Ahojte, sensualisti! ♥ Opäť Vám prinášam novú kapitolku a verím, že sa Vám bude páčiť. Nezabudnite komentovať <33. Ďakujem za všetky nové prečítanie, extrémne si to vážim!!! 

Theonov pohľad:

Onedlho som otváral kľučku na dverách kancelárie. Známa silueta Fleur sa črtala v priesvitných dverách, keď som ich však otvoril, takmer som onemel.

„Mhm, Fleur si to ty?" skutočne som sa čudoval.

„Vravela som, že to bude zvodné, pán Blackloir," placho, no s iskrou sa usmiala. Stála predo mnou iná Fleur. Zvodná, podmanivá žena s nádychom nefalšovanej rockerky. Jej svetlé vlasy boli zviazané do pevného drdola. Jej belasé oči žiarili pod sýtym tmavým líčením. Na perách sa jej leskol bordový rúž, cez ktorý presvital biely rad žiarivých zubov. A jej telo? Fleur akoby zabudla na svoje jemné a krehké vyžarovanie a tentokrát ju zdobili kratučké minišaty. Nemohol som však tvrdiť, že by sa mi to nepáčilo. Saul Spencer bude s istotou vo vytržení, pomyslel som si. Zvyčajne krehká sekretárka pôsobila tentokrát vyššie a odvážnejšie. Vlastne, celkovo na mňa pôsobila ako nespútaná sexy žena, ktorá sa až priveľmi podobala na dobre známu rokovú speváčku Avril Lavine.

„Skutočne pôsobivé," dostal som zo seba. Fleur naozaj predbehla všetky moje očakávania. Začal som dokonca pochybovať, či som ju skutočne za tie roky spoznal. Čo ak je toto časť jej pravej osobnosti, ktorú decentne zakrýva béžovými svetríkmi či slušnými kostýmami?

„Musím Vám však povedať, že sa v tomto necítim najlepšie. Išla som nakupovať so svojou vzdialenou sesternicou Ivon," dodala zahanbene. Po tejto poznámke mi boli zjavné hneď dve veci. Fleur predsa len nemala žiadne sexistické sklony a iba jediná Ivon dokáže vymyslieť takýto rebelský outfit.

„Prečo sa tak tajomne usmievate, pán Blackloir?" opýtala sa zneistená Fleur.

„Nič. Len drobná príhoda," v hlave mi preblesli útržky Ivon a jej latexového korzetu v bare Fantázia. Nemohol som sa mýliť, Fleurina sesternica je určite Ivon Ximenez. Už len z jej mena vyžarovala dávka neštandardnej energie. Nemal som však čas premýšľať nad týmito nečakanými konexiami. Saul Spencer a nahrávka čaká. Nič nemohlo v tejto chvíli vyjsť nazmar.

„Tak teda, budem mať nejakého osobného strážcu? Mám totiž mierne obavy o svoju bezpečnosť," neisto vyzvedala a pritom si nervózne uhládzala minišaty.

„Pôjdem s tebou ja," pokojne som odpovedal. Doktor House mi predsa len priniesol do života nejakú inšpiratívnu myšlienku, a tou bolo, že sa mám do všetkého pustiť sám, lebo niet nikoho iného, kto by to zvládol lepšie. Smutné, že ja i House sme boli egomaniaci, ktorí uverili tejto možnej nepravde. Bol som však pevne rozhodnutý, že to nik iný okrem mňa ani nemôže byť.

„V poriadku. Takže po celom tom príbehu nenávisti medzi vami a Spencerom si myslíte, že je bezpečné zaparkovať pred Legends vaše drahé auto?"

Fleur bola vždy praktická žena. Aj v tomto vyzývavom outfite jej to myslelo oveľa viac ako mne, a preto bola v mojom živote vždy taká potrebná.

„Zaparkujem za rohom," navrhol som.

„Ako budete vidieť, že som v bezpečí?" bombardovala ma ďalej, „navyše sú tam presklené okná, z ktorých vás môže zahliadnuť."

