„Stratiť lásku je hrozné. Klame, kto vraví, že smrť je horšia!" (Bob Marley)

„Tak to v žiadnom prípade!" Hermiona rázne pokrútila hlavou, keď jej Lacerta i Lily oznámili, že vstúpia do Fénixovho Rádu. „Lily, ty si síce nie si moja dcéra, ale s istotou ti môžem povedať, že tvoji rodičia ti to nedovolia. A Lacerta, nebudem o tom ďalej diskutovať."

„Ale Taurus určite môže!" mračila sa Lacerta.

„Taurus je žiaľ dospelý a budúci auror," povedala jej Hermiona, ale predstava, že jej syn by chcel bojovať sa jej tiež nepozdávala. Pravda bola, že ona mala ešte menej rokov ako Lacerta, keď sa dozvedela o existencii Fénixovho Rádu a samozrejme, že vtedy doň chcela vstúpiť rovnako ako teraz Lacerta s Lily. Hermiona tento raz veľmi dobre chápala Molly Weasleyovú, keď si spomenula ako na nich všetkých vybehla a rázne im to zakázala. Dokonca si spomenula aj na chvíľu, kedy Sirius Black povedal viac, akoby mal a Molly na neho bola protivná. Vôbec sa jej nedivila. Už bola sama matkou a chápala ju viac ako kedykoľvek predtým.

„Nie je to fér," zhodnotila situáciu Lacerta.

„To teda nie je," zamračila sa aj Lily. „Môžete nás aspoň informovať?"

„Lily," povzdychla si Hermiona. „Vy dve najlepšie urobíte, keď sa budete zodpovedne pripravovať na skúšky. To je vaša jediná starosť, to všetko ostatné, je vecou dospelých. Vy dve ste na Rokforte v bezpečí, rovnako ako ostatní."

„A si si tým istá?" položila jej otázku Lacerta. „Veď nikto netuší, čo je Vládca zač? Čo ak je na Rokforte?"

„O tom silno pochybujem, Lace," povedala jej Hermiona. „A už budem musieť ísť, srdiečko. Chcela som ťa vidieť, keď som už sem prišla."

„Ďakujem," prikývla Lacerta.

„Vás obe," dodala Hermiona a rozlúčila sa s dcérou bozkom na líce a s Lily rovnako. „Prosím, dávajte si pozor a žiadne vylomeniny. Prosím."

„Fajn," rezignovali Lacerta s Lily naraz.

„Učte sa na skúšky, nech si môžete užiť leto a svadbu Teddyho s Victoire," dodala, keď odchádzala.

„Rozkaz, madam," žmurkla na ňu Lily.

„Maj sa, mami," usmiala sa na ňu Lacerta.

Hermionu úprimne potešil Lacertin úsmev. Myslela si, že Lacerta sa bude na ňu hnevať skrz Draca, ale očividne bola teraz zaujatejšia Vládcom temna ako celý čarodejnícky svet. V podstate aj Hermiona zabudla na ten moment s Dracom, predtým ako im Harry poslal Patronusa o tom, čo sa stalo s Nemocnicou u svätého Munga. Teraz mala jednoducho väčšie starosti a za pozemkami Rokfortu sa odmiestnila.

***

Draco bol naozaj prekvapený z toho, čo všetko za pár hodín stihol Longbottom. Teraz sedel v jeho dome v Rokville, ktorý sa stal novým hlavným sídlom Fénixovho Rádu a tento raz sa i Draco stal jeho členom. Bez váhania.

Pravda bola, že to bolo dosť čudné. Pretože okrem neho sa do Rádu rozhodlo vstúpiť mnoho nových členov. Bola tu Astoria, bol tu Blaise s Pansy, i Theo s Daphne a samozrejme aj mladší členovia ako jeho syn, Corine, Teddy, Fred Weasley mladší a Potterovi synovia a niektoré tváre, ktoré ani nepoznal.

