Myslel som, že chlad v mojej duši
bude večnejší, než večnosť sama
Už videl som len tmu a ľad
A v ňom slabý plamienok zhárať

Už som videl moje srdce
Jak premení sa na kameň
Že úplne zmrznem zvnútra
A milovať schopný nebudem

A práve vtedy, keď by dohorel
Do cesty si sa mi votrela
Jediným bozkom rozhorela si plameň
A každý kus ľadu rozťala

Len vďaka tvojmu objatiu
Srdce mi začalo naspäť biť
Vyfarbila si mi svet nanovo
A ja opäť mám chuť žiť

Túžim byť tvojou radosťou
Tvoj dôvod pre úsmev na každý deň
Keď vyliečim každý tvoj smútok
Vtedy najšťastnejším budem

Už nekráčame životom sami
Lež žijeme jeden spoločne
A som si viac ako istý
Že už ho nežijem zbytočne...