Fleur bol podfarbený drobným tajomstvom.
„Slečna je záhadná," usmial sa, „či už pri radosti alebo smútku, drobný aperitív sa hodí na obe príležitosti, však?" Stále si ju skúmavo prezeral a pritom sledoval jej reakcie.
„Nepopieram," usmiala sa.
„Tak teda na účet podniku," navrhol.
„Jedine, ak si dáte so mnou," z rozbiehajúceho dialógu vyžarovalo napätie. Cody za mnou napäto zatínal päste a čosi si ticho zašepkal.
„Saul Spencer, vlastník tejto prevádzky, ešte sme sa nezoznámili krásna dáma," žmurkol a nastavoval jej na privítanie svoju nechutnú ruku.
„Fleur Cruz," podala mu váhavo ruku a Saul jej vlepil na líca uvítací bozk, ktorý by som neprial ani svojmu nepriateľovi.
„Veľmi ma teší, slečna Cruz," švitoril.
„Nechutný bastard," ozvalo sa zozadu a ja som len nečujne pritakal Codymu na súhlas. Nebolo ohavnejšieho chlapa ako Saula Spencera.
„Tak dve škótske poprosím, pán Spencer" ráznym gestom ukázala na fľašu za barom, ako keby sa chcela posilniť po nechutnom bozku na privítanie a zároveň pred tým, čo ju čakalo. Vôbec som sa jej nečudoval.
„Dám vám radšej túto, zlatá prémiová, tridsať rokov zrenia," zdalo sa, že obvyklý škrob Saul, mal dnes štedrú náladu.
„V tomto nie som odborník, nechám si teda poradiť," zapriadla.
„A v čom ste odborníkom?" vyzvedal spôsobom, ktorým sa mi prevracal žalúdok. Neznášal som jeho podliezavý hlas.
„Zbrane. Kedysi som bola majiteľkou najväčšej strelnice v Los Angeles. Mala by som teda rozumieť nie len zbraniam, ale aj podnikaniu," koketne sa usmiala a Saul z nej pritom nedokázal spustiť oči. Zdalo sa, že som Fleur iba zbytočne podceňoval, mala naozaj premyslený každý krok.
„Zbrane? Aké nevídané pre ženu ako ste vy, a to podnikanie hodnotím ako znamenitý bonus," usmial sa a skonštatoval jemne prekvapený.
„Ženu ako som ja?" Fleur si ho podozrievavo premerala.
„No tak krásnu a hodnú pomilovania," povedal a rukou pritom krúžil po vrchnom obryse stále nedopitého pohára.
Po tejto poznámke mi prišlo takmer skutočne nevoľno.
„Bleh, on asi uviazol v praveku," skonštatoval Cody. „Takto sa dnes čajky nebalia. Prečo sa mám k*rva na toto pozerať?" nadával Cody znechutený vývinom situácie.
„Lebo si tu k*rva chcel byť," rázne som mu zašepkal a naznačil, že má byť ticho.
Fleur sa naopak chytila príležitosti a navádzala Spencera do pasce zvanej Colt Anaconda. Ešteže bol Saul Spencer tak prostý a nechutný muž. Šťastný koniec bol však stále v nedohľadne.
„Myslím si, že zbrane a milovanie idú krásne dokopy, vy nie pán Spencer?" krúžila prstom po bare a intenzívne sa zahľadela na Saula.
„Myslím si, že je to nebezpečne krásna kombinácia, slečna Cruz."
„Tak teda na zdravie," zvolala.
„Na zbrane a sex," škeril sa Saul.
„Na všetky ženy, ktoré vedia, čo je dobré," pridala sa Fleur a ja som ju nespoznával.
Ohliadnuc od všetkého bolo smerovanie konverzácie viac ako ideálne. Moje nedočkavé ja už len čakalo na zlomový bod, takzvanú peripetiu, ktorým sa dostaneme k vytúženému prehláseniu. Nemohol som sa však predčasne tešiť.
Fleur si zvodne pripila a Saul ju nenechal bez lepkavých otázok ani sekundu. Pil hltavým spôsobom, aby sa mohol čo najskôr opýtať Fleur ďalšiu sprostosť.
„Ako ste sa dostali k vlastníctvu strelnice?" opýtal sa napokon niečo racionálne.
„No, zbrane. Tie sú súčasťou môjho života už odpradávna. Starý otec mal ranč. Po všetkej tej neľahkej práci na ranči sme si krátili dlhé chvíle strieľaním bažantov. Boli to ešte tupé náboje a brokovnica," smiala sa ako keby naozaj vravela príbeh z detských čias. Ak by som nevedel, že ide o „akciu F" veril by som jej ako malé decko.
„Hneď som vedel, že ste jedna z tých akčnejších žien, slečna Cruz," chlipne povedal a prešiel prstami po jej vyzývavých pančuchách. Dvíhal sa mi tlak, ak by niečo také urobil Rebecce, v momente by som ho zvrhol z tej barovej stoličky.
„Prisámbohu, že mu jednu prij*bem," ozval sa odrazu Cody. Chápal som jeho nárazovú zášť, no nechápal som, prečo venuje toľko pozornosti práve Fleur. Bola krásna, to áno. No na Codyho až prílišne slušná a hanblivá a možno to bola len pravá mužská potreba chrániť ženy.
„Pokračujte, zaujíma ma váš príbeh," povedal Spencer a ruku nechal jemne položenú na Fleurinom stehne. Máme misiu. Máme misiu. Opakoval som si, len aby som na neho nevybehol.
„Robili sme si terče. Strieľala som spolu so svojimi bratmi, no vždy som bola lepšia ako oni. V jeden večer, keď som zasiahla všetky skúšobné terče, mi starý otec povedal: „Fleur, chcem, aby si zdedila časť otcovej strelnice." Vtedy som ostala veľmi prekvapená, nikdy som netušila, že môj otec vlastnil jednu z najväčších strelníc v L. A. Pochopila som to až vtedy, keď mi to starý otec v dobrej vôli oznámil. Konečne som vedela, prečo sme boli s bratmi takmer vždy v Texase u starých rodičov. Letné prázdniny som si už inak ani nevedela predstaviť. Neskutočné západy slnka, býčie stáda a vôňa čerstvo uschnutého sena... To bolo nádherné detstvo," moja predstavivosť pracovala na plné obrázky, a ja som si živo predstavil Fleur s brokovnicou u starého otca, hoci to vôbec nebola pravda. Saul Spencer bol z falošného príbehu asi rovnako nadšený ako ja.
„Fleur, vy ste obdivuhodná žena. Milovníčka zbraní a navyše určite aj veľmi úspešná žena. Zdá sa, že ste dokonalá," usmial sa a jeho ruka bola zas o čosi menej ohľaduplnejšia. Fleur sa nervózne pomrvila na stoličke, no napriek tomu hrala, že jej Spencerove nechutné správanie neprekáža.
„No, mám zopár slabostí," povedala jemne, zatiaľ čo Spencer lial už tretí pohár whiskey.
„Povedzte mi o nich, slečna Cruz. Umieram túžbou spoznať ich," žartovne sa usmial, no ja som tušil, že naozaj prahne po tom, aby nechal Fleur na kolenách.
„Milujem mužov a zbrane. Ideálne, ak ide o ich spojenie," zapriadla a hrala sa s lemom jeho kravaty, „vtedy doslova bláznim." Fleurine oči doslova iskrili a ja som ju pritom vôbec nespoznával. Správala sa tak nadradene. Netušil som, čo spravili starej Fleur, no táto nová mala tiež niečo do seba.
„Chcel by som byť teraz na jeho mieste," zašepkal Cody a kostnaté prsty si priložil blízko k tvári, akoby šlo o napínavú scénu z filmu.
-----------------------------------------------
Ako dopadne Fleur a uverí Saul Spencer jej príbehu?
Prečo sa Cody správa takto?
Dajte mi vedieť v komentároch and stay tuned for another chapter, hahaha!
xoxo mysteriousgirl213
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro