tridsiata šiesta kapitola
S bergom pristáli na čistine pred lesom, ktorý sa rozrastal po prekvapujúco zelenom horskom úbočí. Asi polovica stromov uschla, ale zvyšné vyzerali, akoby sa po rokoch zničujúcich horúčav začali spamätávať. Anne bolo smutno pri pomyslení, že svet sa jedného dňa pravdepodobne celkom zostaví z následkov slnečných erupcií, ibaže bude neobývaný. Zostúpila z nákladnej rampy a zahľadela sa na pevný plot okolo paláca pomätencov niekoľko desiatok metrov od nich. Postavili ho z hrubých drevených dosiek.
Najbližšia brána sa otvorila a objavili sa v nej dve postavy s obrovskými odpaľovačmi. Boli to zbrane, ktoré dokážu spraviť z päť minút najhoršiu chvíľu všetkých dôb. Dokázali do celého tela poslať takú silu energie, že človek sa nedokáže sa pohnúť, len vydržať tu bolesť, ktorá mu prenasleduje celé telo, až kým mu nevyjasní pohľad. Ešte to Anne neprežila, ale dokázala si to predstaviť.
Vyzerali vyčerpane, ale napriek tomu zaujali obranný postoj a namierili zbrane - očividne počuli alebo videli prílet bergu.
,,To nie je dobrý začiatok," poznamenal Kastról, ktorý sedel s ostatnými na sedadlách. Idú do paláca len Anne, Thomas, Minho, Brenda a Jorge. Všetci chceli radšej ostať v bergu.
Jeden strážca niečo zakričal, ale Anne mu nerozumela.
,,Poďme sa s nimi porozprávať. Určite sú imúnni, keď majú odpaľovače."
,,Ak palác neobsadili pomätenci," nadhodil Thomas. ,,Tak či tak ideme dnu a bez Newta neodídeme."
Skupinka so zdvihnutými hlavami pomaly kráčala k bráne, dávali si pozor, aby neurobili nič, čím by znepokojili stráže. Z blízka a vyzerali strážcovia horšie ako z diaľky. Boli špinaví, spotení a pokrytí modrinami a škrabancami.
Keď zastali pred bránou, jeden zo strážcov urobil krok vpred.
,,Čo ste, dočerta, zač?" opýtal sa. Mal čierne vlasy a fúzy a svojho spoločníka prevyšoval i niekoľko centimetrov. ,,Nevyzeráte ako tí idiotskí vedci, čo sem občas chodia." Iniciatívy sa tak, ako na letisku v Denveri, opäť chopil Jorge.
,,Nemohli ste vedieť, že prídeme, muchacho. Sme z CHAOS-u. Jedného z našich chlapcov chytili a omylom ho zavreli u vás. Ideme si poňho."
Anne to prekvapilo. Keď sa nad tým zamyslela, Jorge povedal v podstate pravdu.
Na strážcu to však neurobilo dojem. ,,Myslíte si, že nás ohúrite svojou fajnovou prácou pre CHAOS? Nie ste prví nafúkanci, čo sa správajú, akoby im to tu patrilo. Chcete si podebatovať s pomätencami? Nech sa páči. Najmä po tom, čo sa tu robilo v poslednom čase." Ustúpil nabok a mávol rukou v prehnanom pozývajúcom geste. ,,Vitajte v paláci pomätencov. Vychutnajte si pobyt, ale nezabudnite, že proti strate ruky alebo oka nie ste poistení."
Anne videla ako Thomas rýchlo prehovoril.
,,Ako ste to mysleli? Čo sa tu v poslednom čase dialo?"
Muž pokrčil plecami. ,,Je to tu rozkošné miesto, to je všetko, čo potrebujete vedieť." Nič viac nedodal.
Anne sa už teraz nepáčilo, ako sa situácia vyvíja. ,,Mhm... Neviete, či sem za posledné dni priviedli nejakých nových..." slovo pomätenci sa jej nezdalo správne, ,,...ľudí? Máte zoznam?"
Druhý strážca - nízky, zavalitý chlapík s oholenou hlavou - si odkašľal a potom odpľul. ,,Koho hľadáte? Muža alebo ženu?"
,,Muža," odvetil Thomas. ,,Volá sa Newt. Je k niečo vyšší ako ja, má svetlé, trochu dlhé vlasy. Kríva."
Strážca si znova odpľul. ,,Možno o ňom niečo viem. Ale vedieť a povedať sú dve rôzne veci. Vyzeráte ako zazobané decká. Nechcete sa so mnou podeliť?"
V Anne skrsla nádej. Obzrela sa na Jorgeho, mužova tvár stvrdla ako maska hnevu.
Ale Minho bol rýchlejší a ho predbehol. ,,Máme peniaze, tupoň. Povedz nám, kde je náš priateľ."
Strážca na nich zlostnejšie namieril odpaľovač. ,,Ukážte mi karty, inak je po rozhovore. Chcem najmenej tisícku."
,,Všetko má on," Minho ukázal palcom na Jorgeho, očami prebodával muža pred sebou. ,,Chamtivý dement."
Jorge vytiahol kartu a zamával ňou. ,,Ak ju chcete, musíte ma zastreliť - a dobre viete, že bez mojich odtlačkov vám bude nanič. Dostanete svoje peniaze, hermano. Ale teraz nám ukážte cestu."
,,Dobre," prikývol strážca. ,,Poďte za mnou. A nezabudnite, ak prídete pri nešťastnom stretnutí s pomätencom o niektorú časť tela, vrelo vám odporúčam, aby ste ju nechali tak a bežali ako o život. Ak to nebude noha, pravdaže."
Zvrtol sa na päte a prešiel otvorenou bránou.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro