Na rázcestí osudu zastal som
Predomnou chodníkov niekoľko
jeden z nich rovný zdal sa
No iba do priepasti viedol

Ďalší z nich bol jemne zvlnený
Zlatom posypaný akoby
No Ver či never, je to tak
Iba zlatom mačacím

Hoc hlava nechcela, srdce velí
Na ten najhorší sa vydávam
Aspon naoko sa tak zdá
No ja viem čeliť nástrahám

Prvé kroky boli ťažké
Samé bahno, tŕne, kamene
Brodil som sa svinstvom života...
To zdalo sa nekonečné

Zdalo sa stále hlbšie a dlhšie
Neraz som mal chuť to vzdať
No zrazu dno stúpať začalo
A bol som von z neho stále viac

Posledné kroky z tohto bahna
A cítim pod nohami pevnú zem
No stále cesta predomnou
Nie je jak ružový sen

Zasypaná  je sutinami
Iba kamene prach a štrk
No napriek tomuto všetkému
S dobrou vierou robím prvý krok

A I táto cesta nevľúdna
Menej škaredá sa zdá
Lebo na nej nekráčam sám
Sme na nej ty, I ty, I ja

Každý z nás máme sen nejaký
Pozri, pred tebou je priamo
Iba otvor oči a srdce
A kráčaj za ním smelo

Čím ďalej kráčať, tým bližšie si
Tým mocnejšie ho držíš
Až zrazu príde ten deň
Že žiješ ho, si uvedomíš

Tak neboj sa vkročiť na cestu zložitú
Lebo jedno isto viem
Že na konci každej hrôzy
Skrýva sa splnený sen...