„Jestvuje krajina života a smrti a mostom medzi nimi je láska!" (Thornton Niven Wilder)

Draco teraz sedel vo vyšetrovacej miestnosti a oproti nemu sedela stará žena. Potter viedol výsluch a Draco iba pozoroval ženu, ktorá mu bola akási známa.

„Ste čarodejnica?" spýtal sa Potter.

„Áno," prikývla a odpila si z vody, ktorú pred ňu položil.

„Prečo ste ale viedli starý sirotinec?" Položil jej ďalšiu otázku. „Bol pre muklovské deti, alebo nie?"

„Bol pre rôzne deti," odvetila mu žena so šedivými vlasmi a vráskavou tvárou. „A prečo som ho viedla? Pretože som ho zdedila po svojej starej mame, milovala deti. Ja veľmi nie, ale sirotincu som sa venovala dostatočne."

„Takže vy ste prevzali Delphini?" Pokračoval Potter.

„Ja vás poznám!" vykríkol odrazu Draco, keď si konečne uvedomil, kto tá žena je. „Poznali ste sa s mojou tetou Bellatrix, chodili ste s ňou do Rokfortu! Videl som vás na fotografií. Zmenili ste si meno?"

„Myslela som si, že si mladý Malfoy," štekla žena. „Nuž niet dôvodu, aby som vám klamala. Poznala som sa s Bellatrix dobre, máš pravdu, chodila som s ňou do Rokfortu do rovnakého ročníka a samozrejme do Slizolinu. Ale nie, nikdy som nepodľahla fanatizmu Veď-Viete-Koho. Pracovala som vo svojom sirotinci a občas som si s Bellou dopisovala. Postupne sa náš kontakt vytratil a ja som ju videla až vtedy, keď sa objavila pred prahom môjho sirotinca a nechala mi tam to dieťa. Povedala, že jej ju mám postrážiť, kým sa jej nebude viac hodiť. To dieťa nemilovala..., myslím, že bola sklamaná, že to nie je chlapec. Tým by možno niečo u svojho Pána docielila, ale dievča bolo ozaj na nič. Dieťa som vzala a Bella zomrela, to predsa viete. Myslím, že o nej Veď-Viete-Kto ani nevedel. Hanbila sa mu to povedať. Do Bellatrix som sa žiaľ prestala vyznať dávno, pradávno. Nič viac vám k tomu povedať neviem. A nie, meno som si nezmenila, Malfoy. Elphicková som bola za slobodna, ak narážaš na toto priezvisko."

Potter si vymenil pohľad s Dracom. To, čo im tá žena rozprávala dávalo zmysel. Draco bol presvedčený, že Bellatrix nikdy nikoho nemilovala a to, že porodila dieťa pre ňu nič dôležité neznamenalo. Okrem toho Temný Pán žiadne dieťa nepotreboval. Sám chcel byť nesmrteľný, nejaké dieťa by mu určite k tomu nepomohlo. A už vôbec nie dcéra. Každopádne Bellatrix zrejme čakala na nejakú príležitosť, kedy by sa jej dcéra hodila. Nedožila sa toho.

„Prečo Delphini vypadla z okna?" spýtal sa Potter.

„Ach, pán Potter," zalamentovala stará pani. „Sirotince sú plné opustených a smutných detí. Takéto deti bývajú nebezpečné a Delphini bola divné dievčatko. Nemôžeme sa diviť, všakže? Nemala priateľov a okrem toho bola čarodejnica..., dokázala nútiť deti k rôznym veciam."

„Taký už jeden bol," povzdychol si Potter.

„Nestihli sme tomu zabrániť. Andrew Wattkins ju jednoducho sotil von oknom, keď ho nahnevala," vravela stará pani. „Kto vie, možno všetkým preukázal láskavosť a z Delphini nevyrástla krutá žena, ktorá by išla v stopách svojho otca, či mamy. Potom by ste nemali na krku jedného nového temného čarodejníka, ale rovno dvoch."

„Ďakujem, madam," prikývol Potter. „Vaša výpoveď je pre nás veľmi dôležitá."

