Dvere sa im otvorili a bežali po dlhej chodbe. Na jej konci boli dvere, cez ktoré vošli sem, do tejto budovy. Po ceste Newt vyrozprával dievčatám, prečo utekajú. Anne vedela, že je to CHAOS už odvtedy, keď jej dali všetky spomienky naspäť. Všetci o tom nevedeli, ale tri dievčatá, ktoré mali spomienky späť vedeli, že CHAOS chcel len pomôcť ľudstvu, aby zachránili svet. Zastali pred bránou, ale keď Thomas prešiel kartičkou po kľúči, brána sa neotvorila. Vychádzalo z nich len červené svetlo. Za nimi sa ozval Janson.

,,Čo blbneš, Thomas? My vám naozaj chceme pomôcť. Ani jedno dieťa neprežilo jeden deň v Zhorenisku. Thomas, poslúchni ma..."

Thomas namieril zbraňou na Jansona a kráčal dopredu od skupiny, ktorá sa snažila bránu otvoriť.

,,Otvorte tu posratú bránu, Janson!" zakričal naňho.

,,Thomas, ale no tak."

,,Sklapnite! Otvorte tu posratú bránu, lebo vás zastrelím!" Nabil zbraň. Janson a ďalší muži, ktorí mali štíty, zastali a Janson zdvihol ruky.

,,Thomas, chceme len pomôcť ľudstvu prežiť," hovoril Janson.

Thomasove ruky sa triasli, ale vtom sa brána otvorila a Thomas začal strieľať, keď uvidel na druhej strane brány Arisa a Winstona. Rozbehol sa k dverám.

,,Zatvorte hlavnú bránu!" kričal do prístroja Janson, ktorý bežal o pár metrov za Thomasom. Tie sa po pár sekundách začali zatvárať. Thomas bežal rýchlejšie, šmykol sa pod bránou, až kým sa za ním nezatvorili. Vydýchol si. Mal srdce až v krku, rovnako, ako aj ostatní.

Všetci zobrali potrebné veci a zbrane, a Thomas posledný krát ukázal "fakera" Jansonovi a zobral tašku, kde mali veci. Rozbehli sa ku železným dverám, ktoré sa mali otvoriť. Thomas potiahol červenú páku dole a dvere sa otvorili. Každého ovial studený vietor, v ktorom bol piesok. Boli v pieskovej búrke. Cez ten piesok nevideli nič, ale bežali cez horu piesku.

,,Poďte! Nesmieme čakať, lebo by nás uvideli!" kričal Thomas na každého a bežal na čele skupiny. Všetci bežali cez piesok a rozpadnuté budovy. Neobzerali sa, lebo vedeli, že ich budú hľadať. Anne mala srdce až v krku. Mala veľký strach. Naozaj chcela pomôcť svetu, ale nechcela byť tá, čo sa otočí priateľom chrbtom a zradí ich.

Celá skupina sa na koniec skryla v nejakej budove. Cez tú noc naozaj nevedeli kde sú, ale pozbierali odvahu a vbehli dovnútra. Prvá vošla Teresa a po nej ďalší. Potom, keď zistili, že sú v bezpečí, vydýchli si a zasvietili lampičkami okolo seba. Vyzeralo to ako nejaká budova, kde boli obchody.

,,Čo myslíte, kde to sme?" opýtal sa Minho a obzeral sa okolo seba.

,,To vôbec netuším," odpovedal Newt.

,,Mali by sme nájsť nejaké jedlo a pitie, a samozrejme, aj oblečenie," prehovoril Thomas.

,,Asi máš pravdu. Rozdelíme sa a preskúmame to tu," odvetil Newt.

Všetci sa rozdelili po troch a každý išiel iným smerom. Thomas, Minho a Anne išli preskúmať okolie. Ďalší išli nájsť niečo, čo by im pomohlo. Anne kráčala po boku dvoch chlapcov, ktorí svietili lampičkami, ktoré mali v rukách. Na každú vec svietili, ale nakoniec sa dostali ku nejakým veciam, ktoré určite patrili ľuďom.

,,Žili tu ľudia," ozval sa Thomas. ,,Musíme nájsť niekoho, kto by nám pomohol."

,,Aj ten sa počíta?" opýtal sa Minho a skúmal človeka, ktorý sedel na kresle a bol spálený. Anne si zakryla ústa. Minho si osobu obzrel a uvidel nejaké káble a pozrel na Thomasa.

,,Mali elektrinu."