„Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej." (John Lennon)

Pohybovať sa v podsvetí nebolo nikdy jednoduché. Napriek tomu Remus stále dobre vedel, kde sa zašívajú niektoré indivídua, ktoré by im mohli pomôcť. A tak dorazili s Nairou a Kingsleym na miesto činu.

Bola to stará zaprášená krčma Hladný vlk v tej najhoršej a najšedivejšej časti Londýna, v Thamesmeade. Všetky domy boli ošarpané, všade bola špina a smrad. Aj jazero Soutmere Lake bolo plné špinavej vody. Na jeho druhej strane sa črtali vysoké paneláky, šedivé a strašidelné. Naira sa až divila, že tu môžu žiť normálni ľudia. Vôbec to nevyzeralo ako Londýn.

„Fuj!" zanadávala, keď sa potkla na niečom slizkom a Kingsley ju ledva stihol zachytiť, aby nespadla. „Ďakujem."

„Dávajte si pozor," žiadal oboch Remus.

Sledovali krčmu trocha z diaľky. Videli ako dnu chodia zahalení ľudia a rovnako zahalení aj vychádzajú.

„Vlkolaci," šepol Remus. „Ale schádzajú sa tam aj iné pochybné stvorenia."

Naira prikývla. Narovnala si čierny plášť a potom sa vyrovnala. „Dobre, idem dnu."

„Zbláznila si sa!" skríkol na ňu Remus.

„Nie!" odsekla mu Naira a pozrela sa otcovi priamo do očí. „Myslíš si, že po toľkých rokoch nebude vlkolakom známe tvoje meno a tvoja tvár. Nebuď naivný, Remus. Nič ti nepovedia, ani keby ťa nepoznali. Mňa určite nepoznajú, to je prvá vec. Okrem toho som žena a viem byť veľmi šarmantná, ak chcem byť!" Uškrnula sa a potom zatrepotala mihalnicami.

Kingsley sa zasmial.

„Naira, nemala by si..., tvoja matka..." Remus nejako nevedel použiť tie správne slová, aby ju zastavil. Aj keď toto asi neboli slová, ktoré by ju zastavili.

„Ja to zvládnem!" oznámila mu. „Zistím, čo sa bude zistiť dať. Okrem toho ste blízko, keby som sa do hodiny nevrátila, viete, kde ma nájdete."

„Buď opatrná," povedal jej Remus, keď rezignoval. „Prosím..."

„Budem," prikývla. „Daj na neho pozor," požiadala Kingsleyho. „Bude to potrebovať."

„Naozaj buď opatrná, Naira," požiadal ju aj Kingsley. „Nevieš, do čoho sa púšťaš."

„Ale áno viem," prikývla a pozrela sa mu do očí. „Viem, aké to je byť vlkolakom. Viem, aké to je, keď ťa takmer pohltí tvoje vlkolačie ja. Viem, aké je trpieť a viem, koľko bolesti dokážem zniesť. Poznám druhy bolesti pri premene, ver mi, nevyrovná sa im ani Cruciatus."

Kingsley mlčal, túto informáciu už dávno od Remusa vedel. Prikývol a sledoval ako Naira kráča k Hladnému vlkovi. Dúfal, že mu nekráča priamo do tlamy.

***

Draco sa zdôveril Hermione o tom, čo mu povedala Daphne. Takže mali tú ženu, ktorá sa zhovárala s Greybackom a nakoniec spomienka Pansy nič neznamenala. Pretože Alethea Greengrassová bola mŕtva, čo znamenalo, že ona byť Vládcom temna nemohla. A nech už sa s Greybackom rozprávala o čomkoľvek, zrejme to nebolo nijako dôležité pre ich vyšetrovanie.

„A to som si vážne myslela, že má akú takú stopu," riekla mu Hermiona sklamane. Sedela na sedačke, v rukách zvierala vankúš a zarývala do neho svoje nechty od zlosti.

