„Zlo potrebuje k svojmu víťazstvu jedinú vec. Aby dobrí ľudia nerobili nič." (Edmund Burke)

„Ako je na tom Pansy?" spýtala sa Hermiona Draca, keď sa vrátil domov a vyzliekal si smútočný oblek.

„Myslí si, že Blaisova smrť je jej trest za to, ako sa kedysi správala," odvetil jej Draco a potom sa na ňu pozrel. „Ako sa kedysi správala na Rokforte, napríklad k tebe, alebo k Longbottomovi."

Hermiona sa zatvárila akosi smutne. „To..., to je hlúposť."

„Sám som jej to povedal," prikývol Draco a obliekal si pyžamo. „Boli sme deti."

„To sme boli," prikývla aj ona. „Okrem toho ani my sme sa nesprávali najlepšie. Dala som ti ranu do nosa a..."

„Ja som dúfal, že ťa zožerie Bazilisk, tak ako Umrnčanú Myrtu," spomenul si Draco. „A dúfal som, že Potter umrie pri Trojčarodejníckom turnaji."

„Boli sme deti..."

„Bol som kretén," poznamenal Draco. „Snažil som sa machrovať a pritom som vypúšťal zo seba hrozné veci. Ako som vám mohol vôbec priať smrť? Je to hrozné."

„Tak ťa to upokojí, Harry a Ron tiež často plánovali tú tvoju," priznala Hermiona a mierne očervenela. „Boli sme hlúpi a tie slová sme isto nemysleli vážne. Neverím tomu, že v hĺbke svojej duše, si to vážne myslel."

„Nemyslel, len som chcel byť hustý," ubezpečil ju Draco a bola to pravda. Hoci to bolo dávno, veľmi veľakrát oľutoval, že sa Hermione takto posmieval. Potterovi to ani nie, ale jej áno. Bolo to od neho hrozné a hoci by ho mohol ospravedlňovať vtedy jeho vek, Draco sa kvôli tomu cítil čudne vždy, keď si na to pomyslel.

„Dúfam, že bude Pansy časom lepšie," povedala Hermiona. „Hoci vôbec si neviem predstaviť, čo asi cíti. Musí to byť hrozné..."

„Prísť o milovaného človeka je naozaj smutná predstava," prikývol Draco.

„Keď si pomyslím, koľko takých ľudí je. Napríklad aj Remus, keď zomrela Tonksová," spomínala Hermiona. „Ale jej mama, keď prišla o pána Tonksa. Čo ma privádza k tomu, že najhoršia bolesť je určite prísť o dieťa. Tonksovej mama, chuderka..."

Draco sa pozrel na Hermionu a prikývol. Tonksovej mama, bola jeho teta Andromeda a on si spomínal, ako veľmi zle na tom bola. Po vojne sa jeho mama začala so sestrou stýkať. Teta Andromeda bola vždy veľmi smutná, hoci sa snažila byť silná, aby pomohla Lupinovi vychovať Teddyho. „Teta Andromeda je ozaj silná osobnosť."

„Áno, to je."

„Nerozprávajme sa o tom," požiadal ju Draco. „Som z toho už po pravde veľmi unavený."

„Ja tiež," prikývla Hermiona. „Chcem sa vyspať, zajtra sa predsa vraciam do práce a určite tam toho bude veľa."

Draco sa mierne zamračil, ale ona to nevidela. Áno, včera jej liečiteľ povedal, že sa do práce vrátiť môže, ale musí sa šetriť. Dracovi bolo nad slnko jasnejšie, že sa šetriť nebude a preto mal aj z toho zlú náladu. Hoci ho ubezpečovala, že sa bude snažiť viac odpočívať a nebyť v práci do noci, pochyboval, že to splní. Na to ju až priveľmi dobre poznal.

„Dobrú noc," šepla, keď sa k nej pritúlil.

„Dobrú noc, láska, pospi si, zajtra nás čaká dlhý deň," prikývol Draco a pobozkal ju jemne na pery.

***

Taurus sedel na verande a pil pohárik whisky. Corine už išla spať, ale on sa akosi nevedel uložiť a stále sa prehadzoval. Preto vstal, obliekol si župan a rozhodol sa na chvíľku si vyvetrať hlavu.

