„Vedomie, že sme milovaní zmierňuje ťažké chvíle lúčenia. Posledné zbohom dokonca stráca všetkú horkosť, ak je v ňom ešte počuť ozvenu lásky." (Joseph Addison)

Hermiona si pozorne prečítala každý jeden list od Draca Malfoya. Každý jeden bol uštipačný, plný ironických poznámok na Harryho, či Rona. A každý jeden obsahoval ale ďaleko viac, čo sa týkalo jej a detí.

„Potter, niečo Ti poviem (napíšem). Urobil som chybu, že som odišiel preč. Mal som zostať. Mal som bojovať. Ale urobil som to pre nich. Myslel som si, že im bude bezo mňa lepšie. Hermione i deťom. Že ak sa denno-denne nehádame, tak deti vyrastajú v pokojnom prostredí..."

***

„Potter, ani len nevieš, ako veľmi mi chýbajú. Každý jeden deň uvažujem, čo asi robia a či im tiež chýbam. Som odporný zbabelec ako môj otec..."

***

„Včera som sa pristihol pri tom, Svätý Potter, že mi trochu chýbaš aj ty. A to je už, do riti, vážne problém. Napíš mi, ako sa majú. Či sú v poriadku a či im niečo nechýba. Budem dúfať, že im aspoň trochu chýbam ja..."

***

„Nikdy som si nemyslel, že budem takto trpieť. Trpím, že nie som so svojimi deťmi a v podstate ani neviem, či som urobil dobre, keď som odišiel, alebo či som urobil najväčšiu chybu svojho života. Možno im bezo mňa nie je lepšie. Možno ma potrebujú, ako si myslí tvoja drahá žena. Kiežby som našiel odvahu vrátiť sa domov a bojovať za svoju rodinu. Len si nie som ani trochu istý, či by to Hermiona chcela. Z jej listov mám pocit, že ma nenávidí..."

***

„Ďakujem za tú fotku Lacerty s Teddym a Lily. Vyzerajú šťastne. Pošli, prosím, nabudúce aj Taurusa, ak by sa ti ho podarilo vyfotiť. Bol by som ti vďačný. Pottrík, toto nerobím často, ale chcem ti napísať, že ti naozaj ďakujem..."

***

„Posral som to, ja viem! Ale keď ja som naozaj nič neurobil. Nemal som pomer s Hannah, mal som ju rád, boli sme priatelia, parťáci, ale nikdy som si s ňou nebol taký blízky ako s Hermionou. Nikdy som nikoho neľúbil tak, ako Hermionu..."

***

„Do riti, strašne mi chýbajú, strašne..."

***

Hermiona sa po čítaní listov od Draca cítila naozaj mizerne. Bola plná výčitiek vlastného svedomia za to, čo sa stalo pred piatimi rokmi a že Draco odišiel. Teraz sa z toho cítila ešte viac vinná ako pred rokmi. Ublížila deťom, jemu a tiež aj sebe.

Naozaj to vtedy bolo také nevyhnutné?

To bola otázka, ktorú si pokladala vždy, keď čítala Dracove listy. Možno by sa nič z tohto všetkého nestalo, keby to spolu ustáli. Prečo len vtedy nebojovali? Prečo to všetko zahodili?

Momentálne mala pocit, že to je všetko iba jej vina.

„Nemyslím si," povedala jej Ginny, posadila sa na kraj jej postele. Hermiona jej porozprávala o svojich pocitoch, lebo jej bolo jasné, že Harry povedal Ginny o tých listoch. A Ginny bola jej najlepšia priateľka. Bola pritom, keď sa to všetko rozpadlo. „Na tvojom mieste by som si tiež myslela, že medzi nimi niečo je. Veď boli skoro stále spolu. Nechcem, aby si sa z toho obviňovala, Hermiona. Možno sa to dalo vyriešiť inak, ale myslím si, že ste za to boli zodpovední obaja."

„Čas už žiaľ nevrátim," povzdychla si Hermiona.

„Nie, ale ani to nemôžeš vzdať."

„Čo?"

