Čas...
Vec, ktorú žijeme,
ktorej sme súčasťou
a stále nami prechádza

No sme si skutočne vedomí
toho, čo znamená?
Niekedy pripadá mi to,
akoby sme ním zbytočne mrhali
Zneužívali ho
Zabíjali, ničili...
Bláznovstvo bojovať s ním,
pretože vždy dostihne nás
a ukáže, že je pánom...
Čas...

No je skutočne súčasťou nás?
Existuje vôbec?
Nie je iba ilúziou,
ktorú vytvorili sme si,
aby sme boli obmedzovaní?

Prostriedok na dosahovanie mét...
To z neho robíme!
Znetvorujeme ho podľa seba
a zbytočne urýchľujeme ho...
Len aby sme boli lepšími
respektíve, aby sme mali ten pocit...

Pocit, že niekým sme
navodzujeme si na úkor daru...
Daru, ktorý nám bol daný
Na využitie...
Nedostali sme ho,
Aby sme ho netvorili

Znetvorený, zneužitý, pošliapaný,
zbitý, zranený
My urobili sme z daru zbraň
Takú, s ktorou útočíme,
keď niet iného východiska

No čas neodpúšťa...
Príde moment
keď vráti všetky rany
A vtedy budeme prosiť,
aby prestal vládnuť nám