Všetci chalani okrem Thomasa sedeli za stolom, za ktorým sedeli aj dievčatá, ale aj nejakí ďalší chlapci. Hovorili im, že tiež boli v Labyrinte a stalo sa im to isté, čo im.

Flekári sa na seba pozreli a opýtal sa za nich Newt: ,,Takže aj vás zobrali čierni vojaci a všade ste videli mŕtvych doktorov?"

Jeden černoch prikývol. ,,Presne. Hovorím vám, niečo pred nami taja. A každý deň zoberú určitých ľudí a odvtedy ich nikto nevidel. Oni nám povedali, že ideme na nejakú farmu, ale ja si myslím, že to nie je pravda."

Vtom do miestnosti vošiel Thomas a Minho k nemu pribehol.

,,Hej Thomas, nie sme jediní, čo boli Labyrinte. Všetci čo sú tu, tam tiež boli," prezradil mu a spoločne si sadli za stôl, kde bola debata okolo Labyrintu a zvláštnych ľudí, ktorí ich zobrali sem. Keď Thomas zistil, že neboli sami v tom smrteľnom Labyrinte, chcel vedieť odpovede. Pozrel sa na ostatných, ktorých nepoznal a vypustil zo seba otázku, ktorá ho ťažila.

,,A koľko dní ste tu?"

Černoch odpovedal: ,,Každý z nás tu je len dva alebo tri dni, ale tamten chlapec, je tu týždeň," ukázal na chlapca, ktorý sedel od každého zvlášť a pozoroval jablko.

Minho si odvrkol: ,,Je divný na pohľad."

,,Možno vyzerá divne, ale môže toho vedieť viac, ako my..." odpovedal Thomas a díval sa na toho chlapca. Vtom si Newt všimol, že na druhej strane, za sklom, prevážajú dievčatá. Bola to Teresa, Anne a Daisy. Drgol do Thomasa a ukázal tým smerom. Thomas sa pozrel a zanadával.

,,Čo to kurva...?" Vstal a rozbehol sa. Začal kričať.

,,Teresa!... Teresa!" Ale telá mu zmizli z očí a zastavil ho strážnik, ktorý strážil vchod.

,,Hej, stoj! Tam nesmieš."

Thomas sa naňho pozrel a v jeho očiach si všimol kamennú masku. Nebál sa ho. Nebol preňho nijaké ohrozenie.

,,Ale prečo ich zobrali? Je Teresa v poriadku?" Mal na jazyku veľa otázok, ktoré nevedel vysloviť.

,,Áno, je. Vráť sa k ostatným," prikázal mu. Thomas nakoniec sa vrátil k ostatným.

,,Ti šibe, Thomas? Už si chceš spraviť problémy? Dali nám oblečenie a jedlo. Buď na pár hodín šťastný," povedal nahnevane Newt a mlčky ďalej jedol. Thomas nič nepovedal, ale radšej rozmýšľal nad tým, čo títo ľudia taja.

* * *

Bol večer a jeho priatelia už spali. Len on nedokázala zaspať. Stál pred umývadlom a drhol si tvár. No potom si ľahol a chcel spať, ale pod jeho posteľou sa ozval hlas. Pozrel sa pod posteľ hore hlavou a uvidel otvorené klietku, ktorá viedla do potrubia. Zjavil sa v nich ten "divný" chlapec a mávol mu rukou.

,,Poď," oslovil ho. Thomas sa zamračil a zišiel z postele. Šiel za chlapcom. Plazili sa po štyroch a obaja mlčali. Thomas aj chcel niečo povedať, radšej však mlčal. Naozaj bol zvedavý, čo ten chlapec vymyslel. Zastali nad klietkou, cez ktorú videli zhora na chodbu.

,,Kde to sme?" opýtal sa pošepky Thomas.

,,Len sa dívaj," odpovedal mu neznámy chlapec.

Thomas poslúchol a pozoroval. V tom vošli doktori v plášťoch a tlačili pred sebou stoly. Dobre videl, že na stoloch ležia ľudské tela, ale boli prikryté bielou plachtou. Keď tie telá zmizli vo dverách, zmätene sa pozrel na chlapca. Ten sa nadýchol.

,,Pozorujem to tu celý týždeň a stále neviem, čo tam je. Viem len toľko, že tých, čo vylosujú, tí sa už nevrátia. A preto ich pozorujem odtiaľto, ale je divné, že tam nevedú žiadne rúry ani klimatizácia," vysvetlil.

,,Prečo si mi to ukázal?" opýtal sa zmätený Thomas. Chlapec pokrčil plecami.

,,Už od začiatku viem, že si tu neprišiel dobrovoľne, len chceš odtiaľto vypadnúť. Tak, ako každý, kto niečo tuší. Možno nám pomôžeš," odpovedal a zbieral sa na odchod. Ale Thomas ho ešte spýtal.

,,Hej, ako sa voláš?"

Chlapec sa otočil. ,,Aris," odpovedal mu na otázku a zmizol v ďalšej rúre. Thomas sa nakoniec vrátil do izby a zobudil každého. Potreboval každému povedať, čo videl. Nakoniec vymysleli plán.