„Svoj život," povedala Ginny. „Kvôli deťom a vnúčaťu, ktoré budeš mať."

„Ja sa nevzdávam, Ginny," povedala jej Hermiona a bola to pravda. „Len potrebujem trochu času. My všetci."

„To áno, aj mne Malfoy chýba. Nemám sa s kým doťahovať," riekla Ginny. „Ale vieš, bol to Malfoy..., nemyslím si, že by sa mu páčilo, ako za ním plačeme. Viac by sa mu páčilo, keby sme ho oslavovali. Vyrobili mu pomník, alebo tak," uškrnula sa a zaklipkala očami. „A vzdávali mu hold ako Bohovi do konca našich životov."

„To sa na Draca podobá," prikývla Hermiona a mierne sa usmiala na svoju kamarátku.

„Tento svet, náš svet, na Draca Malfoya nikdy nezabudne, Hermiona," usmiala sa na ňu Ginny a vzala do svojej ruky tú jej. Stisla jej ju. „Nemyslím len nás, jeho rodinu, ale myslím aj ostatných čarodejníkov a čarodejnice."

„Tento svet, náš svet, na Draca Malfoya nikdy nezabudne," zopakovala Hermiona jej slová. „To by sa mu páčilo."

„Ja viem, poznala som ho ako svoju metlu," zasmiala sa Ginny.

„Mal ťa rád, skutočne rád," povedala Hermiona. „Vždy, nielen posledné mesiace."

„Áno, viem," prikývla a žmurkla na ňu. „Koniec koncov, kto ma nemá rád?"

„Ty si strašná, Ginny Potterová!"

„Strašne úžasná, jedine! Som rada, že som ťa rozveselila," povedala jej Ginny. „Čo keby som ťa pozvala na večeru?"

„Ja neviem..."

„Je to len večera mimo tohto domu, niekde vonku. Môžeme ísť niekam do Londýna, do muklovskej reštaurácie, kde nás nik nepozná," nevzdávala sa Ginny myšlienky, žeby svoju priateľku dostala trochu na vzduch. „Čo povieš?"

Hermiona nakoniec mykla plecami, ale vstala z postele. „Tak dobre, rýchlo so sebou niečo urobím."

Ginny sa spokojne usmiala.

***

Lacerta trávila posledný ročník na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej a učila sa skoro neustále, aby zabudla na to, ako veľmi jej chýba jej otec. Nie, nepreniesla sa cez to a bola presvedčená, že sa jej to nikdy nepodarí. Bola však vďačná za týždne, ktoré strávila s mamou a Taurusom a mohli spoločne smútiť. Bola vďačná, že má pri sebe Louisa, Lily a aj Teddyho, či Corine. Všetci stáli pri nej a nenechali ju samú.

„Dáš si?" Lily si prisadla k nej v knižnici a podala jej čokoládovú žabku.

„V knižnici sa nemôže jesť," odvetila jej Lacerta.

„Tvojej babke je to celkom jedno," riekla Lily a smutne sa pozrela smerom k Narcisse Malfoyovej, ktorá bola naozaj veľmi poznačená z toho všetkého, čo sa stalo. Jej syna zabila jeho sestra. Obe jej deti boli preč. Draco zomrel a Naira hnila v Azkabane. A do toho všetkého aj chudák Remus.

„Je mi jej ľúto," šepla Lacerta a načiahla ruku za čokoládovou žabkou. „Po večeroch za ňou chodím, ak ona nejde k Teddymu, aby mohla byť s Remusom."

„Vôbec sa jej nedivím," odvetila jej Lily. Aj jej Draco chýbal. Vždy ho mala veľmi rada a jeho strata ju hlboko zasiahla. A predstava, že môže čoskoro stratiť aj strýka Remusa, jej tiež prišla veľmi smutná.

„Stále si pokladám otázku, ako nás Naira mohla takto prekabátiť. Všetkých! Vážne som ju mala rada a pritom ona..."

„Mrzí ma to, Lace," povedala jej Lily a pohladila ju po líci. „Niekedy nám ublížia aj tí, ktorí by to nikdy nemali urobiť. Naša rodina, priatelia... a bolí to viac ako od nepriateľa."