Prvá schôdza ešte nezačala, pretože ľudia prichádzali postupne. Pred chvíľkou dorazila aj jeho sestra a sadla si na gauč vedľa neho. „Hrozné, čo sa tam vonku zase deje," predniesla.

„Vyriešim to, sľubujem. Začínam to brať osobne," zaškeril sa Draco. „Sprostý temný idiot ma naposledy vyrušil pri niečom nesmierne dôležitom. Prisahám, že keď ho chytím, potriem ho kentaurým lajnom."

Naira nadvihla obočie. „Žartuješ?"

„Vôbec nie," uškrnul sa na ňu Draco. „Dostanem toho idiota, nech to stojí, čo to stojí."

„Verím, že to dokážeš," prikývla a potom sa zamračila, keď do hlavného stanu prišiel aj Remus Lupin a na Dracovo veľmi veľké prekvapenie aj ich matka Narcissa.

„Čo to, do kentaurieho zadku, má byť?" spýtal sa Draco sestry.

„Nemám ani poňatia, čo tu tá robí," zhodnotila Naira.

„To ma poser," uškrnul sa Draco. „Myslel som si, že matka by rada ostala mimo diania takýchto vecí."

„Ja ti neviem, Draco," mračila sa Naira smerom k svojej matke.

Narcissa sa posadila k stolu a nikto s ňou neprehovoril. Draco si všimol, že Lupin sa posadil čo najďalej od nej. Nakoniec sa vedľa Narcissy usadil Teddy a s úsmevom na perách sa jej začal niečo pýtať. A Narcissa mu ochotne odpovedala, pretože mala mladého Teddyho Lupina nesmierne rada.

Potom dorazila aj teta Andromeda, ktorá Draca i Nairu vybozkávala. Ona robila ďalej spoločnosť Narcisse a na niečom sa doťahovala s Teddym. Ľudia sa postupne usádzali k veľkému stolu, ale Draco s Nairou naďalej sedeli na gauči vedľa seba.

Draco kútikom oka pozoroval Hermionu, ktorá sa rozprávala s Longbottomom a Potterom. Potom sa pri nich zastavil aj Lasičiak a Draco sa skoro povracal, keď Hermione odhrnul neposlušný vlas z tváre. „Kretén!" zasyčal.

„Čože?" spýtala sa Naira.

„Ale nič."

Do domu prišla ďalšia čarodejnica a vyzerala, akoby prišla celkom náhodou. Hlavu mala niekde v oblakoch a na sebe šialenú kreáciu žltých šiat s motívom čerešní. Draco ju nevidel roky a pravdepodobne ani jej priatelia.

„LUNA!" zhíkla Potterová a akoby sa premiestnila, tak rýchlo sa ocitla pri svojej priateľke a objímala ju. Potom sa pridali aj ostatní jej priatelia.

„Kto je to?" spýtala sa Naira.

„Luna Lovegoodová, známa postavička," uškrnul sa znova Draco.

„Má to v hlave v poriadku?" premeriavala si ju jeho sestra a hlavne tie šaty, ktoré mala Lovegoodová na sebe.

„Ver mi, Naira, že to má v hlave viac v poriadku ako my dvaja dokopy," zhodnotil Draco a prestal pozerať na Lunu. „Je v podstate milá, len trochu zvláštna."

„A má zaujímavý módny vkus," žmurkla na neho Naira. „Ako vidím, tak sa priatelí s Hermionou, však?"

„Áno," prikývol Draco. „Ale viac s Potterkou."

„Kedy už začne tá schôdza? Dávajú si na čas, veru," ponosovala sa pri nich Pansy a sadla si medzi Draca a Nairu.

„Ja to tu nevediem, drahá Pansy, spýtaj sa Longbottoma," uškrnul sa na ňu Draco.

„V podstate netuším, čo tu robím," vravela obom Pansy.

