„Čo sa deje?" Hermiona samozrejme prišla do chodby, len čo začula zvonček na dverách a za zadkom mala deti.

„Dobrý večer, ahojte," pozdravila sa Astoria. „Lacerta, som rada, že si doma." Usmiala sa na ňu.

„Super," sykla Lacerta, ktorá Astoriu nemala o nič radšej ako Taurus. Samozrejme, že jej úsmev neopätovala a odvrátila od nej okamžite pohľad.

„Môžeš mi povedať, čo tu robíš? Práve sme chceli večerať," pýtala sa Hermiona a premeriavala si Astoriu pohľadom nahnevane. Akoby vari Astoria za to všetko mohla.

„Potrebuje so mnou o niečom hovoriť," povedal Draco.

„Ide o Vládcu temna?" Chytil sa toho samozrejme ihneď Taurus.

„Nie," zaklamal Draco. „Nie je to jediný prípad, ktorý riešime, Taurus, to by si už mohol vedieť. Ide o niečo iné. Pokojne sa navečerajte. Astoria, poď, pôjdeme do pracovne."

Astoria ho nasledovala a Draco vedel, že majú v pätách aj Hermionu. Ju rozhodne neoklamal, že nejde o Vládcu temna. Zavrela za nimi dvere na pracovni a hľadela na Astoriu vyčítavo. „Tak, čo sa deje, že sem musíš prísť práve, keď sa chceme navečerať a stráviť čas s deťmi?"

„Ide o to," začala Astoria. „Posledný útok sa stal na stanici metra Marble Arch. A pred vyše piatimi rokmi na tej istej stanici Draco dolapil Greybacka. Je tu možnosť, Harry si tiež myslí, že by tu naozaj bola možnosť, že to spolu súvisí. Vládca temna sa môže mstiť za Greybacka a nemusí nijako súvisieť s Voldemortom."

„Čo si myslíš ty?" spýtala sa Hermiona, hrýzla si spodnú peru a pozrela sa na Draca. „Je tam súvis?"

Draco sa zamyslel. Nenapadlo mu to predtým. Ale naozaj to tak bolo. Priahol po Fenrirovi roky rokúce, aby ho dostal do Azkabanu, alebo do hrobu. Nakoniec sa mu podarilo to druhé, lebo ho hnala pomsta za smrť Hannah. Dolapil toho zmrda na stanici Marble Arch. Našťastie sa mu podarilo ochrániť muklov, aj keď niektorí prišli k zraneniam. Smrť si tam vtedy našla iba Greybacka. Nie ako teraz. „Je to možné," odvetil Draco.

„Harry ma za tebou poslal, Draco, pretože si myslí, že by si to dokázal nejako spojiť. Pátral si po Greybakovi roky," vravela Astoria a vybrala z kabelky Greybackovu zložku.

„Áno a všetko, čo o ňom viem, je v tej zložke, ktorú držíš v rukách. Je tam úplne všetko," vravel jej Draco.

„Ja som si ju preštudovala. Neexistuje tam žiadna zmienka o niekom, kto by mohol byť Greybackovi natoľko blízky, žeby pre neho teraz vraždil všetkých naokolo," vravela Astoria. „Myslela som si, že si možno spomenieš na niečo viac."

„Neznie to ako náhoda," riekla Hermiona. „Smiem tú zložku?" spýtala sa.

„Samozrejme," prikývla Astoria a podala jej ju.

Hermiona si sadla za stôl a pustila sa do skúmania života Fenrira Greybacka.

„Draco, si si istý, že si zabil Greybacka?" spýtala sa Astoria.

Aj ona musela byť už pekne prepracovaná podľa Draca, inak by vedela jednu základnú vec. „Srdiečko, ak niekto zomrie, prestanú účinkovať všetky kúzla. Keby to bol niekto, kto vypil všehodžús, alebo metamorfomág, alebo inak kúzlom začarovaný, pominulo by to. Som si istý, že som zabil Fenrira Greybacka."

„Aha, no dobre, bála som sa, žeby to mohol byť on," riekla Astoria a zazívala.

„Ver mi, bolo by jednoduchšie keby to bol on. Pretože Greyback bol tupé zviera. My tu máme dočinenie s niekým, kto ma mozog a funguje mu veľmi dobre," zhodnotil situáciu Draco.

„Áno, máš pravdu, Draco," prikývla Astoria. „Keby si si na niečo spomenul, na niečo, čo nie je v tej zložke..."

