V krajine niečoho
Kde všetko je ničím
A z ničoho všetko sa stáva
Dávam lásku nenávisti
A nenávisť mi späť lásku dáva

V krajine všetkého
Kde miluješ nenávisť
A nenávidíš lásku
Tam ruže bez lupeňov
Vraždia čiernu sedmokrásku

V krajine...
Vlastne nekrajine
Kde rozprávka je horor
Nebo je v pekle
A v pekle nebo
Som vlastne nikým
Keď som sebou

Tu mrazíš ohňom
Hreješ ľadom
Dýchaš vákuum
Likviduješ vzduch

Voda tu suší
Prší piesok...
Fúka oheň
A slnko tvorí ľad

Tu duše sú bezduché
Rozum bez myšlienok
Kvety bez farieb
Motýle bez krídel

Tu ľudia lietajú
Ale NIKAM
Tu ľudia nežijú...
Ale lovia
Jeden druhého...

Zvery tu prebrali moc
A nechali ľudí
Aby vraždili
Ničili...
Brat sestru
Sestra brata...

Tu v krajine
VLASTNE nekrajine
Niečoho?
Niekoho?
Alebo ničoho a nikoho?

Je to vlastne jedno...

Pretože tu...
Nenávisť je láskou
Chaos poriadkom
Temnota svetlom
A nič... Je VŠETKÝM!