„To sme dvaja," prikývol Draco. „Ja tiež netuším, čo tu robíš Pansy."

„Bol to Blaisov nápad."

„Tým sa to nie veľmi vysvetľuje," odvetil jej úprimne Draco a poškrabal sa na nose.

Pansy sa na neho pozrela a potom ho udrela po ramene. „Nebuď debil, Malfoy. Aspoň raz v živote nás nechaj urobiť niečo správne. Dobre vieš, ako na mňa ľudia hľadia neustále, akoby som si vybrala, do ktorej fakulty som sa dostala. Akoby som podporovala Hadí ksicht a plazila sa pred ním pred rokmi. Vieš, že sme za to nikto nemohli. Ty si sa možno vykúpil svojim vzťahom s Grangerovou a svojou prácou. Teraz nechaj aj nás. Pretože mňa už to nebaví. Chcem si nájsť normálnu prácu, chcem si s Blaisom založiť rodinu bez toho, aby sa niekto môjmu dieťaťu posmieval, že som jeho matka a..."

„Pans?" stopol ju Draco.

„Čo je?"

„Máš pravdu," prikývol Draco a potom ju pohladil po ruke. „Je dobre, že si tu."

„Vážne?" spýtala sa ho a trocha sa jej triasol hlas.

„Je to správna vec."

„Ďakujem," šepla a potom sa postavila z gauča.

„Kam ideš?"

„Spýtať sa Longbottoma kedy to začne," žmurkla na neho a Draco sledoval ako naozaj podišla k spomínanému a niekoľko minút sa s ním rozprávala. Keby mu niekto pred rokmi povedal, že sa s Pansy a svojimi priateľmi pridá do Fénixovho Rádu, asi by zdochol od smiechu. Aj teraz sa nad tým zasmial, keď sledoval svoju priateľku ako sa usmiala na Longbottoma a on jej opätoval úsmev.

Príšerné!

Avšak život prináša mnohé prekvapenia.

O pár minút to vypuklo. Longbottom sa postavil a milým hlasom ich všetkých privítal. „Som rád, že toľko ľudí sa zúčastňuje prvej schôdze Fénixovho Rádu. Hermiona ma poverila, aby som ho viedol a ja som naozaj poctený. Som si istý, že čoskoro nové zlo porazíme a budeme si znova žiť svoje pokojné životy a..."

Dvere na dome sa ešte raz otvorili a dnu vošiel starší muž tmavšej pokožky. „Pardon, že meškám!"

„Kingsley?" Prekvapene ho oslovila Hermiona. „Myslela som si, že moje listy ignoruješ."

„Ale áno, ignoroval som ich," zasmial sa Kingsley. „Chcel som si užívať dôchodok, drahá Hermiona. Ale potom som si uvedomil, že mi to chýba. Tak som tu. Chcem byť súčasťou tohto všetkého ako vždy. Chcem bojovať!""

„Vitaj, Kingsley," usmial sa na neho Longbottom.

Shacklebolt si podal rýchlo ruku so staršími členmi Fénixovho Rádu a potom sa usadil vedľa Lupina a Artura Weasleyho.

Schôdza započala. Draco počúval všetko, čo vravel Longbottom. Potom sa slova ujal Potter i Hermiona. V podstate hovorili to, čo už Draco dávno vedel, pretože bol súčasťou diania. Potter vravel dokonca aj o ňom, ako prechádza zoznam potencionálnych smrťožrútov pri poslednej vojne. Draco sa ujal slova a vyjadril sa, že je v tomto naozaj pozorný a zapisuje si poznámky, ktoré môžu spoločne prebrať, keď skončí. Spomenul aj svoju návštevu v Azkabane a stretnutie s otcom a Dolohovom, ktorí sú až priveľmi dobre informovaní, že sa vonku niečo deje.

Rozdelili si nejaké úlohy, pre Draca nič nové a potom začali členovia pomaly opúšťať Longbottomov dom.