Malva Johnsonová sa postavila zo sedačky a potom sa pozrela na Draca. „Tvoja teta bola kedysi skvelá priateľka. Ale moc, sláva a posadnutosť ju zničila. Vždy som si myslela, že práve u nej to bola škoda. Bola nadaná, veľmi inteligentná, ale žena, ktorú som videla v tej noci, ako doniesla dieťa, bola troska. Chladná, voskovobiela žena, v ktorej neostala ani iskra mladého dievčaťa, ktoré som poznala. Bolo mi to ľúto a zároveň ma desila."

„Je ťažké si ju predstaviť normálnu," poznamenal Draco a naozaj ho nebavilo viesť konverzáciu o Bellatrix, ale nechcel starú pani uraziť. „Ďakujeme, že ste nám všetko povedali, pani Elphicková."

„Johnsonová," opravila ho staršia pani.

„Prepáčte," ospravedlnil sa jej. „Mám ešte jednu otázku."

„Áno?"

„Amos Diggory vedel, čie dieťa si ide adoptovať?"

„Myslíte si, že som hlupaňa, Malfoy? Keby vedel, čie dieťa to bolo, sotva by ju adoptoval. Pravda, že som sa jej chcela zbaviť. Bellatrix už nežila, nemohla sa pre ňu vrátiť a na vašu matku a ich ďalšiu sestru som kontakt nemala. Okrem toho si nemyslím, že by jedna z nich to dieťa chcela. Hodilo sa dať ju mužovi, ktorý túžil po dieťati. Ako som vám povedala, Delphini bola problémová."

„Ďakujeme ešte raz," poďakoval sa jej Potter a potom ju vyprevadil.

Po chvíľke sa vrátil do vyšetrovacej miestnosti a pozrel sa na Draca. „Takže nič nové nemáme."

„Iba sme vylúčili jedinú podozrivú, ktorú sme mali. Môžeme to uzavrieť. Delphini Riddlová neexistuje," povedal Potter a na spise, ktorý ležal na stole sa ihneď objavila zmienka o ukončení procesu.

„Hovorila tá ženská pravdu?" spýtal sa Draco.

„Samozrejme," prikývol.

„Veritaserum?"

„Áno, bolo to dôležité pre výsluch," povedal mu Potter. „Hoci nemyslím si, že by to pred nami skrývala. Delphini sa chcela zbaviť. Nakoniec sa jej zbavila."

„A my sme zase na začiatku..."

„Žiaľ, máš pravdu," prikývol Potter a namieril prútikom na zložku s menom DELPHINI RIDDLOVÁ, ktorú potom kúzlom presunul do archívu.

***

„Mal by si im to povedať," riekla Narcissa a podala Remusovi zelený čaj. Sedel u nej v knižnici a ona sa mu snažila dohovoriť. „Teddy a Naira by to mali vedieť. A aj Potter, máš ho rád."

„Nemôžem im to povedať," odvetil jej Remus. „Teddy sa teraz oženil. Jeho svadba nedopadla úplne ideálne kvôli tomu útoku na Tower Bridge, nemôžem mu dať teraz ďalšiu ranu. Naira je na mňa stále nahnevaná, myslím si, že by jej to možno aj bolo jedno. A Harry má teraz dosť problémov s inými vecami, nebudem ho zaťažovať."

„Nemôžeš im to tajiť navždy," dodala Narcissa. „Všimnú si to."

„Ovládam to ešte," riekol jej. „Mám slabé výpadky, ale nič hrozné."

„Remus, ale ty predsa vieš, že sa to nedá zastaviť. Bude to horšie a horšie," vravela mu a potom sa dotkla jeho ruky. „Nechcem to privolávať. Nuž myslím, že si zaslúžia vedieť pravdu. Podporia ťa a spoločne ti pomôžeme sa nepoddať tej chorobe."

„Nie som už najmladší, Narcissa," riekol jej Remus. „Zvládnem to, hoci sa toho desím. Predstava, že si jedného dňa nebudem pamätať svoje deti, ma ničí. Ani svojich priateľov, nebudem mať spomienku na Doru..., a že zabudnem aj na teba..."

„Nezabudneš," šepla.

„Jedného dňa áno," odvetil jej smutne.

„Každé ráno sa zobudíš a uvidíš moju tvár," povedala mu nežne. „A keď sa ma spýtaš, kto som, tak ti to vysvetlím. Všetko ti porozprávam a ty si spomenieš, uvidíš."

„A čo ak nie?"

