Anne bola úplne zmätená. Keď otvorila oči, zistila, že je v klietke, ktorá smerovala hore. Navôkol svietili svetlá, ktoré osvetľovali priestor, kde sa nachádzala. Cítil sa príliš slabá a mala v hlave okno. Na nič si nespomínala, len na svoje meno. Volala sa Anne, no ďalej nič. Poobzerala sa zmätene dookola. Všade boli nejaké krabice alebo klietky. Keď sa pozrela dolu, pod jej nohami bola položená malá krabička. Dychtivo ju otvorila a uvidela v nej náramok.

Strieborný náramok s malou hviezdou, Dala si ho na ruku a na jej prekvapenie jej sedel. Pousmiala sa a pozrela sa hore, kam sa klietka blížila. Po chvíli sa zastavila a Anne začula nejaké hlasy, potom otváranie dverí a následne zbadala svetlo, ktoré prichádzalo zhora. Svetlo ju oslepilo tak, že spadla na zem. Chvíľu trvalo, kým dovnútra niekto skočil a podišiel k nej. Párkrát zažmurkala a uvidela vysokého chlapca so špinavo blond vlasmi. Upieral na ňu svoje hnedé oči, ktoré po chvíli odvrátil a kľakol si k Anne.

,,Ahoj, ako sa voláš?" opýtal sa Anne, ktorej chvíľu trvalo, kým odpovedala.

,,S-s-som Anne," vyšlo z nej ako z trasúceho sa mláďaťa. Chlapec sa pousmial a pokýval hlavou.

,,Anne. Pekné meno. Ja som Newt, nemusíš sa báť. Poď, pomôžem ti hore," zdvihol sa a natiahol k nej ruku.

Anne sa veľmi bála, nechcela tu byť, preto neochotne podala chlapcovi ruku a dovolila mu pomôcť jej hore z klietky. Cítila sa nepríjemne, veď na ňu každý pozeral. Potom k nej podišlo hnedovlasé dievča. Usmievalo sa na ňu a Anne vedela, že toto dievča bude v pohode.

,,Ahoj, som Teresa a ty si?" Teresa jej podala ruku a Anne ju s radosťou prijala.

,,Anne. Som Anne."

Nechcela pred nimi byť ako nejaké vyplašené šteňa, preto do hlasu pridala trochu sebavedomia. Teresa sa usmiala oveľa širšie, až si Anne myslela, že to už nie je možné.

,,Teší ma, Anne. Poď, predstavím ťa ostatným," chytila ju ľahko za zápästie a viedla k skupine štyroch dievčat, ktoré sa medzi sebou rozprávali. Keď pred nimi zastali, dievčatá im začali venovať pozornosť.

,,Dievčatá, toto je Anne. Je to nová zelenáčka. Anne, toto je Daisy, Erica, Daniela a Veronica."

Teresa ukazovala prstom na dievčatá, pričom ich aj menovala. Všetky sa na ňu usmievali a vítali ju. Anne sa pri predstavovaní dievčat usmievala, no cítila sa nejako slabo, preto si musela sadnúť. Strašne sa jej točila hlava, keď si to všimli, pribehli k nej.

,,Si v poriadku?" opýtala sa jej Erica. Bola to čiernovlasá dievčina s vlasmi nakrátko ostrihanými. Mala na sebe špinavé oblečenie a na nohách baganče. Anne to pripadalo, akoby vykonávať nejakú ťažkú prácu, no nechala to tak a prikývla.

,,Som v poriadku. Len sa mi zatočila hlava," usmiala sa na dievčinu.

,,Bola si bledá ako mŕtvola. Teraz to je v poriadku. Tak poď, chyť ma za ruku."

Anne zdvihla ruku, Erica a Daisy ju postavili na nohy. Potom k nej podišli dvaja chalani. Jeden bol Newt, ako sa jej predstavil v klietke. A ten ďalší bol od neho trošku vyšší a mal vlasy ostrihané nakrátko.

,,Všetko v poriadku, dámy?"

,,Áno, Gally," odpovedala mu Daisy a spolu s Ericou sa vybrali posadiť Anne pod strechu, ktorá bola neďaleko klietky, kde ostatní vyberali krabice. Keď už Anne sedela pod strechou, konečne si vydýchla, bolo toho na ňu príliš veľa. Všade boli neznáme tváre a nevedela, kde je. Obklopovali ju len vysoké steny a na každej strane bola jedna brána, ktorá viedla von z tohto miesta.

,,Kde to som?" opýtala sa Anne. Dievčatá sa na seba pozreli a ozvala sa za nich Teresa.

,,Toto je Flek. Tu žijeme, pestujeme plodiny a chováme zvieratá. Máme tri pravidlá. Prvé pravidlo, nikdy nechoď za steny."

,,Prečo?" opýtala sa zmätene Anne.

,,Kvôli Labyrintu, kvôli tým príšerám. Nikto neprežil noc v Labyrinte."

Anne preglgla hrču strachu. Naozaj sa začala báť, chcela čím skôr odtiaľto odísť.

,,Čo sa stalo s tými, ktorí tam išli?" spýtala sa Anne, pričom sledovala Teresu. Kývla bradou smerom k stenám.

,,Niekto hovoril, že zomreli pri behu, keď sa chceli zachrániť, alebo, že dostali od tých príšer smrteľnú chorobu, ktorá napádala mozog a urobila z nich netvory. Preto žijeme tu, bežci chodia každý deň tam von a skúmajú každý kúsok Labyrintu." Ukázala na štyroch chlapcov, ktorí sa medzi sebou rozprávali.