„Ale my stopu máme – Greybacka!"

„Možno áno a možno nie. Možno to Vládca temna robí zámerne, aby sme si mysleli, že sme na niečo narazili. Preto ten útok na Marble Arch," vravela mu Hermiona, ktorá posledné hodiny neuvažovala nad ničím iným. „Bolo by také jednoduché poslať nás na falošnú stopu útokom na miesto, kde si ho zabil."

Draco si musel pripustiť, že aj toto mohlo byť riešenie a že Hermiona môže mať pravdu. „Prečo si to nepovedala na schôdzi?"

„Aby som ich zbavila maličkého posunu vpred? Jediného stebla trávy, o ktoré sa chytáme?"

„Ale sama si nemyslíš, že sme urobili posun vpred?"

„Ja neviem, Draco," pokrútila hlavou. „Asi starnem, ale prestáva mi to myslieť."

Draco by sa bol zasmial, keby nebola situácia taká na hovno. „Je to iba priveľmi zamotané, ale my na to prídeme. Musíme."

„V hre je veľmi veľa," prikývla Hermiona. „Dúfam, že Remus s Nairou niečo zistia."

„Poslali sme ich do jamy levovej. Respektíve to vlkolačej jamy," povedal jej Draco znepokojene. Ešte stále mal strach o svoju sestru, ktorá sa teraz nachádzala niekde v podsvetí a on nemohol dávať na ňu pozor. Dúfal, že Lupin a Kingsley nedopustia, aby sa jej niečo stalo. Inak si ich bude musieť podať.

„Remus tam špehoval pre Fénixov rád dlhé roky," snažila sa ho upokojiť Hermiona. „Vie si poradiť a je tam s nimi Kingsley."

„Sú to starí chlapi, Hermiona. Ich moc sa míňa. Už nie sú natoľko rýchli a ani obratní, ako pred rokmi."

„Vek je len číslo," oponovala mu.

„Kiežby to bola pravda. Zober si Dumbledora..."

„Porazila ho temná mágia, nič viac," riekla Hermiona. „Nebol to vek, alebo slabosť, bola to iba temná mágia..."

„A s čím máme dočinenia, láska moja?"

„Tak potom sme v riti všetci," poznamenala Hermiona.

„Milujem, keď si vulgárna!" uškrnul sa na ňu Draco.

Hermiona po ňom šmarila vankúš a trafila ho priamo do hlavy. Vankúš sa odrazil a skončil na šedom koberci. Draco sa stále uškŕňal.

A potom sa obaja len tak z ničoho nič rozosmiali.

***

Astoria nemohla len tak odísť z Rokfortu. Pretože Narcissa bola neuveriteľne nervózna a ona ju tam nechcela nechať samú. Poslala správu Ronovi, ktorý prišiel po Remusove záznamy a odniesol ich Harrymu. Ona ostala s Narcissou a poprosila domáceho škriatka, aby im obom doniesol teplý čaj na upokojenie.

„Vždy je to tak. Vždy sú v nebezpečenstve..., moja rodina," šepla Narcissa. „Nemusíš tu ostávať, Astoria. Máš určite dosť vlastných problémov."

„Ostanem rada, Narcissa," povedala jej Astoria a pomohla jej posadiť sa na sedačku v jej komnatách. „Nenechám ťa teraz samú. Môžem tu počkať, až kým sa Remus s Nairou nevrátia."

„Znamenajú pre mňa veľa. Draco, Naira, moje vnúčatá...," vravela Narcissa Astorii. „Remus."

„Viem si to predstaviť," prikývla Astoria.

„Ale ja pre neho neznamenám nič. Nemôžem sa mu diviť. Mala som vtedy s ním utiecť. Môj život by bol o toľko iný," vravela Narcissa.