Cítil, akoby sa blížilo niečo zlé. Niečo nepríjemné a preto strčil ruku do vrecka na župane a silno stisol svoj prútik. Potom však sám sebe vynadal, pretože vedel, že na záhradu a do domu by sa nemohol dostať hocikto, vzhľadom na to, že jeho dom chránili kúzla. Nuž aj tak sa nevedel zbaviť pocitu, akoby ho niekto sledoval a iba čakal na príležitosť, aby na neho zaútočil.

Dopil pohárik a vrátil sa do domu. Položil ho na stôl a vrátil sa späť do postele ku Corine.

„Tau?" Pretočila sa k nemu a zazívala. „Stalo sa niečo?"

„Nie," pokrútil hlavou. „Len sa neviem uložiť. Spi, srdiečko."

„Dobre, dobre," vravela ospalo.

„Dobrú noc," pošepkal jej a pobozkal ju na čelo.

Oprel sa o rám postele a neustále mal taký čudný pocit. Nechcel však Corine vyplašiť, nuž rozhodol sa, že sa o tom zajtra zdôverí Teddymu. Strašiť rodičov, alebo krstných rodičov význam nemalo, ešte by mu otec pridelil ochranku. Teddy mu pomôže, Teddy možno bude vedieť, čo robiť.

Na Teddyho Lupina bolo spoľahnutie.

***

„Čo sa deje?" spýtal sa Remus Narcissy, keď ju našiel sedel na pohovke so šálkou kakaa. „Nemôžeš spať."

„Mám akýsi čudný pocit," priznala sa mu Narcissa. „Akoby sa malo stať niečo veľmi zlé niekomu, koho mám rada."

„Dracovi?"

„Nie som si istá," pokrútila hlavou Narcissa. „Možno jemu, možno niekomu inému z mojej rodiny. Dúfam, že je to len pocit. A čo ty? Ako sa cítiš?"

„Dobre," povedal jej. „Myslím, že som sa už celkom zotavil z toho výpadku. Zajtra sa môžem dostaviť aj na schôdzku Rádu."

„Och, mal by si ešte odpočívať, Remus," naliehala na neho.

„Nemôžem, Cissy," pokrútil hlavou. „Odpočívať budeme, keď sa zbavíme Vládcu temna."

Narcissa napokon prikývla, aj tak vedela, že ho nepresvedčí. Remus bol tvrdohlavý a istým spôsobom mal aj tak pravdu. Tiež nebola pokojná, po nociach sa budila, zasiahla ju správa o smrti mladého Zabiniho. Bol to predsa Dracov priateľ a aj samotný Draco bol pri tom útoku. Mohlo sa niečo stať jemu.

Stále sa môže niečo stať jemu. Alebo Naire. Alebo Remusovi. Alebo jej vnúčatám. Teddymu. Andromede...

Nie, nemajú ani chvíľku pokoja. „V poriadku, pôjdeme tam spolu."

„Pôjdem si ľahnúť. Ty?"

„O chvíľku," prisľúbila a sledovala ako sa vrátil do spálne.

Ona tam sedela ešte dobrých dvadsať minút a hľadela na titulnú stránku Denného Proroka, kde sa na ňu uškieral z prednej strany aj jej bývalý manžel (rozviedli ich už dávno, keď ho odsúdili na doživotie v Azkabane). Lucius sa škeril z fotografie, vyplazoval jazyk a vyzeral ako šialenec. Narcissa z jeho úteku nemala vôbec dobrý pocit, hoci utiekli aj o dosť silnejší smrťožrúti. Všetci sa pridali k Vládcovi temna.

Nech uvažovala, ako uvažovala, vychádzalo jej z toho iba toľko, že musia nasledovať niekoho z Voldemortovych ľudí. Smrťožrúta, čo zostal na slobode, pretože ho nechytili, alebo o ňom ani nevedeli.

Zrejme bol ešte niekto, niekto, koho ani nepoznali, v službách lorda Voldemorta. A ten niekto sa teraz snaží ovládnuť celý svet. Pretože smrťožrúti z Azkabanu by nenasledovali niekoho len tak pre nič za nič.

Niekto existoval. Niekto, u koho sa nedosvedčilo, že pracoval pre Voldemorta, alebo niekto, komu sa podarilo dobre sa ukryť.

Lenže kto?

Stále dookola si spomínala na rôzne tváre a mená a snažil sa priradiť status k tým tváram. Mŕtvy, či v Azkabane.