Draco chcel zdrhnúť medzi prvými, ale akosi sa mu to vôbec nepodarilo. Bola rýchlejšia ako on.

„Aspoň si mi mohol poslať sovu," podotkla jeho matka a mračila sa na neho.

„Možno by som ti ju poslal, keby som mal záujem sa s tebou rozprávať," mykol Draco plecami.

„Dokedy mi budete obaja vyčítať moje chyby?" spýtala sa ho matka a uprene na neho hľadela svojimi chladnými modrými očami. „Bolo to už tak dávno."

„Vieš, matka, ľudia robia chyby. Sám som ich urobil veľmi veľa. Nuž tie tvoje, akoby som to povedal..." Na okamih sa zamyslel a potom pokračoval: „Boli veľké ako Rokfort."

„Zachránila som ti život..."

„Urobila si jednu dobrú vec, s ktorou sa oháňaš roky rokúce. To nestačí matka, to nesplatí tie ostatné chyby," riekol jej Draco. „A teraz ma ospravedlň, mám dosť veľa práce." A potom sa jej vyšmykol a odmiestnil sa preč.

***

„Roxanne, neviem či si pamätáš na Corine," vravel Taurus, keď predstavoval svoju terajšiu priateľku tej bývalej.

„Matne," povedala a podala Corine ruku. „Som Roxanne."

„Viem," prikývla Corine. „Pamätám si ťa z čias Rokfortu. Niekedy mám pocit, akoby to bola celá večnosť, vy nie?"

„Ja by som sa tam rozhodne vrátil," povedal Teddy a v dojedal koláčik z občerstvenia, ktoré Neville pripravil. „Vy nie?"

„Ja áno," prikývla Corine a objala Teddyho rukou okolo pásu. „Boli to svetové časy."

„Niekto má svetové časy aj teraz," poznamenal Taurus a žmurkol na Teddyho.

„Nemôžem uveriť, že sa budeš ženiť!" vravela Corine nadšene. „Ale ako inak, Victoire a ty to bolo také osudové."

„Bolo," prikývol Teddy spokojne. „A čo ty? Nejaký objav?"

„Momentálne nikto," riekla Corine. „Ale čo nie je, môže byť, no nie?"

Taurus sa mierne zamračil, keď to vyslovila a ešte viac sa zamračil, keď sa pri nich objavil Fred a pustil sa s Corine do rečí. Roxanne sa ho snažila odtiahnuť niekam ďalej, ale Taurus iba pozeral na Corine a stále sa mračil.

„Odprevadíš ma domov, Tau?" vynútila si Roxanne konečne jeho pozornosť.

Taurus sa napokon spamätal a prikývol. „Samozrejme, nemala by si chodiť sama po uliciach, nielen kvôli Vládcovi temna, ale pre iné prípady."

„Si tak starostlivý, Tau," usmiala sa na neho Roxanne a potom ho dosť vášnivo pobozkala.

Taurus sa rozlúčil s Teddym a Corine a zamieril s Roxanne domov.

„Nie je to medzi nimi až také vážne," pošepol Teddy Corine, keď stále hľadela za Taurusom.

„Čože? Nie, neblázni, Taurus a ja..."

„To bolo osudové a nevrav mi, že nie," zasmial sa jeden z jej najlepších priateľov.

„Nie všetko osudové aj vyjde, Lupin," povedala mu Corine a priateľsky ho poťapkala po ramene. „A nie všetko osudové je aj správne. Tau vyzerá byť s Roxanne šťastný, tak prečo to kaziť?"

„Nepovedal som, aby si to pokazila," opravil sa Teddy. „Iba som chcel povedať, že tu je nádej."

„Joj ty, Lupin," zasmiala sa Corine a potom ho objala. „Som taká rada, že som doma."

„Aj ja som rád," usmial sa na ňu Teddy. „Taurusovi si chýbala."

