Anne ráno vstala a spravila tak, ako vždy. Obliekla sa, išla na raňajky a zase šli s Thomasom a Minhom skúmať Labyrint. Pred zatvorením brány sa vrátili, ale niečo bolo iné. Hneď, ako prešli cez bránu, pribehol k nim Newt.

,,Čo sa deje?" spýtal sa ho Thomas.

,,Ben zaútočil na Daisy. Dnes ho vyháňame do Labyrintu. A chalani, pripravte si fakle. O päť minút nech ste tu," odpovedal a bežal za chlapcami, ktorí držali Bena a snažili sa ho dostať k bráne.

Zatiaľ, čo sa Thomas a Minho vrátili s fakľami, už bolo všetko pripravené. Dievčatá stáli pri Anne a pozorovali scénu, ktorá sa pred nimi odohrávala. Ben splašene behal okolo chalanov, ktorí držali špicaté palice a mierili naňho.

Kričal, aby ho počúvali, že je to pravda, nech ho nechajú a že nechce ísť do Labyrintu. Ale nikto nič nepovedal. Každý mal kamennú tvár a čakali, kedy sa brána začne zatvárať. Keď prišla tá hodina, Newt zakričal: ,,Pripraviť sa!"

Chalani začali pomaly postupovať dopredu. Ben sa bránil, ale márne. Brána sa začala zatvárať a chalani boli len pár metrov od nej. Keď už Ben nemal toľko miesta, aby kráčal ďalej, musel prejsť cez medzeru, ktorá delila Flek a Labyrint.

Stále kričal, aby ho poslúchli, ale jeho výkriky umlčala brána, ktorá sa zatvorila. Chalani zastali a nikto už nič nepovedal, až kým nevykríkol jeden chlapec, že kabína ide hore. Všetci sa rozbehli ku klietke. Anne tiež. Počula zase ten zvuk alarmu, ktorý oznamoval, že klietka naozaj ide hore.

Alarm ustal a Gally ako prvý kabínu otvoril a vošiel dovnútra. Všetci sa pozreli dovnútra a aj Anne. Uvidela ležať približne dvanásťročného chlapca a bol ešte v bezvedomí.

,,Tak toto je čudné," zamrmlal Gally a kľakol si. Potom prečítal papierik, ktorý bol položený na chlapcovom tričku. Potom vyhlásil: ,,Tento je posledný. Úplne."

,,Posledný? Čo to znamená?" opýtal sa Thomas.

,,Asi už nemajú ďalších mladých ľudí, ktorých by mohli poslať do Labyrintu," povedal Newt.

,,Asi máš pravdu. Poďte, chlapci, zoberte ho k medikusom," rozkázal im Alby.

Všetci ostali prekvapení, keď sa chlapec zrazu nadýchol a otvoril oči. Anne si všimla, že je zmätený a obzeral sa okolo seba.

,,Pamätáš si na svoje meno?" spýtal sa Gally, pričom ani nemrkol. Chlapec sa zmätene pozeral na ostatných, ktorí tiež naňho zízali a odpovedal: ,,Som Chuck."

,,Dobre, Chuck. Ja som Gally. Poď, pomôžem ti postaviť sa." natiahol k nemu ruku, ktorú chlapec chytil a s pomocou Gallyho sa postavil. Potom vyšiel von z kabíny a obzeral sa okolo seba.

Anne cítila, akoby toho chlapca poznala alebo, akoby v ňom videla samu seba. Asi aj ona sa tak tvárila, keď sem prvýkrát prišla a všetci si ju obzerali.

,,Anne?" ozval sa niekto za ňou a ona sa otočila. Bol to Newt.

,,Hm?"

,,Poď. Ukážem ti niečo," povedal a otočil sa k nej chrbtom a kráčal nevedno kam. Anne sa ešte pozrela na ostatných a nasledovala Newta. Ten zastal pri Usadlosti a pozrel sa na ňu. Natiahol k nej ruku, zatiaľ čo ona naňho zmätene pozrela.

,,Chyť ma za ruku."

Anne to spravila a spoločne stúpali po schodoch hore. Usadlosť mala štyri poschodia a oni išli až do posledného. Ale Newt potom otvoril dvere a Anne naskytol pohľad na strechu, ktorá ukazovala každý kúsok Fleku. Boli tak vysoko, že Anne prestala dýchať.

,,Tak poď," povedal Newt a potiahol ju za sebou.

Dvere za nimi sa zatvorili. Anne sa obzerala dookola a pozrela sa hore. Na nebi svietili hviezdy, čo bol úžasný pohľad. Sadla si na strechu a stále sa pozerala hore. Ani si nevšimla, že Newt spravil to isté. Len s tým, že si ľahol. Nakoniec si ľahla aj ona a mlčky pozorovali hviezdy.

,,Krása," ozvala sa Anne. Počula ako Newt povzdychol a zahmkal na znak, že s ňou súhlasí.

Odvrátila pohľad od hviezd a pozrela naňho. Akoby to aj on ucítil a rovnako sa na ňu pozrel. Vzájomne sa na seba pozerali a nevnímali nič okolo seba.

,,Máš krásne oči," zašepkal Newt. Anne cítila ako sa jej červenajú líca, ale neodvrátila od neho zrak.

,,Ďakujem," tiež zašepkala. Newt sa usmial. No potom odvrátil od nej pohľad a pozrel sa na hviezdy, ktoré žiarivo svietili.

,,Čo myslíš? Aké je to tam, za stenami Labyrintu? Žijú naši rodičia?" spýtal sa.

Anne sa nadýchla a pozrela na hviezdy.

,,Verím, že áno. Aj keď si ich nepamätám, určite musia žiť," odpovedala.

,,Ty tomu veríš?" Vrátila mu otázku.

,,Neviem. Niekedy mám pocit, že žiadnych rodičov nemám. Že som sám."

,,Myslím, že je v poriadku, že každý občas pochybuje alebo dokonca stráca nádej. Mal by si však veriť, že život tam vonku ešte stále existuje."

Newt sa pozrel na Anne.

,,Chcel by som, iba to nedokážem."