Fleur svojimi otázkami rúcala môj pôvodný plán. Zrejme mi doktor House nepomohol v stratégii ako som očakával. Nakoniec to bol aj tak len neštandardný čudák. Nepopieral som však, že som ním možno bol aj ja.

„Musíme zmeniť plán," navrhol som nečakane, presne ako bolo v mojej povahe.

Fleur namiesto otázky tentoraz napäto čakala.

„Nevezmem tam Aventdatora... budeme potrebovať iné auto," vzápätí som vytočil Candyno číslo. Codyho expriateľka mi za poskytnuté peniaze predsa len dlží malú službičku.

„Haló," neisto sa ozvala.

„Potrebujem tvoje auto," oznámil som, ako keby to mala byť všeobecná gnómická pravda.

Candy nachvíľku zaváhala, no potom pohotovo reagovala.

„Nech sa páči, no mám tu menší problém."

„Aký?" zvraštil som netrpezlivo obočie.

„Len poď, uvidíš."

„To vyriešime," vnímajúc Candynu netrpezlivosť v hlase som neplánoval tento hovor zbytočne predlžovať.

„Ale ponáhľaj sa, inak ma prejde všetka trpezlivosť," potvrdila moje úsudky Candy a ja som viac neváhal.

„Poďme, Fleur. Títo ľudia ma prekvapujú každým dňom viac a viac," schmatol som kľúče zo stola.

***

Keď sme dorazili ku Candy, hneď som vedel, prečo strácala trpezlivosť. Na dverách stál sfajčený Cody s malým bielym sáčkom perníku.

„Len ho kúp, laskonka," usmieval sa a blonďavé vlasy mu vychádzali spod čiapky na každú stranu.

„Nechápem, ako si si dovolil vôbec sem prísť," zúrila Candy.

„To mám od Theonka," náhle sa otočil a keď ma zbadal, jeho úsmev sa ešte viac rozšíril, „vidíš kamoško už ide." Cody bol viditeľne mimo a ja som sa len nevoľky prizeral na to, ako nepodarene sa predáva moje zbožie.

„Cody," pritiahol som si ho a zvysoka sa díval do jeho rozšírených zorničiek, „nesmieš rozprávať, že je to moje, jasné?"

„Jasne, šéfe,"škeril sa a ja som pochyboval o tom, či mu vôbec dochádzal význam mojich slov.

„Koľko si toho predal?" vyzvedal som, no hneď som to oľutoval, pretože Cody začal z vrecka vyťahovať doláre, z ktorých väčšina padala na zablatený dvor.

„Vieš čo, to budeme riešiť neskôr," mávol som rukou a Codyho dlane sa zastavili vo vreckách.

„Laskonky, rozmysli si to," škeril sa a ukazoval jej pod nosom malý balíček.

„Zmizni, kým ti to nevytrhnem z rúk zadarmo," zdalo sa, že Candyna láska sa premenila na menšiu nenávisť. Cody to však očividne nechápal a stále si čosi mrmlal o kúpe perníka.

„Prepáč, že ruším. Ak by som mal na výber, nestojím tu."

„Potom dotankuj a vezmi so sebou aj toho gaunera," ukázala na Codyho, ktorý sa stále potácal na dvore.

Zablatený Cody nevyzeral najlepšie, no kľúče od starého Forda mali teraz cenu zlata.

„V poriadku," kývol som na odchod.

„Cody, nastúp si, prosím ťa," vyzval som ho a on ako čarovným prútikom poslúchal.

„Kámo, pre teba všetko," usmieval sa. Zrejme to bola dobrá vzorka marihuany, pomyslel som si. Fleur sa však Codyho prítomnosti jemne desila.

„Skry to," ukázal som na balíček.

„Tejto dáme by som to aj tak v živote nepredal. Nechcel by som, aby mala sk*rvený život ako ja," jeho škoricové oči upreli srdečný pohľad na Fleur a ja som mal pocit, že aj ona vzápätí protestovala voči jeho prítomnosti o čosi menej.

„Slovník síce nemáš vyberaný, no za to nie si úplný drzák," povedala pomerne uvoľnene, no z čohosi bola predsa len nervózna.