„A tebe vari nie?" spýtala sa a naoko sa urazila.

„Mne tiež, to si môžeš byť istá, Greengrassová," žmurkol na ňu Teddy Lupin a potom ju objal on. „Vitaj doma."

„Pri Merlinových gatiach, ani len netušíš ako sa na tvojej svadbe opijem!"

***

Hermiona sa vrátila po schôdzke Fénixovho Rádu do svojej kancelárie a cítila sa o niečo lepšie. Znova budú bojovať, na ich stranu sa pridalo mnoho ľudí, ktorí by mohli pomôcť. Napríklad Theodore Nott, ktorý mohol dostať nejaké informácie od svojho otca, bývalého smrťožrúta. A tiež aj mnohí ďalší.

Keď prišla domov, bola už tma. Neprekvapilo ju, že Malfoy sedí v obývačke v kresle. Na stole mal otvorenú fľašu fialovej vodky a lúštil sudoku.

„Prečo nespíš?" spýtala sa ho.

„Čakal som na teba," povedal jej a odložil hlavolam.

„Nevrav," uškrnula sa na neho Hermiona. „Znova nevieš vylúštiť ani to najľahšie sudoku?"

„Prosím ťa, Grangerová," uškrnul sa na ňu aj on a ukázal jej na knihu, v ktorej mal skoro všetko vylúštene. „Naučila si ma to dobre a je to slušný požierač času."

„Trénuje ti to mozog."

„Áno, to si omieľala často," prikývol Draco. „Dáš si?" Ukázal na vodku.

Hermiona prikývla a usadila sa na gauč. Draco prútikom privolal ďalší pohárik a potom jej nalial a sebe tiež. Jeden jej podal.

„Na čo si pripijeme?" spýtala sa ho.

„Na porazenie toho buzeranta?"

„Môže byť," prikývla a keď si pripili, tak vypila svoj pohárik okamžite. Tak trocha to potrebovala, aj keď nikdy veľmi nepila. Dokonca ani v tých najhorších možných chvíľach. Za to Malfoy podľa nej pil ako dúha.

Chvíľku obaja mlčky sedeli (Draco si nalial počas toho ešte ďalšie dva poháriky), keď Hermiona znova prehovorila. „Ďakujem, že si priviedol aj svojich priateľov do Rádu."

Nadvihol obočie a prekvapene povedal: „Vari im veríš?"

„Ak im veríš ty," riekla. „Nemám dôvod im neveriť."

„Verím im všetkým," povedal Draco úprimne. „Ani jeden z nich by nepodporoval Vládcu temna. Nevieš, čo si prežili. Keby si počula, čo mi Pansy dnes povedala..."

„Viem, Ginny to počula a..., je mi to ľúto, že sa k nej ľudia stále tak správajú," vravela mu Hermiona súcitne. „Ginny vravela, že sa Pansy chce stať fotografkou pre noviny. Pokúsi sa to zariadiť."

„Vďaka," prikývol tento raz Draco.

„Verím, že tento raz je Fénixov Rád poriadne silný a nebude to dlho trvať a zistíme, kto je Vládca temna a ako ho poraziť," vravela mu Hermiona a vyložil si nohy na gauč. „Taurus je doma?"

„Poslal ti správu, že ostane u Roxanne."

Hermionu na okamih prepadol čudný pocit, že sú s Dracom doma sami, ale potom sa ho snažila potlačiť a naliala si ešte jeden pohárik fialovej vodky.

„A čo bude, keď ho porazíme?" spýtal sa jej Draco.

„Všetko bude zase v poriadku."

„Čo bude s našou rodinou?" opravil svoju otázku.

„My už nie sme rodina," povedala trpko.

„Čiou vinou?"

„Tvojou a nemienim sa o tom rozprávať!" zvolala a postavila sa z gauča, pretože už bola z toho všetkého unavená a radšej sa chcela zatvoriť vo svojej spálni.

Draco však stal rovnako ako ona a nedovolil jej, aby odišla. Chytil ju za ruku a rýchlosťou svetla ju pritiahol k sebe ako predvčerom, keď ich vyrušil Harryho Patronus. Hermiona tento raz dúfala, že Harry nepošle ďalšie zle správy a dúfala aj v to, že sa Dracovi nepodarí ju pobozkať.

Avšak akoby skamenela, nedokázala sa pohnúť. Na chvíľku uvažovala, či ju Malfoy nepreklial, ale napokon usúdila, že v tom prsty nemá on, ale asi jej prekliate srdce, ktoré k nemu stále niečo cítilo a ktoré bilo rýchlejšie ako pred pár minútami.

„Čo vlastne chceš, Malfoy?" spýtala sa ho a pozrela sa mu do očí.

„Svoju rodinu," povedal jej Draco a opätoval jej pohľad.

„Stratil si ju."

„Môžem ju však získať späť," odvetil je jednoducho, aj keď podľa nej to nebolo ani trocha také jednoduché, ako si to zrejme predstavoval. „Ale o tom sa budeme baviť neskôr," dodal.

„Prečo neskôr?"

„Pretože teraz ideme robiť niečo iné," šepol jej do ucha a potom ju pobozkal na krku.

„Nie!" sykla na neho, ale nepohla sa, ani sa nijako nebránila jeho bozkom. „Malfoy," namiesto toho hlasno vzdychla jeho priezvisko.

„Býval som Draco, tvoj milovaný Draco, alebo zlatko, miláčik, macík," menoval jej prezývky, ktorými ho častovala, keď ešte tvorili skutočný pár.

„Ja..., nechcem..."

Draco Malfoy očividne ignoroval, čo chcela, alebo nechcela. Pretože ju bozkával ďalej, prešiel aj na kľúčnu kosť, kde jej venoval pár bozkov a nakoniec ju pritiahol za boky ešte viac k sebe a pobozkal ju na pery. Hermiona mala pocit, že exploduje už iba z tých pár bozkov, čo jej dal. S ním to bolo vždy také vášnivé, také priame a vzrušujúce. Ak si niekde dokonalo rozumeli, tak to bolo v posteli.

Netrvalo dlho a už nahí ležali v jej spálni. Hermiona preklínala samú seba a aj jeho za to, čo sa dialo, ale nemohla si pomôcť.

Potrebovala to tak veľmi, ako potrebovala dýchať.

„Nenávidím ťa, Draco Malfoy," vzdychla mu do ucha.

„To je to najkrajšie, čo si mi v posteli povedala, drahá," uškrnul sa na ňu, keď jej spôsobil tú najlepšiu rozkoš, akú mohla zažiť iba s ním. „Na sex, na to som ti dobrý, však?"

„Och, sklapni!" zamračila sa na neho, keď dopadol na vankúš vedľa nej.

„Dobrú noc," pozrel sa na ňu, potom si prikryl jej perinou a otočil sa jej bokom.

Hermiona chcela zaprotestovať, že tu rozhodne nebude spať, ale keď zazívala, zistila, že je priveľmi unavená na to, aby sa tým zapodievala. Veď to bude iba jedna noc. Toto šialenstvo, ktoré spôsobil jeho návrat sa opakovať rozhodne nebude.

Ako len veľmi sa mýlila.  

Pozn. autorky:

Fénixov Rád je znova zvolaný :) a má fúru starých, ale i nových členov :)

Myslím, že poslednou scénou som potešila všetkých, ktorí tým dvom fandia, aby to všetko urovnali k lepšiemu ... či to však vyjde ... no o tom potom. V ďalšej kapitole sa môžete tešiť aj na iné páry. 

A ďakujem za viac ako 4k prečítaní tejto poviedky, ste proste superko, ale to vy, moji drahí čitatelia, určite viete <3 veľmi si to cením a vážim.