„To áno."

„Tvoja babka to má ťažké a je to od teba pekné, že s ňou toľko si."

„Bojím sa, Lily," priznala sa jej Lacerta a rozbalila čokoládovú žabku. Chvíľku hľadela na kartičku a potom si kartičku so krstným Ronom založila do knihy. Pozrela na Lily a pokračovala: „Ak si strýko Remus prestane spomínať na ňu, myslím, že jej z toho prepne."

„To si nemyslím. Narcissa Malfoyová je silná žena, ona to prekoná. Kvôli tebe a Taurusovi. Ste to jediné, čo jej zostalo. Kvôli vám zostane silná," usmiala sa na ňu Lily. „Už toho stratila priveľmi veľa."

„Dúfam, že máš pravdu, Lily."

„Taurus ti nepísal? Už sa Cora zaguľacuje?"

„Písal, vraj ešte nie, ale všetko je v poriadku. Už sa nemôžem dočkať, kedy sa môj synovec narodí!" Lacertina tvár sa rozjasnila. „Budem ho rozmaznávať ako nikto!"

„Ja tiež, tiež sa teším," usmiala sa na ňu Lily. „Už som si čo to nacvičila na Dorie. Najprv som sa ju bála, čo i len vziať do rúk, ale už som v tom macherka. S malým to zvládnem bez problémov."

„Vidíš, ja som vlastne mimino nikdy nedržala!" zháčila sa Lacerta. „Viem, že mu musí nejako špeciálne držať hlavu. Ach, ešte že sú tie perinky. Budem ho držať v perinke!"

Lily vybuchla smiechom a Lacerta sa zasmiala tiež.

Postupne, ale veľmi pomaly, sa uzdravovala rovnako ako jej mama.

***

„Stále myslím na ten deň," povedal Taurus, keď si v Deravom kotlíku sadol oproti Teddymu. „Keď som vás tam videl, spútaných... keď som videl ako sa mení na vlkolaka..."

„Tiež to mám neustále pred očami," súcítil s ním Teddy a ruka, v ktorej držal pohárik sa mu zatriasla. „A nikdy neprestanem byť Dracovi vďačný a v podstate ani tvojmu dedkovi. Keby tam neprišiel, keby nemal ten prútik... ako to s ním vôbec vyzerá?"

„Spáchal veľa zlého. Myslím, že svoj trest v Azkabane prijal," riekol mu Taurus. „Keď som s ním hovoril, znel pokojne, uvedomoval si to. A zároveň bol smutný, pretože si myslel, že svojho syna zachráni."

„Pomohol aj nám dvom."

„Áno, ale robil to hlavne pre neho," riekol mu Taurus.

„A pre teba," doplnil ho Teddy.

„Si jediný človek, ktorý má chápe, Teddy," pokračoval v smutnom duchu Taurus. „Pretože si tam bol so mnou. Prežil si to isté, čo ja."

„Nie úplne. Mňa nikdy nenaháňala a..."

„To nie, ale bol si pritom, nemohol si nijako pomôcť a tiež si bol šokovaný z toho, čo urobila," riekol Taurus.

„Nikdy by som si nemyslel, že to ona, že to moja sestra... miloval som ju."

„Nezaslúžila si lásku nikoho z nás," povedal smutne Taurus. „Pretože si ju nevážila. Keby si ju bola vážila, zmenilo by ju to a nemuselo by sa nič z tohto stať. Môj otec by žil!"

„To áno."

„Ako sa má Remus?" spýtal sa Taurus a v duchu sám sebe vynadal, že sa to nespýtal skôr. Nebol jediný, kto bol na dne. On svojho otca stratil pred mesiacmi, ale Teddyho to čaká možno tiež. A bude to možno ešte krutejšie, hoci u Teddyho to nepríde ako rana z dela. Hoci bude to bolieť aj tak. Na smrť milovaného človeka sa pripraviť nedá.

