Nádherná, ladná, pôvabná
Akoby ju krása sama zrodila
Akoby bola stvorená na to
Aby pôvab do sveta šírila

O jej noblese niet pochýb
Veď pohľadom zvádzať dokáže
Stačí jej iba rieknuť pár slov
A má, čo si rozkáže

Oči modré sťa nezábudky
Telo sťa ríše víl vládkyňa
Začína spievať svoju pieseň
Jej hlas ťa pomaly napĺňa

A zrazu túžiš kráčať
Priamo jej hlasu v ústrety
Vstaneš a začneš ju hľadať
No po chvíli už to nie si ty

Pieseň tej víly už nie je tak krásna
Už srdce chladom napĺňa
No ty stále túžiš sa presvedčiť,
kto je tá záhadná dievčina

Pomaly vstupuješ do jej kráľovstva
A volanie stále silnejšie
Už vieš že si blízko
Že odhalíš kto to je

A v tom pred tebou zastane
Dáma v mraze odetá
No ty ešte stále netušíš
Že si pani zime obeta

Zahľadíš sa do jej očí
Z ktorých žiari iba ľad
Prestávaš vnímať i cítiť
A tvoje srdce zaplaví chlad

Už ani myseľ nie je ničoho schopná
Len do tých oči hľadíš uprene
Ľadová kráľovná jediným dotykom
Dušu si z teba zoberie