Najdrahší sensualisti. Toto je kapitola, na ktorú som najviac hrdá. A verím, že sa bude páčiť aj Vám. Dajte Rebecce a Theonovi krídla. Nechajte tento príbeh žiť, rovnako ako ja. Priznám sa, mám ich tak rada, že sa cítim ako ich skutočná priateľka. Akokoľvek šialene to znie, mám pocit, že Theon a Rebecca sa nadobro stali živými osobami. Popravde, ak by sa zjavil nejaký Theon Blackloire v mojom okolí, asi by som omdlela radosťou. A rovnako, túžila by som byť takou obdivuhodnou ženou ako je Rebecca Swan v mojich predstavách. Vnímam, že je Vás tu čoraz viac, a tak sa nesmierne teším, že sa touto cestou dostáva príbeh aj k Vám. Vážim si každé prečítanie, každú hviedzu, VŠETKO! ♥ Ste v mojom ♥ rovnako ako Rebecca s Theonom! 

Vaša mysteriousgirl213 <33

Theonov pohľad:

Bola tak nádherná, uvoľnená a prirodzená. Tešil som sa z každej sekundy strávenej s ňou. Bola občas drzá, občas so mnou nechcela komunikovať a občas chcela utiecť pred mojim bozkom, no teraz, hľadiac na ňu, vedel som, že to nemôže byť márne.

„Bavíš sa?" letmo som na ňu pozrel.

„Uhm," odpovedala a stále vyzerala von z okna.

„Škoda, že sme už v Santa Monice," oznámil som jej.

„Pôjdem predsa ochutnať ten úžasný drink," narýchlo si napravila šaty a bola pripravená vyraziť.

Smerovali sme k miestnym stánkom, ktoré ponúkali rôzne ovocie, drinky, niektoré dokonca v kokosových orechoch, či všemožné príchute zmrzliny. Desiatky predavačov nám chceli predať svoje ručne robené náramky, no my sme mali namierené do nenápadného stánku na konci dlhého radu obchodníkov.

„Krásny pár nechce náramky? Slečne by veľmi pristali. Pozrite, ako jej ladia k šatám," podlízavo sa usmieval predavač.

„Nie, ďakujeme," odvrkol som a smeroval som k zmienenému stánku. Neznášal som takýchto riťolezov. Akoby nevedeli v živote robiť nič prínosné, iba sa obšmietať okolo nič netušiacich ľudí.

„Veď aj oni musia z niečoho žiť," ozvala sa po chvíli Rebecca a ja som až teraz zaregistroval jej podozrievavý pohľad. Nevyzerala naštvane, skôr ako keby ju niečo sklamalo. Netušil som odkiaľ beriem tento zvláštny cit pre emócie žien, no nikdy predtým mi na tom ktovie ako nezáležalo.

„Chceš tým povedať, že si chcela náramok?" vyzvedal som a pritom som skúmal výraz jej tváre.

„Nie," zamyslela sa, no v tvári mala tento raz neurčitý pohľad. Možno ho predsa len chcela, nevedel som to identifikovať. No podľa môjho skromného, možno až pravekého názoru by žena mala dostať krásnu bižutériu len raz v živote. A to presne v deň, kedy jej muž chce sľúbiť vernosť. Vždy som si myslel, že to je veľký moment v živote muža a ženy, no keď som tak sledoval postupný rozpad manželstva mojich rodičov, vôbec som netušil, či je to ešte vôbec možné. Vlastne, nebol to postupný, ale sk*rvene náhly spád. Možno preto som tak nenávidel šperky a všetky pozlátka okolo medziľudských vzťahov.

„Nemal by som problém podporiť ho, no odmietam si kupovať niečo, v čom nevidím zmysel," obhájil som sa. Zdalo sa, že to však smerujem len a len k horšiemu. Rebecca sa nechystala oponovať, a tak som vytušil, že som opäť raz zbytočne vyhrotil situáciu. Radšej som rýchlo smeroval k stánku so šťavami.

„Tak, akú si dáš?" opýtal som sa o čosi jemnejšie.

„Kokos, jahoda a marakuja vyzerá naozaj zaujímavo," odvetila bez väčšej emócie.

„Dvakrát kokos, jahoda, marakuja," poprosil som.

„Na cestu, alebo budete tu?" opýtala sa predavačka.

„Radšej by som sa prešla" navrhla Rebecca a ja som stále netušil, ako vníma celý náš rozhovor.

„Samozrejme," odvetil som a nechal som predavačke dvadsať dolárov.

„Takže predavačky podporuješ a predavačov nie?" vzdala mlčanlivosť po chvíli. Zamierili sme k pieskovej pláži. More tvorilo jemné vlnky, mierny vietor pôsobil veľmi osviežujúco. No zdalo sa, že napriek priaznivému počasiu sa nevyhnem konverzácii týkajúcej sa toho hlúpeho náramku. Teraz buď radšej vtipný, Theon, pomysel som si.

„Predavačky so mnou konverzujú radšej," usmial som sa.

„To je pochopiteľné," riekla a odchlipla si zo šťavy, „je ešte lepšia ako tie balené."