„Choď sa vyspať, Astoria," nakázal jej Draco.

„Počkaj," zastavila ju Hermiona, keď už chcela opustiť pracovňu. „Poďme sa navečerať, určite si už celé dni ani nič nejedla. A je tu aj Corine a Taurus..."

„Vďaka," prikývla Astoria. „A potom sa naozaj pôjdem vyspať."

„My všetci," povedal Draco a rázne sa pozrel na Hermionu, ktorá pokukovala po Greybackovej zložke. „Ráno múdrejšie večera," dodal a otvoril im dvere od pracovne.

Hermiona rezignovala a pobrala sa do kuchyne s Astoriou v tesnom závese. Draco sa snažil na Greybacka nemyslieť, ale bolo to ťažké. Naozaj vidiel v tom celom súvis. A práve to nedávalo vôbec žiaden zmysel. Prečo by sa niekto mstil za taký odpad akým bol práve Greyback? Veď čo tomu urobili muklovia, alebo čarodejnícky svet?

Nesedelo to, ani trochu to nesedelo.

***

Na druhý deň ráno si Draco uväzoval kravatu, keď Hermiona bez zaklopania vošla do hosťovskej izby. „Kde je tá zložka?"

„V mojej aktovke," oznámil jej.

„Chcem si ju preštudovať!" Mračila sa na neho. „Môžeš mi ju láskavo dať?"

„Nie, Hermiona," odvetil jej Draco. „Preštudujem si ju ja, ty máš iné veci na starosti."

„Dnes o piatej je mimoriadna porada Fénixovho Rádu," oznámila mu. „Budem rada, ak dovtedy prídeš so všetkým, čo by sa nám hodilo vedieť o Greybackovi. Takže sa snaž všetko preštudovať."

„Viem si robiť svoju prácu, drahá!" Pokrútil nad ňou hlavou. „Pottrík a Weaslík sa už vrátili?"

„Áno, Harry mi ráno poslal správu, že na nič zaujímavé neprišli. A chcel vedieť, čo sme zistili my o Greybackovi," vravela mu Hermiona a stále pokukovala po jeho aktovke, kde sa nachádzala zložka. Draco vedel, že umiera zvedavosťou, aby sa do toho pustila, ale najprv si to chcel preštudovať on, či predsa len nenarazí na niečo, od čoho by sa mohli odpichnúť. Niežeby chcel zožať všetku slávu, ale nechcel Hermionu zaťažovať úplne všetkým.

„Spala si vôbec?" spýtal sa jej.

„Bezsenný elixír," oznámila mu.

„Aj ja," prikývol. „Ideme do práce?"

„Áno, môžeme, idem si pre kabelku," prikývla a potom opustila jeho izbu.

Draco si vzal aktovku, zišiel zatiaľ dole do obývačky, kde sa Lacerta rozvaľovala na sedačke a sledovala muklovský seriál. Draco nemal rád televízor, ale tak čo narobil. A tiež nemal rád tie kraviny, čo tam deti pozerali. Hádať sa s Lacertou o tom, že jej televízor vymýva mozog, by nebol najlepší štart do nového dňa. „Dobré ránko," pozdravil ju.

„Skvelé," odvetila Lacerta a ani sa na neho nepozrela. Namiesto toho si odhryzla z toastu.

„Dnešné plány?"

„Corine po mňa príde, pôjdeme po Lily a potom ideme za Victoire a ostatnými babami, skúška družičkovských šiat," vravela mu Lacerta. „Sú ružové, ako inak."

„Tebe ružové pristanú, ale neviem si v nich predstaviť tie ryšavé baby," zasmial sa Draco.

„Ružová je strašná," poznamenala Lacerta. „Ale máš pravdu, mne pristane. Lily nadáva, tiež nemá rada ružovú a hlavne ozaj, nehodí sa jej k vlasom. Neviem za čo nás Victoire trestá?"

Draco sa zasmial. „Takže zelená je stále tvoja obľúbená farba?"

Lacerta sa na neho pozrela a prekvapene prikývla. „Pamätáš sa..."

„Isteže sa pamätám," prikývol.

„Zelená a strieborná, ako inak," žmurkla na neho Lacerta a potom dojedala toast.

„Ideme?" spýtala sa Hermiona, ktorá zatiaľ vošla do obývačky, hoci ju Draco nepočul. Prezliekla si šaty, ktoré mala predtým na sebe a urobila dobre. Tieto bledé obtiahnuté jej pristali ďaleko viac. Draco si však túto poznámku radšej odpustil.