,,Ešte stále nenašli východ?" spýtala sa Anne so zvedavosťou v očiach.

Teresa pokrútila hlavou.

,,Nie. Už som tu dva roky a nič. Akoby tu nebolo žiadne východisko z tejto nočnej mory. Možno tam niekde je, len ho treba nájsť. Zatiaľ na tom pracujeme," odpovedala.

,,A ďalšie dve pravidlá sú; nikdy neublíž inému Flekárovi, rob svoju prácu a nestaraj sa, čo je tam vonku. Anne, nikdy neporušuj tieto pravidlá. Rozumela si?"

Anne nemo prikývla a dívala sa na bránu, ktorá ich delila od Labyrintu. Mala veľa otázok ohľadom tohto miesta, vyrušil ich ale Newt, ktorý k nim prišiel.

,,Anne, poď. Ukážem ti to tu," odvetil.

,,Newt, nebuď taký starostlivý. Aj my môžeme Anne poukázať Flek," hovorila Teresa, pričom rozhadzovala rukami na všetky svetové strany. Newt sa na ňu slabo usmial a uprel pohľad na Anne.

,,Ale vy nie ste zástupcovia dozorcu, preto vám radím, choďte pracovať. Keď Alby zistí, že sa len flákate, budem mať problém, a vy tiež. Tak zdvihnite svoje zadky a do práce," rozkázal im a dievčatá sa pomedzi mrmlanie rozišli. Vtedy Newt pozrel na Anne, ktorá sa na neho skúmavo pozerala. Kývol hlavou.

,,Poď."

Anne sa neochotne postavila a kráčala vedľa Newta, ktorý začal hovoriť a ukazovať stanovišťa každého člena.

,,Flek sa delí na štyri časti: Usadlosť, Záhrady, Cmiter a Krvín. Usadlosť je ubytovňa. Je dvakrát väčšia, než keď sem prišli prví z nás. Väčšina Flekárov spí vonku, ale je tam kúpeľňa a kuchyňa, keby si bola hladná. Záhrady, tam pestujeme rastliny a vodu pumpujeme cez rúry v zemi. Krvín, chováme tam a zabíjame zvieratá. Cintorín je vzadu v hustejšom poraste. Tam môžeš úplne vypnúť, pokojne oddýchnuť a vyčistiť si myšlienky."

Ukazoval jej každý kút, kde boli štyri časti Fleku. Záhrady boli na severovýchodným rohu. Krvín na juhovýchodným rohu. Usadlosť bola vedľa hustého lesu, kde bol cintorín a oproti kabíny. Cmiter bol na juhozápadnom rohu vo Fleku. Potom, keď mali všetko za sebou, ukázal jej bránu, ktorá sa každú noc zatvárala, a potom ráno otvárala.

,,Nikdy nechoď za tie steny, lebo ťa to môže stáť život. Ver mi."

,,Už si tam bol?" opýtala sa zvedavo.

,,Áno, len som vošiel do tej chodby, ale radšej som sa vrátil späť. Nechcel som tam byť. Určite by som sa stratil a vchod do Flek-u by som nenašiel. Brána by sa zatvorila a musel by som prežiť noc v Labyrinte, ktorý sa každú noc mení."

Anne prikývla a spoločne sa vrátili do jedálne, kde sa mala konať večera. Všetci tam už boli a priateľsky ju privítali, a potom sa začala konať hostina. Anne z ďaleka pozorovala ostatných, ako popíjajú, rozprávajú sa a chlapci medzi sebou bojujú zo zábavy. Ani si nevšimla, že si k nej prisadol hnedovlasý chlapec. Obrátila k nemu hlavu a obzrela si ho.

,,Neruším?"

Anne pokrútila hlavou a zapozerala sa pred seba.

,,Som Thomas a ty si určite Anne, že?"

Anne prikývla: ,,Áno, som. Tuším, že už každý vie, ako sa volám."

Thomas sa zasmial.

,,Áno. Tu na Fleku sa klebety šíria rýchlo."

,,Všimla som si."

,,Viem, ako sa cítiš... Určite si zmätená. Tvorcovia ti zmazali spomienky, tak ako každému."

,,Kto? Tvorcovia? Prečo by to, preboha, robili?" opýtala sa a pozrela naňho.

Thomas mykol plecami: ,,Netuším. Keby som vedel, tak by som ti povedal. Radšej už pôjdem. Ráno musím skoro vstávať," Vstal a odišiel smerom k ostatným.

Ostala sama a dívala sa, ako Thomas od nej odchádza. Potom sa jej pohľad zablúdil na miesto, kde sedel Newt. Popíjal niečo z pohára a rozprával a smial sa s nejakým aziatom. Pousmiala sa, radšej vstala a odišla pod strechu, kde boli pre každého zhotovené postele. Svoju posteľ si pripravila, keď jej Newt podal plachtu. Samozrejme, jej pomáhal, a popritom sa trochu nasmiali.

Pripadal jej taký milý, a rovnako, aj ostatní z tohto Fleku. Bez rozmýšľania si ľahla a pozrela sa na bránu, ktorá bola už tri hodiny zatvorená. Možno si nikdy nespomenie na svoju minulosť, ale bude sa snažiť odtiaľto každého vyslobodiť, aj keby ju to malo stáť život. Po pár minútach zaspala, a hneď na to sa jej začal snívať sen.