„Čo je pochopiteľné?" vyzvedal som.

„No, že s tebou rady konverzujú," zahladila si lietajúci prameň vlasov za ucho.

„Tak mi to vysvetli, zdá sa, že si jediná, ktorá ma chce prehlušiť skupinou Wallows," tentoraz som sa úprimne zabával.

„Wallows sú skvelí, tým by si ma chcel prehlušiť aj ty," lišiacky dodala a zdalo sa, že kríza pouličného predavača je nadobro zažehnaná.

„Záležalo by od situácie," škeril som sa a prisahal by som, že jej líca boli pri zapadajúcom slnku sýtoružové.

Rebeccin pohľad:

„Aký krásny posed," zamrmlala som a snažila sa zakryť svoje rozpaky z Theona, „ten vyzerá celkom pohodlne."

„Mne postačí aj tento piesok," nedbal Theon a ukázal na zem pod sebou.

„Dobre Theon," začala som váhavo, „nie som až taká prieberčivá, ako si o mne pravdepodobne myslíš," usmiala som sa. Zdalo sa, že Theon mal rád ženy, ktoré sa nebránili jeho spontánnym nápadom.

„No, možno práve preto sedíš v piesku s Theonom Blackloirom," škeril sa a ja som takmer lietala od napätia, do ktorého ma privádzal.

„Zrejme to bude tým," vrátila som mu jeho uštipačnú poznámku, no v skutočnosti by si spoločnosť Theona Blackloira iste vybrala aj tá najprieberčivejšia žena.

„Myslel som si o tebe všetko, no prieberčivosť nebola ani jedna z mojich myšlienok" usmial sa a kučeravé vlasy mu vietor odfúkal na jednu stranu.

„Tak čo si si teda myslel?" Tak on o mne premýšľal? Horela som nedočkavosťou, aby som sa to dozvedela a chvatne som si odpila zo šťavy.

„Že si zaujímavá," odvetil prosto, no presne to bola odpoveď, ktorú som vôbec nečakala. Chcela som ódu od Shakespeara, nie jednoslovné hodnotenie. Mala by som rozhodne čítať menej románov, pretože svet nie je krásnou rozprávkou, ale naopak zamotaným thrillerom. Asi som si dávala zbytočné nádeje, o tom ako sa tajomný Theon rozreční. Len tak som mlčala a hľadela na krásnu scenériu pred nami. Vlny sa valili takmer k mojim nohám a jemne sa mi dotýkali chodidiel.

„Čakala si inú odpoveď?" opýtal sa neisto.

„Ani nie, ty si vždy istým spôsobom nevyspytateľný," riekla som napokon a neprestávala som hľadieť na more. Bola som uväznená vo svojom toku myšlienok. Cítila som sa príjemne a zároveň tak neisto ako tie vlny na mori. Vzápätí som už nesedela na zemi. Lietala som vo vzduchu a šialenou rýchlosťou som sa hnala do vody. V Theonovom náručí. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že som ani nepostrehla, kedy ostal len v šortkách. Kedy sa ma začalo dotýkať jeho skutočné telo, nie len telo pod vrstvami oblečenia.

„Zbláznil si sa?" jačala som, no to sme už boli do pol pása vo vode.

„Som len nevyspytateľný," smial sa. Tak naozaj a tak úprimne. Zo zmáčaných kučier sa valili drobné pramienky vody, ktoré mi dopadali na hrudník. Šaty som mala už totálne premočené. Slanú vodu som mala úplne všade. Cítila som ju na tvári, z Theonovej hrude, ba dokonca z drinku, ktorý som stále zvierala v rukách.

„Tentoraz mi neuhneš," zvieral ma pevne vo svojom náručí. A ja som naozaj nedbala. Jemne som pohladila jeho lícne kosti, na ktorých som cítila drobné kryštáliky morskej soli. Jeho tmavé oči na mňa hľadeli s vášňou, akú som doteraz nikdy nezažila. Cítila som jeho pulzujúci hrudník a svaly, ktorými ma stále zvieral vo svojom náručí.

„Ani nechcem," odvetila som a pomaly som si krátila vzdialenosť medzi našimi perami.

„Teraz by som prerušil každú pieseň od Wallows, len aby som ťa mohol cítiť... " skláňal sa ku mne neuveriteľne citlivo a pomaly, každým milimetrom som túžila pocítiť jeho slané pery.

„Ja si myslím, že by sa tu Wallows hodili," zašepkala som, no nestihla som to dopovedať. Jeho pery ma už túžobne zvierali. Jeho dlane si ma k sebe tuho pritískali. Ešte nikdy som sa necítila taká bezmocná a omámená. Bola som omámená jeho prítomnosťou, jeho pozorným jazykom a sladko-slanými perami, ktoré chutili lepšie ako akákoľvek ovocná šťava. Chcela som v tomto okamžiku ostať naveky. Slaná, premáčaná a roztúžená v Theonovom pevnom zovretí...

----------------------------------------------

Ak sa Vám táto kapitola páčila. Zanechajte prosím komentár, Vašu emóciu, jednoducho čokoľvek, čo by ste mi chceli povedať. Ďakujem! <33