Kde slnko dobrú noc dáva
a mesiac je novým dňom
Tam realita snom sa stáva
a každý zrazu je dieťaťom

Snehuliak prostred krajiny zimnej
príde za tebou nežne
a potichučky riekne ti:
"Poď so mnou, tu sú sny večné!"

A zrazu vznášaš sa v oblakoch
Vznešené labute úctivo zdravíš
Brázdiš s nimi šíre nebo
Máš pocit, že k nim patríš

Ochvíľku na to odpojíš sa
A so snehuliakom po boku
Plachtíš nevedno kam
A opúšťaš nočnú oblohu

Ocitáš sa na horskej dráhe
Ktorá však pôsobí nekonečne
Zmocní sa ťa strach a otázka:
"To na nej budem blúdiť večne?"

Ochvíľu však i dráha končí
A do neznáma zletíš z nej
Avšak žiadna tma ťa nečaká
Lež brána do krajiny vysnenej

Tu slnko žiari jasnejšie
I hviezdy v noci pre radosť
Trápenie stratilo všetok zmysel
Démoni chmár sú minulosť

Už nie si otrok osudu svojho
Lež jeho pánom si sa stal
Zasa si tým šťastným dieťaťom
Svojej vysnenej ríše kráľ