Napokon prišli k vysokej stene s mohutným klenutým priechodom na otvorené priestranstvo plné ľudí. Značka navrchu oblúka žiarivými písmenami prezrádzala, že toto je Centrálna zóna. Anne dobre nevidela, čo tam pomätenci robia, ale všetci vyzerali veľmi zaneprázdnene.

Stráže zastali a fúzač sa obrátil k skupinke. ,,Opýtam sa vás iba raz: naozaj tam chcete ísť?"

,,Áno," rýchlo odvetil Thomas.

,,Tak dobre. Váš priateľ je v bowlingovej herni. Len čo vám ho ukážeme, chceme svoje peniaze."

,,Poďme," zavrčal Jorge.
Vykročili za strážami popod oblúk a vstúpili do Centrálnej zóny. Potom zastali, aby sa rozhliadli.

Anne ako prvé napadlo slovo blázinec a vzápätí si uvedomila, že to takmer doslova sedí.

Všade videli pomätencov.

Motali sa v kruhovom priestore s priemerom vyše sto metrov, lemovanom čímsi, čo boli kedysi očividne obchody, reštaurácie a zábavné podniky. Väčšinou boli spustnuté a zatvorené. Prevažná časť pomätencov nevyzerala až taká vyradená ako muž so zlepenými vlasmi, ale skupinky pôsobili vzrušeným dojmom. Anne sa ich konanie a pohyby zdali... prehnané.

Niektorí ľudia sa hystericky smiali, oči mali divé a navzájom sa drsné plieskali po chrbte. Iní neovládateľne plakali, osamelo vzlykali na zemi alebo kráčali do kruhu s tvárami v dlaniach. Všade dochádzalo k menším bitkám a tu i tam nehybne stáli muž alebo žena a kričali na plné hrdlo - tváre mali červené a na krku žily navreté ako povrazy.
Ďalší sa chúlili v skupinách, ruky mali založené na prsiach a prudko sa obzerali, akoby čakali, že ich každú chvíľu niekto napadne.

A tak ako to Anne videla vo vonkajších prstencoch, aj tu sa niektorí pomätenci utápali v opare edenu, s úsmevom sedeli alebo ležali na zemi a zmätok si nevšímali. Pohybovalo sa tam aj niekoľko strážcov si zdvihnutými zbraňami, ale pomätenci ich počtom zďaleka prevyšovali.

,,Pripomeňte mi, aby som si tu nekupoval dom," zažartoval Minho.

Nikto sa nevedel zasmiať. V každom sa zvierala úzkosť.

,,Kde je bowlingová herňa?" opýtala sa Anne.

,,Tadiaľto," ukázal nižší muž.

Vykročil doľava, držiac sa tesne pri stene a Anne s ostatnými kráčali za ním. Väčšina pomätencov dočasne opustila svoje horúčkovité aktivity a obzerala si malú skupinku nováčikov, ktorí pomedzi nich prechádzali.

Anne radšej hľadela do zeme, bála sa, že ak niekomu pozrie do očí, pomätenec začne byť agresívny alebo sa jej prihovorí. Ozývalo sa pískanie na Anninu a Brendinu adresu a znieslo sa na nich množstvo hrubých vtipov a urážok. Minuli polorozpadnutú večierku a Anne cez otvorené okná - sklo bolo takmer úplne vybité - videla, že skoro všetky police sú prázdne. Prešli aj popri lekárskej ordinácii a obchode so sendvičmi, ale ani v jednom sa nesvietilo.

Bowlingová herňa nemala dvere - podľa hrubej vrstvy hrdze na pántoch ich vyhodili veľmi dávno. Nad vchodom visela veľká drevená tabuľa, ale zo slov, ktoré na nej kedysi boli, zostali iba vyblednuté farebné fľaky.

,,Je vnútri," povedal fúzatý strážca. ,,Teraz zaplaťte."

Minho popri ňom prešiel k prázdnym dverám, nazrel dnu a natiahol krk. Potom sa obrátil k ostatným.