„Kam idete, takí nahodení?" spýtala sa Lacerta, keď si premerala mamu. „Na rande?"

„Ideme do práce," povedala jej Hermiona. „A ty nepreseď celý deň pred telkou, Lace, prosím ťa."

„Neboj sa, idem skúšať družičkovské šaty. Príde po mňa Cora s Taurusom, neboj sa, nepôjdem sama," vravela rýchlo Lacerta, lebo Hermiona skoro pri každom jej slove otvárala ústa, aby jej do reči skočila.

„Dávajte si pozor," prikývla Hermiona. „Tak ideme?" Obrátila sa na Draca.

„Isteže, madam," povedal a nechal ju ísť prvú. Potom zamával Lacerte, ktorá sa na neho uškrnula.

***

O piatej bol už Longbottomov dom úplne plný členmi Fénixovho Rádu. Čakalo sa už iba samozrejme na Ministerku mágie, aby sa mohla schôdzka začať. Hermiona dorazila takmer tesne po piatej. Ihneď sa ospravedlňovala, že mešká.

„Ako všetci viete, útok na londýnske metro sa s nami naďalej nesmie," vravela smutne. „Neustále som v kontakte s britským premiérom, aj preto meškám, a snažíme sa upokojiť situáciu a hlavne zabrániť tomu, aby sa stalo niečo obdobné. Každopádne Astoria včera našla isté súvislosti, ktoré nám možno ponúkajú akúsi stopu."

Draco pozrel na Astoriu, ktorá vyzerala šokovaná tým, že ju Hermiona spomenula.

„Pretože pred piatimi rokmi, práve na stanici metra Marble Arch, kde sa udial nedávny útok, Draco zabil Fenrira Greybacka," povedala Hermiona a v miestnosti ostalo hrobové ticho. „Je preto možné, že by to spolu mohlo súvisieť a Vládca temna má niečo dočinenia s Greybackom a vlkolakmi."

„Vlkolaci by neboli schopní takého útoku," zareagoval okamžite Lupin.

„Prečo nie?" spýtal sa Blaise.

„Vlkolaci, tí ktorých pohltilo ich vlkolačie ja, nedokážu tak pracovať s mágiou. Mágia vyhodila celú stanicu do metra, vlkolaci by akurát tak napadli ľudí. Prahnú po krvi, ich myslenie je obmedzené na myslenie zvieraťa, idú za korisťou," vysvetľoval Lupin a hľadel pritom z Blaisa na Hermionu. „Netvrdím, že sa mýlite, Hermiona," pokračoval. „A že v tom nie sú zapletení, ale Vládca temna je plnohodnotný čarodejník."

„Ale môže to byť aj vlkolak? Niekto koho nepohltilo jeho vlkolačie ja, ako napríklad nepohltilo teba?" spýtala sa ho Hermiona.

„Áno, to pripúšťam, ale je veľmi málo takých vlkolakov," riekol jej Remus. „Greyback ale nemal rodinu, ak pripúšťate myšlienku, že by sa mohol niekto chcieť pomstiť. Ale niekde mám schované otcove staré záznamy, keď ešte po ňom pred toľkými rokmi išiel. Možno tam nájdem niečo dôležité."

„Ďakujeme, Remus," prikývla Hermiona. „Draco, ty si na niečo prišiel v súvislosti s Greybackom?"

„Nič iné, čo by nám včera nepovedala Astoria. Greyback nemal deti, aspoň nie legitímne a také, ktorým by mohlo na ňom záležať. Bol vodca, nemal priateľov, nemal partnerky, vytváral armádu, neobzeral sa na druhých. Vlkolaci pre neho umierali. Ako povedal Lupin, prahol po krvi a moci a preto pracoval pred Voldemorta. Nikdy však neprijal temné znamenie. Chcel iba malé deti, ktoré by mohol pohrýzť a pridať ich k svojej armáde."

„Nechutné," poznamenala dosť nahlas Pansy.