„Zle," povedal Teddy bez okolkov. „Párkrát už nespoznal ani Vic. Bolo to príšerne. Veľmi sa bojím dňa, kedy sa ma spýta, kto som..." Zasekol sa mu hlas a preto do seba hodil zvyšok ohnivej whisky zo svojho pohárika.

„To ma mrzí, Teddy," odvetil mu Taurus smutne. „Ak by som ti mohol nejako pomôcť..."

„Vďaka, Tau, ale naozaj nie je ako," povedal mu Teddy. „Bojím sa. Aj teta Narcissa sa bojí. Nás dvoch zatiaľ eviduje, ale je to len otázka času."

„Snažím sa teraz byť s babičkou, potrebuje nás všetkých."

„Osud s ňou celkom slušne vybabral, však? Syn mŕtvy, vinou vlastnej sestry, jej dcéry. A do toho to všetko s mojím otcom. Je mi jej ľúto. Mám ju totižto rád," vravel mu Teddy. „Ale už zmeňme tému, prosím. Smútku bolo dosť. Ako sa má Corine? Čo bábätko?"

„Už sa ho nevieme dočkať," priznal sa Taurus a tvár sa mu rozjasnila. „Stále hladkám to bruško a rozmýšľam, aký asi bude. Na koho sa bude podobať. Či bude mať tie nádherné oči ako má Cora."

„Dorie je celá Vic."

„Ale prd, Dorie má ten tvoj úsmev, na ktorý letia všetky ženy, v jej prípade budú letieť všetci chalani. Takže ti ani trochu nezávidím, keď bude slečinka v puberte," uškrnul sa na neho Taurus.

„Tak ju odmalička zasnúbime s tvojím synom!" navrhol Teddy.

„Sú rodina, ty ťulpas!"

„Veľmi vzdialená," zasmial sa Teddy.

„Sme rodina, Teddy a nie vzdialená," povedal mu Taurus. „Otec povedal, že si jeho brat."

„Áno, to bolo pekné," usmial sa Teddy. Spomenul si na tú chvíľu. Na ten moment a skutočne ho to dojalo. „Takže som tvoj strýko, Taurus Malfoy a ty ma budeš počúvať na slovo. Inak, milý chlapče, budeš mať vážny problém!"

„Ty si idiot, Lupin!" zasmial sa Taurus.

„Tak sa rozprávaš so strýkom?" nadvihol obočie Teddy.

A potom obaja mladí muži vybuchli smiechom. Obaja to veľmi potrebovali. Nech sa stane čokoľvek, títo dvaja vždy budú pri sebe stáť.

***

„Ginny má zrejme pravdu. Mali sme ti urobiť väčší pomník, aby ťa mohli oslavovať všetci široko-ďaleko," povedala Hermiona, keď položila kyticu kvetov na Dracov hrob. Povzdychla si, kľakla si a očistila náhrobný kameň od lístia.

„Asi nemá zmysel hovoriť ti, ako veľmi mi chýbaš. Myslím, že to vieš. A chýbaš aj deťom, ale to ty tiež vieš. Rozmýšľam, čo je nové. A už viem. Ron a Astoria sa vzali. Neviem, síce, či ťa zaujíma, čo robí Ron, ale myslím, že za Astoriu by ťa to tešilo. Bol to len taký malý obrad pre rodinu, ale bolo to pekné. Dúfam, že budú spolu šťastní.

Pansy bola na tom rande s Nevillom. Neksichti sa, Malfoy! Náhodou im spolu bolo dobre a pôjdu znova. Pansy si zaslúži niekoho, pre koho bude celým svetom a Neville je dobrý chlap. Úplne vidím, akoby sa jej posmieval, keby si tu bol. Ale nie si...

Remus sa žiaľ nemá dobre. A ani tvoja mama, ale dávam na ňu pozor. My všetci. Dlho sme sa nerozprávali, len sme spolu sedeli v obývačke a plakali. Ale posledné dni už vedieme konverzácie a pevne verím, že to zvládne. Teší sa na pravnuka a to ju bude držať nad hladinou, sľubujem, Draco...