„Nemôžeš vedieť, či by nebol horší," povedala jej Astoria. Samozrejme, že si to nemyslela, pretože Remus bol čestný a dobrý človek, ale zároveň sa mohlo stať kopec iných vecí. To už nikto vedieť nemohol. „A nemala by si Draca. Naira by síce možno mala svoju rodinu, ale ty by si nemala Draca a nemala by si vnúčatá..."

„Niekedy si spomínam na časy z Rokfortu, aj ty?" nadhodila Narcissa. Keď Astoria prikývla, Narcissa pokračovala v rozprávaní. „Bol iný ako ostatní. Nie preto, že by bol vlkolak, to som vtedy ani nevedela, bol iný. Nebál sa ma a ani ma nijako zvlášť neobdivoval. A zrejme to ma hnevalo. Snažila som sa k nemu dostať čo najbližšie. Je mnoho krásnych spomienok, ktoré na neho mám, ale pamätám si, ako už bol večer, na nebi boli hviezdy a mesiac nebol v splne. Tancovali sme spolu pri Čiernom jazere a on spieval pieseň od Beatles. A hoci môžu byť rozdielni, je tu šanca, že si znova porozumejú."

Astorii z toho bolo smutno. „Muselo to byť čarovné."

„Bolo," prikývla Narcissa. „On si na to už nepamätá."

„Podľa mňa klame," usmiala sa na ňu Astoria.

„Neklame," pokrútila Narcissa hlavou. „Pamätá si tú chvíľku a nepamätá si pieseň. A potom keď mu to pripomeniem znova o pár dní, tak si pamätá pieseň a nepamätá si chvíľu. Keď to vytiahnem zajtra, možno si už nebude pamätať nič."

„Nerozumiem..."

Narcissa sa nahla ku komode a vytiahla z nej kúsok papieru. „Našla som to v jeho veciach. Myslím, že to nechce nikomu povedať. Hlavne nechce, aby to vedeli Teddy a Naira..."

Podala Astorii papierik. Astoria to najprv čítať nechcela, ale vedela, že Narcissa nemá silu jej to povedať do očí. Neostávalo jej nič iné, iba si prečítať diagnózu – začiatok Alzheimerovej choroby. Potom podala Narcisse papierik späť a tá ho znova schovala do komody.

„Koľko bude trvať, kým si nebude pamätať nič z našej spoločnej minulosti? A koľko bude trvať, kým ma vôbec nespozná? Alebo svoje deti? Už niekoľkokrát za život sa mi zlomilo srdce, ale teraz cítim, akoby mi krvácalo..."

„Mrzí ma to, Narcissa."

„Nechajme to tak," povedala Narcissa akosi zvláštne hrdo a potom zmenila tému. „Takže si Taurus vzal Corine za manželku?"

„Áno."

„To je pozoruhodné," usmiala sa Narcissa. „Konečne sme rodina, drahá Astoria."

„Ale nie tak, ako sme si vždy obe priali," doplnila ju.

„Ako vidíš, drahá, v živote sa dejú rôzne veci. A zvyčajne presne tak, ako my nechceme," zhodnotila Narcissa. „Neostáva nám nič iné iba nechať to tak."

Nechaj to tak, znelo Astorii v ušiach. Až o pár hodín neskôr jej prišlo na um, že Narcissa hovorí o piesni, ktorú jej Remus v tú noc spieval. A na ktorú postupne zabúdal.

***

Remusovi spadol kameň zo srdca, keď videl svoju dcéru vychádzať z krčmy. Mierila k ním, boli dobre skrytí, aby ich nikto nevidel. Keď zašla za roh, iba im naznačila, aby sa v okamihu odmiestnili.

Dopadli pred pozemky Rokfortu a ani jeden z nich neprekročil bránu. „Čo si zistila?" spýtal sa Remus.