Nie, nič prázdno. Nespomínala si na nič.

***

Hermionu ráno čakal plný pracovný stôl a Draco sa od nej celé doobedie poriadne nepomohol a snažil sa jej pomôcť, hoci ho žiadala, aby ju nechal tak, že ona si s tým podarí. Nuž nedal sa odbiť.

„Nenechám ťa v tom len tak," vravel jej. „Je tu neskutočne veľa pošty, povedz mi, čo ten hlupák Goldstein vôbec robil celé týždne?"

„Draco," pokrútila nad ním hlavou.

„Čo? Sama vidíš, že to je kretén! Máš to tu ako po výbuchu," hromžil Draco.

„To preto, lebo kancelária párkrát vybuchla po tom množstve vreštadiel, čo mi ľudia posielajú. Po útoku v Šikmej uličke ich prišlo okolo tridsať," vravela Hermiona smutne. „A asi majú pravdu, no nie? Som Ministerka mágie na prd."

„Ale prd," pokrútil Draco prudko hlavou a hodil niekoľko obálok do kozuba. „Na prd sme všetci, i mi aurori. Potter hasil vreštadlá celý týždeň tiež. Jedno vybuchlo Teddymu do tváre. Bolo to dosť zlé, ale u Munga ho rýchlo spravili."

„To ste mi zatajili!" zvolala.

„Veď sa nič nestalo," podotkol Draco, ktorý tento príklad uviedol iba preto, aby jej dokázal, že na prd nie je iba ona. „Iba som ti chcel povedať, že nie si na prd Ministerka mágie. Na prd bol taký Fudge, ktorý tajil, že sa Voldemort vrátil. Ty nikomu nič netajíš."

„No porovnávať s Fudgeom ma práve nemusíš."

„Určite si lepšia ako Scrimgeour, ten neudržal Ministerstvo pred smrťožrútmi, čo sa tebe zatiaľ darí," poznamenal Draco. „A nemôžeme ťa porovnať s Kingsleym. Kingsley po celé tie roky nemusel riešiť problém s novým temným pánom. Tak už to pochop, Hermiona, robíš čo môžeš, rovnako ako my aurori. A robíme všetci, čo môžeme aj v Ráde. Tak pianko."

Hermiona sa na neho pozrela a potom sa rozosmiala. „Och, no zrejme má pravdu, Malfoy."

Pristúpil k nej a objal ju okolo pása. „Ja mám vždy pravdu, Grangerová."

„Som Malfoyová," opravila ho.

„Čože?"

„Nerozviedli sme sa predsa," poznamenala. „Áno, už som o tom uvažovala, urobím vyhlásenie a chcem, aby ma celý čarodejnícky svet poznal takto. S mojím skutočným priezviskom, ktoré som si vzala pri svadbe, keď som sa za teba vydala." Načiahla sa po tabuľku s menom HERMIONA GRANGEROVÁ – MINISTERKA MÁGIE a šmarila ju do ohňa v kozube.

Draco jej venoval úsmev a potom ju pobozkal. Mal skutočne dobrú náladu. Ráno stihol vyobjímať nadšenú Lacertu, že sú znova s mamou spolu. 

Už ostávalo iba získať si odpustenie Taurusa.

***

Taurus sa ráno akosi motal. Keďže celú noc zle spal, bol veľmi nevyspatý. Corine odišla s Lacertou k Potterovcom. Boli ešte školské prázdniny a bolo lepšie, keď bola Lacerta chránená s ostatnými. Corine, ktorá si ešte nenašla prácu, si užívala prázdniny s nimi na Grimmauldovom námestí číslo 12.

Taurus sa poobliekal a pobral sa na Ministerstvo mágie. Skontroloval dom, zapečatil dvere a keď a otočil, aby sa premiestnil, stál oproti nemu muž.

„Ahoj, Taurus," pozdravil ho.

Menovaný nedokázal uveriť vlastným očiam. „Starý otec?" oslovil ho prekvapene. Nikdy predtým sa s ním nestretol.

„Och, áno, chlapče môj," povedal Lucius Malfoy hrubým hlasom. Vyzeral dosť hrozne, takto ho Taurus nepoznal. Mal iba pár jeho fotografií, kde Lucius Malfoy vyzeral veľmi upravene a uhladene. Teraz vyzeral ako troska, ako chudák. Chudý, s vyziabnutou tvárou a šedivými vlasmi. „Naživo sme sa ešte nestretli."