„Táto téma nie je pre nás ľahká," povedala Hermiona, pozrela sa pritom Remusa Lupina, ktorého Greyback pohryzol a kvôli nemu bol vlkolakom. Pohľadom prešla na Billa Weasleyho a jeho jazvy na tvári, ktoré mu spôsobilo rovnaké zviera. Zastavila sa pohľadom aj na svojich spolužiakoch, pretože Greyback poslal do večných lovíšť aj ich spolužiačku Lavender Brownovú, s ktorou Weaslík krátko chodil. „Ale domnievame sa, že by sme sa mohli vybrať správnym smerom. Aj keď nemáme žiaden motív, prečo to Vládca temna robí."

„Vládca temna nezabíja iba muklov, zabíja aj čarodejníkov, či už muklorodených, polovičných a aj čistej krvi. V tom je iný od svojich predchodcov," pokračoval namiesto Hermiony Potter. „Útok na londýnske metro bol útok na muklov, ale útok na Nemocnicu sv. Munga zase na čarodejníkov. Jeho motívy nám skrátka unikajú."

„Evidentne to všetko robí iba zo zábavy," podotkol Theo. Nikto sa však nezasmial.

„Motív bude," ujal sa slova Draco. „Len sme na neho dosiaľ neprišli."

„Pôjdem pre tie staré otcove záznamy a potom sa skúsim dostať do podsvetia," prehlásil Lupin, keď vstal od stola.

„Pôjdem s tebou!" Pridala sa k nemu Naira.

„NIE!" zvolali Draco i Lupin naraz.

„Ale áno," povedala Naira rozhodne, akoby si nič nerobila z toho, že s tým nesúhlasia. „Som tiež vlkolak a som žena. Nepoznajú ma toľko ako teba, Remus. Skôr sa niečo dozviem ja, ako ty."

„Preskočilo ti?" spýtal sa jej Draco a vážne nad ňou pokrútil hlavou. Najprv matka, teraz Naira.

„Draco, uvedomuješ si o čo tu ide? Každá ruka je dobrá. Prestaň si kresliť hororové scenáre a..."

„Hororové scenáre si kresliť nemusím. Pekne nám ich servíruje Vládca idiotov!" skríkol na ňu Draco.

„Nehádajte sa," zasiahol medzi nich Lupin. „Dám na ňu pozor, sľubujem."

„To ti radím, Lupin!" zamračil sa na neho Draco. „Je to moja sestra."

„Akoby sme to nikto tu nevedeli," zasmial sa Blaise, ale Pansy mu tak stúpila na nohu, že od bolesti vykríkol. „Do riti, Pans, au!"

„Pôjdem s vami," povedala Astoria a keď Draco otváral ústa, aby už ozaj pustil lavínu nadávok, pokojne dodala: „Pre tie záznamy od vášho otca, Remus, aby ste sa nemuseli vracať hore-dole."

„Iste, Astoria, to je dobrý nápad, nebudeme zbytočne strácať čas," prikývol Lupin a venoval Astorii úsmev. Tá sa otočila a pokrútila nad Dracom hlavou.

„Ešte nejaké návrhy, postrehy?" spýtal sa Potter.

Nikto neodpovedal, všetci iba uvažovali nad tým, čo nové sa dozvedeli a či by Vládca temna ozaj mohol mať niečo spoločné s Fenrirom Greybackom. Potter ešte v krátkosti opísal situáciu v Škótsku, kde vlkolaci vystrájali a napadli pár ľudí, ale našťastie nebol spln. Avšak nezaobišlo sa to aj bez mŕtvol. Avšak stopy ukazovali k Vládcovi temna, ale nič bližšie sa nedozvedeli.

„Ak je to všetko..."

„Počkajte!" vykríkla od razu Pansy. „Na niečo si spomínam..."

„Na čo?" spýtal sa jej Draco.

„Pamätám si jeden večierok na Manore," povedala Pansy a hľadela priamo na Draca. „Keď tam už býval, no veď vieš,... Temný pán. Bolo to asi v období Vianoc, a tento večierok bol maškarný. Pamätáte si to, no nie?" otočila sa na Thea a Daphne. Tí matne prikývli. „Boli sme tam. Ty, Draco, ja, Theo, Daphne..., Astoria teba si tam nepamätám... no ale pointa je, že si dobre pamätám na to, že tam bol Greyback a rozprával sa s nejakou ženou v maske."

„Možno iba nesplnila nejaký jeho príkaz, alebo sa s ňou zhováral len tak," povedala Daphne a pozrela sa na Pansy, akoby tárala z cesty.

„Mlč, Daphne," ohriakol ju Draco. „Pokračuj, prosím, Pans!"