„Tak uveríš môjmu príbehu," dodala a v očiach sa jej zaleskli slzy.

„Ten príbeh je dlhý, rozprávala by si ho hodiny..."

„Nevadí," riekla Narcissa a potom stisla jeho ruku. „Čo iné vôbec by sme celé dni ako dvaja starci robili? Budeme žiť z príbehov. Z tohto konkrétneho, nášho príbehu. Ty si možno myslíš, že sa skončil, ale ja nie."

„Neskončil," pokrútil hlavou. „Želám si iba jedno, aby si mi rozprávala ten príbeh presne tak, ako bol, aj keď bolel."

„Sľubujem," prikývla Narcissa.

„Ďakujem, Cissy," šepol a potom ju pobozkal na pery.

„A neboj sa, nikomu o tej chorobe nepoviem," prisľúbila. „Nuž aj tak si myslím, že by to deti mali vedieť."

„Daj mi ešte trochu času. Poviem im to, ale nie teraz," rozhodol sa.

„Ako si praješ," prikývla a usmiala sa na neho.

***

Naira strávila ďalšiu noc u Kingsleyho a v noci nemohla zaspať. Vstala z postele, prehodila si cez seba jeho župan a išla sa nadýchať k oknu čerstvého vzduchu. Bolo chvíľku pred splnom a preto nemohla spať. Za pár dní to znova príde a ona sa premení na vlkolaka. Hoci s vlkolačím elixírom bolo všetko ľahšie, transformácia ju vôbec nebolela a ona si zachovala svoju myseľ, nepáči sa jej byť zatvorená niekde medzi štyrmi stena. Pripomínalo jej to pivnicu v dome starých rodičov, pripomínalo jej to izbu v Nemocnici sv. Munga. Cítila sa akoby ju tie steny zovierali a ona nemohla dýchať.

„Stalo sa niečo?" Ani si nevšimla, že Kingsley sa prebral, vstal z postele a objal ju zozadu.

„Pred splnom vždy zle spávam," ozrejmila mu to.

„Určite za to môže iba spln?"

„Áno," prikývla a potom sa otočila k nemu a venovala mu krátky bozk. „Chceš toto o nás Remusovi povedať?" spýtala sa ho.

„Asi by sme mali."

„Mne na jeho názore nezáleží," sykla Naira. „Môžem byť s kým chcem a jeho to nemusí zaujímať, ale predpokladám, že tebe záleží. Je to tvoj priateľ."

„Veľmi dobrý priateľ," prikývol Kingsley. „Nerád by som mal pred ním veľké tajomstvo. Okrem toho sme dospelí ľudia, nemyslím si, že by sa mu to nepáčilo. Mám ťa rád a to je dôležité, no nie?"

„Aj ja ťa mám rada," prikývla Naira. „Povedz mu to, kedy budeš chcieť."

„Bol by som rád, keby sme mu to povedali spolu," dodal.

„Ako chceš," prikývla napokon.

„Vrátime sa do postele?"

„Ale áno."

„Nemusíme spať," žmurkol na ňu.

„To sa mi páči tento nápad," zasmiala sa a potom si ruky obmotala okolo jeho krku. „Noc je ešte mladá a času je veľmi veľa."

***

Taurusovi sa tiež dvakrát nepáčilo, čo sa stalo medzi jeho rodičmi, ale našťastie Corine ako tak vedela stopnúť jeho vášne. Hneval sa na otca, i na matku a predovšetkým sa cítil dosť mizerne. Akosi si zvykol na fakt, že jeho rodičia spolu bývajú, že sa Lacerta usmieva a že možno sú znova rodina. Ukázalo sa, že nie sú.

„Jednoducho je toho na nich veľa," povedala mu sestra a sadla si k nemu na sedačku. „Mama to posrala, to áno, ale ja tomu na jednej strane rozumiem. Je Ministerka mágie a predsa len, má aj túto zodpovednosť, musí preveriť každú situáciu."

Taurus nad jej slovami iba mávol rukou a spýtal sa jej na niečo iné. „Vieš kam otec išiel?"

„K Blaisovi," riekla. „Napísal mi, bol by rád, keby sme dnes prišli na kus reči. Obaja, preto som ti zavolala."

„Bude sa nám ospravedlňovať a sľubovať nám, že nás sa to netýka," povedal jej Taurus. „Aký má zmysel tam ísť?"