„Pretože si bol v Azkabane, kde by si aj mal byť," poznamenal Taurus a vybral svoj prútik.

Lucius však urobil to isté. „Nechcem na teba útočiť, chlapče," vravel mu. „Ak nezaútočiť ty, neurobím to. Si predsa môj vnuk. A určite nie si také sklamanie ako môj syn."

„Čo vôbec chceš?"

„Nejde o to, čo chcem ja, ale čo chce môj nový pán," riekol mu Lucius.

„A čo chce tvoj nový pán?" spýtal sa Taurus a nadvihol obočie.

„Hovoriť s tebou," povedal Lucius celkom vážne.

Taurus sa na neho znova prekvapene pozrel a prútik veľmi silno zovrel v ruke. „Prečo?"

„Má pre teba dohodu," riekol Lucius presne slová, ktoré mu povedal Vládca temna. „Ak chceš byť hrdina, Taurus a zachrániť čarodejnícky svet, potom by si mal ísť so mnou. Vládca temna má pre teba slušnú ponuku."

Taurus na neho stále prekvapene hľadel. Nevedel, čo povedať. Samozrejme, že si prial, aby sa to už všetko skončilo a čarodejnícky svet bol v poriadku. Chcel, aby sa im podarilo zbaviť sa Vládcu temna, ale zároveň nebol hlúpy a vedel, že to môže byť pasca. Či už od Vládcu temna, alebo od starého otca, to bolo jedno.

„Čo je, Taurus? Bojíš sa?"

„Nebojím sa," odsekol mu Taurus. „O akú dohodu ide?"

„Och, ja neviem, chlapče, viac ti k tomu povie môj pán," riekol mu Lucius a sledoval jeho oči.

Taurus vedel, že na výber nemá. Musel to risknúť a možno sa mu naozaj podarí zachrániť čarodejnícky svet od toho tyrana. Bude hrdina. „V poriadku, starý otec," prikývol Taurus. „Poďme."

„Dobrý chlapec," ulistne ho pochválil Lucius Malfoy. „Vládca temna nás už očakáva."

***

„Kde zase je ten chlapec," rozčuľoval sa Ron na chodbe. „Hej, hej, Teddy!" zvolal na Teddyho, ktorý práve prichádzal do práce. „Nevidel si mladého Malfoya? Mal mať pre mňa jednu správu."

„Nie, ešte som ho nevidel," riekol mu Teddy. „Bol si u Harryho, či nie je s ním?"

„Bol a bol som aj za Hermionou," prikývol Ron. „Aj som mu poslal správu, ale ten chalan je nespoľahlivý."

„Spojím sa s Corine a dám ti vedieť," povedal mu Teddy a potom vošiel do svojej kancelárie.

Ron ostal na chodbe a ešte sa chvíľku hlasno ponosoval na adresu Taurusa Malfoya, keď sa ocitol pred Malfoyom starším. „Čo máš za problém, Weslík?"

„Kde je tvoj syn?" spýtal sa ho Ron.

„Čože? Taurus tu nie je?"

„Nie," pokrútil hlavou Ron.

„Cora povedala, že sa chystal do práce!" Vybehol z kancelárie Teddy. „Len čo ona odišla k Potterovcom. A to už bolo pred troma hodinami."

Dracovi Malfoyovi nebolo treba viac slov, rozbehol sa k výťahom, aby sa mohol odmiestniť do domu svojho syna.

Ten zíval prázdnotou, nikde nebolo nič narušené a nikde neboli ani žiadne stopy po boji. Draco všetko prehľadal, keď sa k nemu pripojili Teddy i Potter.

„Nie je tu," poznamenal Draco.

„A nie je ani v práci," povedal Teddy.

„Nie, určite nie," pozrel sa na oboch vážne Potter, keď otvárali ústa. „Nebudeme robiť paniku, nemusel ho uniesť Vládca temna."

„Ale áno, budeme robiť paniku! Ja budem robiť paniku!" kričal na neho Draco ako zmyslov zbavený. „Môj syn tu nie je! Môj syn je fuč! Môjho syna ma určite Vládca temna!"  

Pozn. autorky:

Taurus sa ide hrať na hrdinu, len či mu to vyjde ... a Draco začína robiť paniku. Úprimne? Teraz už naozaj prišiel čas na paniku.