„Nemyslím si, že sa zhovárali len tak. Greyback bol podľa mňa samotár. Pamätám si, že som vyšla von na záhradu, lebo ma to tam príšerne nebavilo. Nikde som nevidela teba, Draco. Thea som zahliadla niečo jesť a hľadala som teba, Daphne, netuším, kam si zmizla," vravela Pansy a pohľadom spočinula na svojich priateľov. „Šla som do záhrady a prikrčila sa za stromami, keď som zbadala tú príšeru. Samozrejme, že on masku nemal, na čo. Išiel za zviera. Ale žena masku mala, podobnú ako nosia smrťožrúti, preto som poriadne nevidela z nej nič. Ani jej vlasy. Iba viem, že bol tak stredne vysoká a chudá. Hádali sa, nepočula som o čom, ale nemyslím si, že by to bolo pre kšefty."

„To znie zaujímavo, ďakujeme, Pansy," povedala Hermiona, keď v miestnosti ostalo ticho.

Pansy evidentne prekvapilo, že ju Hermiona pochválila a nazvala menom. „Mohlo by to pomôcť, no nie? Vládca temna môže byť žena, čo myslíte?"

„Môže, ale nemusí," prehovorila Narcissa. „Pamätám si maškarné večierky na Manore a rôzne iné akcie," dodala mierne znechutene, čiže si každý domyslel na čo zrejme narážala. „Verte mi, že za ženy sa zvykli prezliekať aj muži. Nemyslím si, že nutne musíme pátrať po žene. Žiaľ."

„Ale možné to je," nevzdávala sa Pansy.

„Ako som povedala, drahá Pansy, môže, ale nemusí," zopakovala jej Narcissa a Pansy vyzerala sklesnuto.

„Keby si si ešte na niečo spomenula, Pansy," ujala sa slova znova Hermiona a pozrela sa na Pansy s úsmevom na tvári. „Určite o tom daj vedieť, Dracovi."

„Áno, jasne, Grangerová," prikývla Pansy a potom tichšie dodala: „Hermiona."

Schôdza sa skončila a niektorí členovia si medzi sebou ešte šepkali. Niektorí odišli, pretože sa ponáhľali. Draco zachytil rozhovor Kingsleyho s Lupinom, ako Kingsley trval na to, že pôjde s ním a Nairou. Lupin napokon súhlasil. Draco sa však o Nairu nebál o nič menej, aj keď bude s dvoma schopnými mužmi. Strachoval sa o ňu naozaj veľmi.

Videl, ako Daphne odišla medzi prvými a Theo za ňou akosi prekvapene volal. Draco mykol plecami a pobral sa k mame. „Máš pre mňa niečo?" spýtal sa jej.

„Zatiaľ nie," pokrútila Narcissa hlavou. „Podarilo sa mi spojiť s istými ľuďmi, ale zdá sa, že pre tých je Vládca temna rovnaká neznáma ako pre nás."

„Hovoríme o niektorých smrťožrútoch?"

„Áno," prikývla Narcissa.

„Ale otec o tom vedel, i Dolohov."

„Vraj sa iba chytajú stebla a dúfajú, že Vládca temna je v skutočnosti Voldemort, ktorý žije a zachráni ich z Azkabanu," vysvetlila mu matka jednoducho. „Ver mi, Draco, nikto z tých, ktorí ostali na slobode nevedia o Vládcovi temna viac ako my."

„To je na hovno," podotkol Draco.

„Musím sa vrátiť na Rokfort. Možno ešte stihnem Nairu a rozhovorím jej tú misiu s Remusom," vravela Narcissa.

„Nebolo by od veci," prikývol Draco. „Dávaj si pozor, mama," požiadal ju Draco a pobozkal ju na líce. „A nikomu o tom nehovor, ani Lupinovi."

„Neboj sa," prisľúbila. „Nikdy by mi nedovolil takto riskovať."

„Možno by si mu to mala povedať," uvedomil si Draco. Ani jemu sa vôbec nepáčilo, čo pre nich matka robí. Keby jej to Lupin rozhovoril, možno by sa Draco strachoval o jedného človeka menej.

„Ach, Draco," pousmiala sa Narcissa. „Budem v poriadku. A skúsim sa popýtať, či vedia niečo o tej neznámej žene, ak to bola žena."