,,Vidím ho vzadu," povedal ustarostene. ,,Je tam tma, ale určite je to on."

Anne nemohla pochopiť, že Newt odkázal, aby vypadli? Veď prišli poňho, aby ho zachránili. Nechceli, aby ich priateľ žil v tejto diere a s pomätencami. Ľúbila ho a urobila by čokoľvek, aby ho videla alebo zobrala so sebou.

,,Chceme svoje peniaze," zopakoval strážca.

Jorgem to ani nepohlo. ,,Ak sa postaráte, aby sme sa bezpečne vrátili k bergu, dostanete dvojnásobok."

Stráže sa poradili; slovo si zobral nižší muž. ,,Trojnásobok. A polovicu dostaneme teraz, aby sme mali istotu, že nás neťaháte za nos."

,,Platí, muchacho."

Jorge vybral kartu a dotkol sa strážcovej, aby previedol peniaze.

,,Počkáme vás tu," povedal strážca, keď skončili.

,,Poďme," zavelil Minho. Nečakajúc na odpoveď vošiel do budovy. Thomas sa pozrel na Anne. Mračila sa.

,,Čo sa deje?" opýtal sa.

,,Neviem," odvetila smutne. ,,Iba z toho mám zlý pocit a bojím sa."

,,Neboj sa, všetko dopadne dobre. Porozprávame sa s ním a zistíme, či odíde s nami."

Anne sa slabo usmiala a vykročila za Minhom. Jorge, Brenda a Thomas vstúpili za ňou do bowlingovej herne. Anne si všimla, že všade ležali spacie vaky a deky, niektorí pomätenci driemali, iní omámenie hľadeli na strop. Vo výklenkoch, kde stavali kolky, horeli ohne, čo nemohlo byť veľmi bezpečné. Ale každý oheň udržiaval aspoň jeden človek. Vo vzduchu sa vznášal zápach horiaceho dreva, viditeľnosť v šere zhoršovala dymová clona.

Minho ukázal na dráhu úplne vľavo, asi tridsať metrov od nich. Nebolo tam veľa ľudí - zdalo sa, že väčšina sa zhromaždila pri prostredných dráhach -, ale Anne Newta aj napriek slabému osvetleniu hneď zbadala. Spoznala záblesk dlhých svetlých vlasov v žiare ohňa a tvar zhrbeného tela. Sedel k nim obrátený chrbtom.

,,Newt," zašepkala Anne. Dúfala, že ju počul, ale neobrátil sa. Keď opatrne kráčali k Newtovi, nik ich neotravoval. Kľučkovali bludiskom pomätencov spiacich pod dekami, až kým neprišli k prvej dráhe. Keď boli asi tri metre od Newta, Anne sa ozvala.

,,Newt."

Ale keď sa Newt otočil, odrazu k nim prehovoril hlasom, ktorý sa odrážal od tmavých stien bowlingovej herne.

,,Prekliati ľudia, povedal som, aby ste vypadli!"

Anne zastala a všetci do nej takmer narazili. Tie slová z Newtových úst ju bolestivo zasiahli - vedela, že je koniec. Newt nebude už nikdy rovnaký - pred sebou má iba čierne dni.

,,Musíme sa porozprávať," povedala Anne a urobila niekoľko krokov k Newtovi. Musela prekročiť chudú ženu ležiacu na boku.

,,Nepribližuj sa ku mne, Anne. Ostaň stať," odvetil Newt. Hlas mal mäkký, ale hrozivý. ,,Tí gauneri ma sem nepriviedli náhodou. Mysleli si, že som prekliaty imún v tom poondenom bergu. Predstavte si ich prekvapenie, keď videli, že mi erupcia žerie mozog. Povedali, že si plnia občiansku povinnosť, a hodili ma do tejto potkanej diery."