„Bolo ťažké prinútiť niekoho tam hovoriť. Musela som použiť ženské zbrane," riekla Naira a zamračila sa. „Potom sa jeden z vlkolakov chytil. Nikdy sa však nestretol s Vládcom temna. Keď ostatní započuli jeho meno, začali si na Vládcu temna pripíjať. Povedala som im, že sa k nemu tiež chcem pridať, že som hrdá na tom, že som vlkolak. Chcela som od nich nejaký kontakt."

„A dostala si ho?" spýtal sa jej Kingsley.

„Áno," prikývla Naira a podala im obom kúsok vreckovky.

Stálo na nej ženské meno. „Diggory," prečítal Remus nahlas.

„Diggory? Ako Amos Diggory?" Chytil sa toho Kingsley a hľadel na meno na vreckovke.

„Povedali mi, že tento človek mi pomôže," vravela Naira.

„Amos Diggory je mŕtvy!" ozrejmil jej to Kingsley. „Jeho jediný syn zomrel pred rokmi rokúcimi. Nemá iných potomkov."

„Ale môže mať rodinu!" zamračila sa na neho Naira, ktorá mala pocit, že si Kingsley myslí, že v skutočnosti nič nezistila.

„Fajn," prikývol Kingsley a vytrhol Remusovi vreckovku z rúk. „Zanesiem to na úrad. Uvidíme, či to na niečo bude dobré, alebo nie."

Naira odvrkla. „Podceňuješ ma, Kingsley."

„Nepodceňujem ťa, Naira," povedal jej a pozrel sa jej do očí. „Iba to nedáva žiaden zmysel. Diggory, nech mu je zem ľahká, nebol najpríjemnejší človek, ale nikdy nebol zapletený v ničom nekalom. Jeho syn zomrel na Voldemortov príkaz, nemyslím si, že by niekto z jeho žijúcej rodiny prahol po zle..."

„Zanes to Harrymu," požiadal ho Remus. „Ak nás táto stopa niekam dovedie, bude to dobré znamenie. A ak nie, tak môžeme k Hladnému vlkovi znova."

Kingsley prikývol a potom sa odmiestnil. Naira vytrvalo hľadela na svojho otca. „Prečo by mi klamali? Prečo by si vymysleli meno niekoho, kto už nežije?"

„Akosi som zabudol na tvár Diggoryho, i na jeho krstné meno," povedal jej Remus a tváril sa nejako zvláštne. „Poďme dnu. Tvoja matka si o nás určite robí starosti. Som si istý, že donútila Astral, aby ostala s ňou. A zaslúžime si odpočinok. Bol to dlhý deň."

„Astoriu," opravila ho Naira.

„Čože?"

„Nazval si Astoriu menom Astral," zopakovala mu Naira.

„Pomýlil som sa," mykol Remus plecami.

„Pamätáš si mená svojich študentov, Remus," povedala Naira a pozrela sa mu do očí. „Ich tváre, ich známky. Vyzeráš unavene. Máš pravdu, bol to dlhý deň."

A potom otvorila bránku na pozemky Rokfortu a spoločne sa pobrali dnu.

***

„Diggory? Ako Cedric Diggory?" Draco naozaj nerozumel tomu, čo by mohlo znamenať meno na kúsku starej vreckovky. „Je mŕtvy."

„A aj jeho otec," prikývol Potter.

„Tak to je čudné," riekol Draco a hľadel na Pottera, akoby od neho čakal nejaké riešenie.

„Spomeň si," požiadal ho Potter. „Niekto s týmto menom, nehovorím, že to musel byť práve Amos Diggory, ale hocikto s týmto menom. Bol taký niekto v kruhu Voldemortovych smrťožrútov?"

„Nie," pokrútil Draco hlavou.

„Do riti!" zanadával Potter.

„Áno, to je veľké do riti," prikývol Draco. „Ubezpečujem ťa, že priezvisko Diggory sa mi ozaj spája iba s Cedricom."

„No veď aj mne."