Draco prikývol, aj keď si o tom myslel svoje. Mal v pláne opýtať sa jej, čo je teraz vlastne medzi ňou a Lupinom, ale akosi si nebol istý, či chce poznať odpoveď na túto otázku. Matka sa s ním rozlúčila a potom odišla s tetou Andromedou v pätách. Draco dúfal, že o svojej prácičke nepovedala aj jej, pretože ako poznal svoju tetu, určite by Narcissu v tom nenechala samotnú.

„Draco?" oslovila ho Pansy a poklepkala mu prstami na rameno.

„Áno?" otočil sa smerom k nej.

„Nevymýšľam si," riekla mu.

„Ja ti verím, Pans a verí ti aj Hermiona, že si Greybacka s niekým videla. Určite to rozoberieme do detailov a ako povedala Hermiona, ak by si si ešte na niečo spomenula, daj mi okamžite vedieť," vravel jej rýchlo Draco. „Si šikovná, Pans, že si si na to spomenula."

Pansy sa na neho usmiala. „Som rada, že som užitočná."

„Si super," pochválil ju Draco.

Pansy sa s ním rozlúčila a potom spoločne aj s Blaisom odišli. Hermiona stále ostávala, zhovárala sa Potterom a Weasleym. Draco pohľadom zavadil aj Georgea Weasleyho, ktorý už bol na odchode aj so starším bratom Billom. Taurus a Teddy kúsok ďalej o niečom živo diskutovali a Corine iba stála bokom a myšlienkami vyzerala byť niekde inde v inej dimenzii.

„Si v poriadku?" spýtal sa jej Draco.

„Ale áno, len ma to znepokojuje všetko," vravela Corine. „Naozaj by Vládca temna mohla byť žena?"

„To by bola novinka pri tých chlapoch, čo?" zasmial sa Draco. Čo iné na to mal povedať? Tiež si myslel, že pátrajú skôr po chlapovi, aj keď to naďalej vylúčené nebolo podľa toho, čo povedala jeho mama. Avšak nejakým zvláštnym spôsobom tušil, že by mohlo ísť o ženu.

Corine nevedela, čo povedať a tak sa pobrala sa Taurusom a Teddym. Draco sa rozhodol, že pôjde domov. Čakala tam na neho predsa Lacerta.

Keď vyšiel z Longbottomového domu, niekto ho chytil za ruku a potiahol do tmavej uličky o pár domov ďalej.

„Draco?" oslovila ho Daphne šepotom.

„Čo je?"

„Musím ti niečo povedať. Ide o to, čo povedala Pansy."

„Čo máš na mysli?"

„Viem, s kým sa Greyback vtedy rozprával," povedala mu Daphne otvorene.

„A prezradíš mi to?"

„S mojou matkou," povedala Daphne. „Tiež som ich spolu videla, neviem o čom sa rozprávali, netušila som ani, že sa poznajú."

„Prečo si to nepovedala na schôdzi?" spýtal sa jej Draco.

„Ja neviem," pokrútila Daphne hlavou. „Nechcem, aby ľudia spájali moju rodinu s Greybackom, pochop. Určite to nebolo dôležité, prečo sa zhovárali. Nemohlo byť."

„Kto vie, Daphne, kto vie. V skutočnosti to dôležité byť môže. Ale zrejme sa to už nedozvieme, keďže obaja aktéri rozhovoru sú mŕtvi."

Pozn. autorky:

Nakoniec som sa premohla zapnúť počítač a pridať kapitolu. Sme totižto všetci traja chorí, začalo to Ninuškou a na záver som to schytala aj ja. Vzhľadom na to, že toto je posledná kapitola, kt. mám k tomuto príbehu napísanú, neviem či bude kapitola o týždeň. Ale snáď áno :) 

Minule ste narážali, že dlho nebol Fénixov Rád a ono musí to ísť všetko postupne. Niekedy aj tri kapitoly sú jeden deň a dej sa odohráva medzi viacerými postavami, takže nemôže byť v každej kapitole všetko, inak by boli ešte dlhšie ako sú a viem, že by Vás to v polke nebavilo čítať. Už aj tak sú vraj moje kapitoly dosť dlhé, takže toľko k tomu. Ono nie vždy môže byť poriadna akcia, niekedy treba riešiť aj vzťahy a iné záležitosti. Takže buďte trpezliví, toto nie je poviedka o 15 kapitolách, ako napr. Dos Extraňos, ktoré sa krúti iba okolo vzťahu Lily a Draca. Toto je trocha komplexnejšie dielo. 

A ďakujem za viac ako 7k prečítaní :)