„Nebuď taký, Tau..."

„Vážne si mu všetko odpustila?"

„Snaží sa," riekla mu. „Je mi stále smutno z toho, že vtedy odišiel, ale kto z nás je bez chyby? Nikto. Okrem toho mi veľmi chýbal a viem, ako veľmi chýbal tebe, aj keď ťa sklamal. Chcem tomu dať ešte šancu a bola by som rada, keby si mu ju dal aj ty."

„Čo ak nás sklame znova? Čo ak znova odíde?"

„Neodíde."

„Lace, ja..."

„Bojíš sa," prikývla Lacerta súcitne. „Aj ja sa bojím ľuďom dôverovať, obzvlášť tým, ktorí by nás sklamať nikdy nemali. Ale teraz je tu a bojuje o našu lásku. Myslím, že si zaslúži svoju poslednú šancu."

„Porozmýšľam."

„A pôjdeš?"

„Večer už niečo mám," pokrútil hlavou.

„Klameš."

„Neklamem!"

„A čo máš?"

„To ti nebudem vešať na nos," uškrnul sa na ňu.

„Nemáš milenku, však nie?" uťahovala si z neho.

„Netáraj hlúposti, Lacerta!" ohriakol ju. „Cora je moja jediná a ty to dobre vieš!"

„Och, neurážaj sa hneď, braček," dodala a potom mu vyplazila jazyk. „Ja pôjdem, hoci som tiež mala iný program."

„Louis nie je úplne to, čo by som si pri tebe predstavoval."

„Nezačínaj aj ty."

„Je to navoňaný fešák a mamľas."

„Ty si ale kritický, Taurus," zasmiala sa. „Nežiarli áno. Ja tiež nehodnotím Coru."

„Coru nie, lebo ju máš rada," prikývol Taurus. „Ale ostatné si hodnotila večne a nehovor, že nie."

„No a čo!" Mykla plecami. „Boli to kravy a sám si to dobre vedel. Teraz máš Coru a prosím ťa, neposer to s ňou!"

„Joj ty," zasmial sa Taurus. „Nemám v pláne to posrať, sľubujem."

„Dobre, no idem sa nachystať a pôjdem za otcom," odvetila mu Lacerta a potom vybehla na poschodie.

Taurus sa rozhodol, že ju ešte odprevadí k Blaisovi. Mama doma samozrejme nebola, určite zase strávi aj noc na Ministerstve mágie. Taurus pomyslel na to, čo sa dozvedeli o Delphini Riddlovej, o jednej podozrivej, ktorú mali. Bola mŕtva a hoci mu to samozrejme bolo jedno, ani jemu sa nepáčilo, že sú znova tam kde boli.

Vládca temna bol naozaj šikovný. Vždy niekoľko krokov pred nimi. Musel to byť veľmi inteligentný človek a zrejme viac ako oni všetci dokopy. A toho skutočne hnevalo. 

„Taurus?" Lacerta zišla dole po schodoch a tvárila sa akosi vážne.

„Čo je? Čo sa stalo?"

„Mama je u Munga," šepla Lacerta. „Odpadla a..."

„Ach, Lace..." Taurus svoju sestru okamžite objal, lebo sa rozplakala. „Určite to nebude nič vážne, neboj sa."

„Poďme tam, prosím ťa."

„Samozrejme," prikývol Taurus.

„Nechcem, aby sa jej niečo stalo. Pošlem po ceste správu otcovi. Ja sa tak bojím..."

„Mame sa nič nestane, Lacerta," utešoval ju Taurus. „Akosi povedala, bolo toho na ňu veľa, určite poriadne nespala a ani nejedla..."

„Ach, dúfam."

„Neboj sa!" Pobozkal ju na čelo a potom sa spolu pobrali hop-šup práškovou sieťou do Nemocnice sv. Munga. 

Pozn. autorky:

Takže vyjasnenie okolo celej kauzy Delphini je u konca a ona už je ozaj iba spis v archíve Ministerstva mágie. A všetci sú znova na začiatku a do toho Hermiona a jej mierne kolaps ... dopredu píšem, kým vzniknú konšpiračné teórie - nie, nie je tehotná. 

Na animke sú Remus a Narcissa za mlada :)