„Tak sme zase v riti, viem," povedal Draco. „Ale môžeme to preveriť. Nie je to úplne rozšírené priezvisko."

„Už na tom pracujeme," ozrejmil mu to Potter a zotrel si pot z čela. Draco si až teraz všimol, že i jeho jazva je vyblednutá, rovnako ako jeho temné znamenie. „Chcem, aby si šiel za tvojím otcom."

„Prečo?"

„Spýtať sa ho na Amosa Diggoryho. Poznali sa skrz prácu na Ministerstve," vravel mu Potter. „Skús od neho dostať čo najviac informácií ohľadom tohto človeka."

„V poriadku, vykonám," prikývol Draco.

„Zistila tvoja matka niečo?"

„Veľa nie, iba toľko, že všetci bývalí smrťožrúti v Azkabane veria, že Voldemort je nažive a príde ich zachrániť. O Vládcovi temna vedia veľké hovno, rovnako ako my," povedal mu Draco v skratke. „Mama sa ešte pokúsi niečo zistiť. Rovnako aj to, prečo by sa Alethea Greengrassová zapodievala s Greybackom."

„Pýtal si sa na to Astorie?"

„Snažil som sa, ale nie je ľahké predhodiť takúto tému," vravel mu Draco.

Potter súcitne prikývol. „Ak o tom nevie nič Daphne, pochybujem, že Astoria..."

Niekto zaklopal na dvere a keď obaja muži zvolali ďalej, dnu vošla Narcissa Malfoyová.

„Mama?" prekvapene sa na ňu pozrel Draco.

„Niečo som zistila. Utekala som rovno sem. Je to nesmierne dôležitá a citlivá informácia," vravela im a hlasno dýchala. „Dnes som bola u svojej priateľky. Vindy Rosierovej, no veď viete, chlapci, u nej sa nepreukázala činnosť pre Voldemorta. Je to sestra Evana Rosiera, jeho meno vám je isto známe."

„Hovor, matka!"

„Skrátka, Vinda nebola len moja priateľka, bola priateľka aj mojej sestry Bellatrix. Zhovárali sme sa o nej a ja som neviem, prečo som to urobila, ale..."

„Čo si urobila?"

„Skrátka som mala pocit, že Vinda niečo vie, že sa mi to možno aj snaží povedať, ale nevie ako, no skrátka použila som Legilimenciu. Nechcela som, ale urobila som to. Prvýkrát vo svojom živote poriadne."

„Čo ste zistili, pani Malfoyová?" spýtal sa jej Potter zdvorilo, keď Draco otváral ústa na svoju matku.

„Keď ste boli v šiestom ročníku. Nuž, keď ťa nútili robiť zlé veci, Draco. Keď už Voldemort býval v našom sídle, moja sestra na dlhých pár mesiacov zmizla. Plnila úlohu pre Temného pána, aspoň tak mi to povedala, keď odchádzala. Nemala som dôvod jej neveriť. Veď prečo iné by odchádzala? Ale nakoniec sa ukázalo, že odišla pre niečo iné."

„Prečo?! Do riti, prečo!" skríkol na ňu Draco.

„Bola tehotná. Porodila dieťa."

„Rodolphusove dieťa?"

„Nie. Voldemortovo dieťa!"

„Žije to decko?"

„Áno, je to dievča, žena," riekla Narcissa. „Volá sa Delphini."

Pozn. autorky:

* Krstné meno matky Astorie – Alethea je vymyslené a požičala som si od @VeronicaElisse rovnako ako meno otca Astorie. Niežeby som bola lenivá vymyslieť si vlastné, ale tieto mená na tie postavy sedia.

* Vinda Rosierová je vymyslená postava. Nie je známe či mal Evan Rosier súrodencov. On sám zomrel počas prvej čarodejníckej vojny.

* Pieseň „Let it be" od Beatles vznikla v roku 1970, takže ju Remus ozaj mohol Narcisse spievať.