Sonáta prázdna
Opäť raz...
Ja za klavírom
Môj čiernobiely svet kláves,
kde zvyčajne tvorím si vlastnú ríšu
fantázie a snov
Dnes akoby strácal svoj zmysel
Dnes akoby tóny zneli
No vlastne neznejú
A keď tak znejú o ničom
Ničom a všetkom zároveň...
Dnes akoby všetky farby tohto sveta
Rozkladali sa na malé čiastočky
a prestávali dávať význam
Akoby dnes nechceli byť tým čo zvyčajne
A tak hrám...
Tóny, akordy, harmónie
Ťažšie akordy, harmónie
Zasa ĎALŠIE akordy a harmónie
A tak ďalej
Až nakoniec...
Z akordov je chaos
a z harmónie disharmónia...
No ja ďalej hrám...
Hrám...
A farby navôkol blednú
Vône kvetov slabnú...
Nezurčí potôčik...
Stráca sa hudba sfér...
Utíchajú anjelské chóry...
Orchester fantázie stráca dych...
Až tu zrazu
Sme iba ja a klavír...
A stále hrám...
No teraz už nikomu, ničomu
A zároveň všetkým a všetkému...
Hrám večnej tme no i jasnému svetlu
Hrám pred bránou pekla
Možno i peklu samotnému
A ja hrám...
Harmónie, akordy
Ťažšie harmónie a akordy
Ťažký chaos a disharmóniu
Moju dutú i ostrú
Tichú i hlasnú
Pochmúrne oslavnú
Sonátu sonát...
Sonátu...
PRÁZDNA...
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro