Anne ráno vstala tak, ako ostatní, ale kým stihla ísť na raňajky, zastavil sa u nej Minho. Dal jej nejaké oblečenie, a potom jej oznámil, že sa stretnú pri hlavnej bráne. Tvárila sa nechápavo, keď Minho odchádzal, ale spravila to. Obliekla si na seba tričko, dlhé nohavice a baganče na nohy. Na to len nejakú krátku vestu, ktorú si dala na chrbát a zapla nad prsiami. Zadívala sa na oblečenie, a potom na Minha, ktorý sa neďaleko rozprával s Thomasom. A vtedy jej to doplo. Minho ju zobral ako bežkyňu do Labyrintu. Naozaj tomu nemohla uveriť.

Rýchlo sa ponáhľala na raňajky, ktoré bleskurýchle zjedla. Následne vyšla z jedálne a šla k bráne, kde na ňu čakali Minho s Thomasom. Keď pred nimi zastala, chalani si ju chvíľu obzerali, potom sa na seba pozreli. Obaja sa naraz usmiali.

,,Takže, dnešný plán je takýto: ukážeme ti Labyrint a sektory, ktoré sa po dvoch týždňoch stále otvárajú. Teraz je otvorená šestka. No o dva týždne bude iné číslo."

,,A nemali sa otvárať postupne?" opýtala sa zmätene Anne. Minho pokrútil hlavou.

,,Nie. Tvorcovia ich otvárajú, ako len chcú. Nič sa nedá robiť."

,,A teraz pôjdeme pozrieť tú šestku?" Thomas a Minho sa na seba pozreli a usmiali sa. Potom sa na ňu pozrel Thomas.

,,Vidím, že si dosť chytrá. Uvidíme, aká budeš v Labyrinte. Tak poďme!" zvolal a vbehol do Labyrintu.

Chvíľku sa pozerala, ako Thomas mizne v jednej z chodieb Labyrintu. Pozrela sa na Minha, ktorý sa na ňu pozeral. Kývol hlavou, aby šla za ním. A tak aj spravila.

Vbehla za Minhom a šprintom bežali ku chodbe, kde zmizol pred pár sekundami Thomas. Keď zabočili na chodbu, Thomas už na nich čakal.

,,Ešte dlho na vás budem čakať?" opýtal sa, keď obaja k nemu pribehli.

,,Neboj sa, Tommy, ešte žiješ a nič sa ti nestalo," odpovedal mu Minho a bežal vedľa Anne, ktorá ani raz nezačala ťažko dýchať. Akoby beh bol pre ňu stvorený. Potila sa, nehovorila, že nie. Vyzerala však, akoby mala na chrbte krídla, ktoré ju nadnášajú a vedú pomedzi steny Labyrintu. Akoby si tie steny pamätala.

Bežali okolo päťky, a potom, keď uvideli šiesty sektor, trošku spomalili. Pomaly sa priblížili a nakukli dovnútra. Ale nič tam nebolo. Len nejaké veľké železné čepele. Zatiaľ boli otvorené, ale ako si všimla, tak sa určite aj zatvárali. Kráčali pomedzi čepele a obzerali sa dookola.

,,Cítim sa tu divne a je to tu strašidelné," oznámila Anne a skúmala okolie.

,,Nie si jediná. Som tu prvýkrát a od začiatku sa cítim, akoby mi niekto držal žalúdok a prevracal ho," odpovedal Thomas.

Prišli k chodbe, ktorá viedla ďalej, ale keď Minho nakukol, aby sa pozrel, hneď sa vrátil za stenu a sťažka dýchal. Všimli si to aj Anne a Thomas.

,,Je tam Plačlivec?" Minho prikývol a ukázal dva prsty.

,,Dvaja Plačlivci?" Minho zase prikývol.

,,Do riti!" zanadával Thomas a vyplašene sa poobzeral.

,,Vráťme sa späť," oznámil Thomas.

Minho a Anne prikývli a vybehli zo sektoru šesť. Vrátili sa späť do Fleku a oznámili ostatným, čo bolo v šiestom sektore. Všetci sedeli v miestnosti Usadlosti a preberali informácie.

,,Mali by sme sa tam vrátiť večer," povedala z ničoho nič Anne. Všetci sa na ňu vyplašene pozreli.

Ozval sa Alby.

,,Sú nastavené určité pravidlá a nechcem, aby ich niekto porušoval, či už ty, alebo niekto iný. Nikto tam večer nepôjde, aby sa zabil..." nedokončil, keď mu skočil do reči Thomas.

,,Anne má pravdu. Možno je tam východ, ale musíme prejsť cez tie príšery. Ony sem len tak nemohli vojsť. Museli vojsť cez nejaký vchod do Labyrintu."

,,Chcete kvôli tomu riskovať svoj život, došľaka!? Zbláznili ste sa?" ozval sa tentoraz nahnevane Gally. Thomas vstal z lavičky a poobzeral sa dookola.

,,Nechcete vidieť, čo je tam, za stenami Labyrintu? Nechcete zistiť pravdu, zistiť, prečo sme tu?" pýtal sa a pozeral na každého člena Fleku.

Všetci mlčali. Aj Anne. Mal pravdu. Nikto nevie, prečo ich sem Tvorcovia zavreli a nechcú ich pustiť. Je to nejaký test? Alebo čo?

,,Musím vám niečo povedať," ozvala sa. Všetci upreli svoje oči na ňu a čakali.

,,Sníval sa im sen... Nie. Nebol to sen. Ale spomienka. A bola len jedna," hovorila Anne.

,,Čo bolo v tej spomienke?" spýtal sa Newt. Pozrela sa naňho a prehltla hrču.

,,Stála som pred nejakým skleneným oknom a pozorovala som vás. Akí ste vystrašení a neviete, kde to ste. Bola tam so mnou aj nejaká žena v plášti. Hovorila mi, že bude najlepšie, ak prídem sem a pomôžem vám. Ospravedlňovala sa mi, že musí to spraviť, a potom mi dala nejakú injekciu, z ktorej som zaspala. Niečo to musí znamenať," dopovedala a prešla pohľadom po ľuďoch v miestnosti. Každý sa na ňu pozeral a nemohli tomu uveriť.

,,Takže je to pravda. Bola si ako oni," ozval sa Gally.

,,Ben mal pravdu. Je to tvoja vina." Gally sa mračil a podišiel k nej. Chvíľu si ju obzeral, potom čosi odvrkol a odišiel z miestnosti. Ostatných ani nehlo vstať a odísť. Museli spracovať túto informáciu.

,,Dobre. Ľudia, porada sa skončila. Choďte spať," zrazu zvolal Newt a všetci pomaly vstávali a odchádzali.

Len Anne sa nedokázala pohnúť a ísť do postele. Ani si nevšimla, že Newt sa k nej priblížil a delilo ich len pár centimetrov. Zodvihla pohľad od zeme a pozrela mu do očí. Chvíľu tak stáli bez slov, až kým sa neozval Newt: ,,Ja ti verím, ale nedokážem pochopiť, ako si to mohla pred nami tajiť. Mala by si nám veriť."

Anne slabo prikývla a odišla z miestnosti. Bola zmätená a nevedela, aké to bude zajtra. Premýšľala nad Benom, ktorý bol zatvorený v medikusoch. Ale potom ju to prešlo a išla si ľahnúť.