„Ďakujem, princezná Avril," usmial sa a jeho správanie bolo neporovnateľne odlišné v porovnaní s jeho vystupovaním voči Candy. Zrejme nebol jediný, komu sa dnes Fleur podobala na Avril Lavigne. Už som chápal sladké vábenie Codyho Cunninghama aj keď sa zdalo, že si Fleur voči tomu stavia svoj osobný ochranný štít.

„V skutočnosti som Fleur," usmiala sa a hľadela z okna.

„Ja som Cody," povedal prosto a ruky si prekrížil na prsiach.

„Tak, keď už ste sa tak skvelo zoznámili, môžete sa rovno aj rozlúčiť. Pri nasledujúcej zastávke ťa vyhodím. Máme s Fleur dôležité plány. A ešte jedno. Na ulici nespomínaj žiadneho Theona," cítil som sa ako otec, ktorý sa lúči so svojom neposedným synom pred školou.

„Ja idem predsa s vami," povedal neoblomne.

„Kamoško, vystúpiš si," zastavil som v rýchlosti pri krajnici.

„Nie kamoško, ja idem," trucoval a pripol si dokonca pás.

„Nemali by sme stáť takto na krajnici, pán Blackloir," ozvala sa vystrašená Fleur.

„Padaj."

„Nie."

„Prečo?"

„Lebo sa mi páči táto atmosféra, k*rva," predniesol akoby práve hovoril o výsledkoch volieb.

„Dobre, dobre teda. Mám však jednu podmienku. Budeš ako duch," sám som sa prekvapil ako mysteriózne to znelo. Akoby sme boli na show Chrisa Angela. Bolo mi vtipne a zároveň ťažko.

„Aj tak som mimo," usmial sa, „prítomnosť Avril je tak povznášajúca." Fleur sa len jemne pousmiala, a tak sme pokračovali v jazde. S Codym, ktorý sa vôbec nesprával ako duch, ale nahlas komentoval cestnú premávku.

„Theon, vedel si, že tu zrejme nik nemá lepšie auto ako tvoj Aventdator? Teda aspoň na tejto ceste. Po inej som dnes ešte nešiel."

„Mohol by si sa správať ako ten duch? Okrem toho, teraz sa vezieme vo Forde tvojej ex."

„A mohla by rozprávať radšej Avril?" úplne ignoroval moju poznámku o Candy.

„Som Fleur," opravila znova Codyho.

„Hneď je to príjemnejšie," zhodnotil Cody a teraz pre zmenu nereagoval na poznámku Fleur. Bol jednoducho zvláštny, no možno práve jeho neprispôsobivá prítomnosť mi odľahčovala myšlienky, na ktoré som netúžil myslieť. Už len päť minút a sme pred neslávnym barom Fantasia. Fleur si nervózne šúchala spánky. Chcel som ju upokojiť, a tak som radšej zopakoval inštrukcie.

„Zapni si diktafón v mobile, to je dôležité. Je mi jedno ako, no musí priznať, že je vlastníkom zbrane Colt Anaconda. Použi fantáziu, rácio. Fleur, vyzeráš úžasne, ver mi, že čokoľvek budeš chcieť, dostaneš," Fleur mi venovala dlhý pochybovačný pohľad.

„Určite?"

„Spencer bude hotová stojka," zakričal zozadu Cody. Spolu s Fleur sme sa otočili vzad a úprimne sa rozosmiali. Napočudovanie nebol tentoraz až tak mimo, navyše atmosféra v aute sa po jeho hláške značne uvoľnila.

„Ďakujem Cody," povedala o čosi smelšie Fleur.

„Ja nikdy neklamem, Avril." Cody sa usmial tak nefalšovane, až som mal pocit, že to vôbec nebolo spôsobené účinkami trávy.

----------------------------------------------------

Tak ako sa Vám páčila táto kapitola, v ktorej Fleur jemne pripomína Avril Lavigne?

A čo si myslíte o Codyho poznámkach?

Dajte mi vedieť v komentároch and stay tuned for another chapter! ^-^

xoxo mysteriousgirl213