Chcela by som ti povedať, že ma mrzí, že je tvoj otec späť v Azkabane, ale sám dobre vieš, že jeden dobrý skutok, nezmaže tie zlé, ktoré vykonal predtým. Myslím, že je s tým zmierený. Taurus s ním hovoril a zdá sa, že to zvláda dobre...

Harry mi dal tvoje listy. A ja som ti prišla ospravedlniť. Nuž nemôžem vrátiť čas, aby sa nič z toho nestalo. Každopádne mi to je ľúto a veľmi. Ja som to možno celé poriadne prehnala a ty si bol zase zbabelec. Posrali sme to a je to naozaj na riť...

Ale raz, Draco, si myslím, že sa znova stretneme a som presvedčená, že sa to pokúsime neposrať ako tu na zemi...

Chýbaš mi a vždy mi chýbať budeš.

Je mi ľúto, že si kvôli mne trpel, ale aj ja som trpela kvôli tebe. A naše deti trpeli kvôli nám. Chcem, aby sa to skončilo. Pre naše deti hlavne. Nechcem ich viac vidieť nešťastné. Chcem, aby boli spokojné, a aby sa poučili z našich chýb. Budem na tom pracovať vo dne i v noci, to ti sľubujem. Rovnako však viem, že vždy budú mať prázdne miesto v srdci, ktoré zostalo po tebe.

Ja ho mám tiež. Navždy," rozprávala Hermiona svoj monológ, všetko to, čo chcela Dracovi povedať. Po tvári jej tiekli slzy, ktoré nebolo možno zastaviť, ale nikto od nej ani nečakal, že by prestala plakať.

„V jednom tvojom liste si písal o tom, že najhoršie na tom všetkom je to, že kvôli nám trpia naše deti. To oni sú tie, ktoré trpeli najviac," šepla Hermiona a položila ruku na studený náhrobný kameň. „To sa už skončilo. Ako sa to skončilo aj pre nás. Možno v inom živote, Draco Malfoy!"

***

„Tak som sa nakoniec vrátil, Potter a vidíš, je neskoro," povedal Draco a otrávene si sadol na stoličku v jeho kancelárií. „Nenávidia ma, všetci traja."

„Nie je neskoro, Malfoy!"

„Ty tomu vážne veríš?" spýtal sa Draco. „Veríš tomu, že mi odpustia? Že si znova získam lásku svojich detí a že ma Hermiona ešte niekedy bude milovať?"

„Áno, verím tomu," povedal Harry. Koniec koncov sám dobre vedel, že Hermiona Draca milovať nikdy neprestala.

„Potom si blázon, Potter."

„Radšej budem bláznom ako idiotom, čo to ani neskúsi," riekol mu Harry a zamračil sa na neho. „Zdvihni tú svoju zbabelú riť, Malfoy a urob niečo preto, aby si si získal späť svoju rodinu a ich odpustenie. Pretože, ak tu budeš sedieť a vyplakávať, neurobí sa to za teba. Budeš stále ten istý zbabelec. A tým byť nechceš, nemám pravdu?"rozohnil sa Harry Potter.

„Naozaj...," Draco stíšil hlas a pozrel sa do Harryho tváre. „Si myslíš, že ich môžem získať späť?" Veľmi opatrne sa spýtal. Harry ho ešte nikdy takého nevidel. Toto bol úprimný a milujúci Draco Malfoy. Toto bola tá tvár, ktorú neukazoval často a ak ju ukazoval tak len vyvoleným.

„Áno," prikývol Harry.

„Získam ich späť, aj keby som mal pritom umrieť!" rozhodol sa Draco a energicky sa postavil zo stoličky. „To ti prisahám, Potter!"

„Malfoy?" oslovil ho ešte Harry.

„Čo je?"

„Si kretén, ale zvykol som si na teba. Neumieraj pri tom, dobre?"

„Oni by mi za to stáli," odvetil mu Draco. 

Áno, stali mu za to.

Pozn. autorky:

Tak toto bola posledná kapitola, ale ešte bude epilóg, ktorý sa bude odohrávať o pár rokov neskôr.