Keď Anne nič nepovedala, Thomas prehovoril, no dával si pozor, aby ho Newtove slová priveľmi nezdrvili. ,,Prečo sme podľa teba tu, Newt? Mrzí ma, že si musel zostať v bergu a chytili ťa. Mrzí ma, že ťa sem priviedli. Ale môžeme ujsť - zdá sa, že každému je fuk, kto sem prichádza a odchádza."

Newt sa k nim pomaly obrátil. Keď Anne videla, že drží v ruke odpaľovač, zovrelo mu žalúdok. Newt vyzeral otrhane, akoby tri dni bez prestávky bežal a bojoval a padal z útesu. Ale napriek tomu, že v očiach sa mu zračil hnev, šialenstvo ho ešte nepohltilo.

,,Dávaj pozor!" vyhŕkla Anne a urobila pol kroka dozadu - len-len že nestúpila na dámu za pätami. ,,Uspokoj sa, Newt. Prosím ťa. Nemá zmysel mieriť mi do tváre poondeným odpaľovačom, keď sa rozprávame. Keď si ho vôbec zobral?"

,,Ukradol som ho," odvetil Newt. ,,Zobral som ho strážcovi, ktorý sa mi... nepáčil."

Newtovi sa mierne triasli ruky, čo Anne znervózňovalo - chlapcov ukazovák sa totiž vznášal nad spúšťou zbrane.

,,Prosím odíďte, Anne. Bude to najlepší nechajte ma tu medzi pomätencami. Som pomätenec, Anne. Ja nikdy sa z toho nevyliečim. Sľúbila si mi, že urobíš čokoľvek, keď sa niečo stane. A práve teraz chcem od teba, aby si sa otočila a odišla. Robím to pre tvoje bezpečie," povedal a pozeral jej do očí. A potom pozrel za ňu. ,,Minho, Thomas, choďte preč, prosím. Teraz mám chvíľku, že chcem vás zabiť, ale mám chvíľky, kedy som v poriadku a bude sa to zhoršovať. Som vďačný za to, že ste prišli, ale naozaj odíďte. Prosím," prosil Newt a v jeho očiach si všimla tie iskry. Vedela, že je tam ten starý Newt, ktorý ju stále ľúbi, ale bojuje sám so sebou. Namieril na nich odpaľovač. Všetci zdvihli ruky.

,,Dobre, odídeme," povedal pokojne Thomas, ktorý stál za Anne. Anne zo zdvihnutými rukami prekročila ženu, ktorá stále ležala na boku. A podišla k ostatným. V Newtových si všimla, že sa zmenili a jednu ruku vložil do vrecka a vytiahol niečo ako poskladaný papier, a natiahol ruku k Anne.

,,Zober to, prosím, Anne. A vypadnite odtiaľto," odvetil.

Anne zobrala od neho poskladaný hárok papiera a otočila na odchod, aj keď nechcela, aby to medzi nimi takto skončilo, ešte sa za ním otočila, keď vychádzali cez prah herne.

,,Newt, ľúbim ťa," povedala k nemu. Videla ako sa slabo usmial, ale bol to malý náznak.

,,Aj ja teba, Anne, teraz už choď. Nie ste tu v bezpečí," povedal a obrátil sa jej chrbtom.

Strážci ich odviedli späť k bergu, kde na nich čakali zvyšok skupiny. Flekári boli zvedaví, prečo neprišiel s nimi Newt. Nakoniec im to povedala Brenda, ktorá ako-tak zvládala rozprávať.

Minho, Thomas a Anne nedokázali medzi sebou ani komunikovať. Anne sa strašne rozplakala, až došiel k nej Minho a objal ju. Priatelia vždy sú vedľa seba, aj keď to je najhoršie chvíle ešte prídu. Anne držala v ruke hárok papiera, ktorý jej dal Newt. Ešte ho neotvorila, ale keď sa berg zdvihol k oblohe, tak nakoniec hárok otvorila.

Ľúbim ťa, Anne. Ale keď si bola niekedy moja priateľka, tak ma zabi. Zabi ma, keď sa zase stretneme.

Anne ich čítala znova a znova, veľmi si želala, aby sa slová zmenili na iné.