Ráno prebehlo všetko ako zvyčajne. Všetci vstali, obliekli sa a najedli. Ďalšie zásoby si nechali na cestu. Anne si obliekla tričko a na to špinavú košeľu, potom len dlhé nohavice a pohodlné topánky - čierne baganče. Dvanásť Flekárov, ktorí chceli odísť, sa pripravilo na cestu. Nastúpili sa pri otvorenej bráne. Anne kráčala vedľa dievčat, ktoré mlčali.

Pozrela sa dozadu a videla Gallyho, ktorý sa oprel o strom a upieral na nich pohľad. Pokrútila hlavou a kráčala ďalej. Na čele s Thomasom a Minhom vbehli do Labyrintu a bežali tak, ako im ukázali dvaja chlapci. Všetci sa dostali k sektoru sedem, ktorý bol otvorený. Prechádzali okolo železných čepelí. Všetci si ich obzerali.

,,Je to tu také strašidelné," hovorila Daisy.

Anne s ňou súhlasila. Naozaj to bolo strašidelné. Nakoniec sa dostali ku chodbe, kde nevideli žiadneho Plačlivca. Opatrne kráčali po moste a až keď boli na konci, jeden sa vynoril z tmy. Všetci vystrašene cúvali k dverám, ktoré sa otvorili, keď Minho vytiahol tú železnú vec.

Bol to kľúč.

Odrazu boli Plačlivci už dvaja. Keď si ich všimli boli pri kruhu, ktorý bol otvorený. Do vnútra vošla Teresa a vyskočila na červený kruh, na ktorom boli čísla. Anne ju pozorovala, keď písala čísla, ktoré kričal Minho, zatiaľ čo spoločne s Thomasom, Jeffom, Newtom, Winstonom bojovali s Plačlivcami.

Heslo bolo hotové. Teresa vykríkla, aby vošli dovnútra a všetci vbehli do tmavého kruhu, ktorý sa zatvoril rovnako, ako aj troje dvere, ktoré zabili Plačlivcov. Všade bola tma a Anne nevidela ani na svoj vlastný nos. Vtom sa kruhové dvere otvorili a naskytol sa im pohľad na chodbu.

Na stenách boli rúry, ktoré sa ťahali niekoľko metrov doďaleka. Svetlá sa rozsvietili, keď popri nich prechádzali a vydávali čudný zvuk. Nikto nedokázal prehovoriť. Všetci bol spotení a špinaví. Thomas sa na každého z nich pozrel.

,,Poďme," ozval sa a vykročil ako prvý. Za ním išli ďalší Flekári. Kráčali vedľa seba a obzerali sa okolo.

Prešli pár metrov, keď pod sebou uvideli dve svetlá. Jedno svietilo na zeleno. Anne videla, ako Thomas trasľavou rukou chytil kľučku a pomaly dvere otvoril. Vtedy zbadali úplnú spúšť. Videli okolo seba ľudí, ktorí ležali na zemi. Náboje a rany na ich telách svedčili o prestrelke.

Anne uvidela sklenené sklo. To sklo dobre poznala. Bolo v jej spomienke, kde bola doktorka v bielom plášti. Rozprávali sa. Potom si spomenula na tú ihlu, ktorú mala zapichnutú v krku a nakoniec čierno-čierna tma. Vedľa nej zastal Newt.

,,Na toto si spomínam," povedala. Vedel, že myslí na to. Preto mu odpovedala na otázku, ktorá sa mu hnala v hlave. Počula, ako si Newt povzdychol a obišiel ju. Kráčali po rozbitom skle a vošli cez sklenené dvere. Už vedeli, že och po celý ten čas sledovali.

,,Tie špiny nás celý čas sledovali," ozval sa Newt a prezeral si jednotlivé obrazovky. Anne stála vedľa neho, a tiež prekvapene sledovala monitory. Vtedy sa ozval hlas, ktorý dobre poznala. Ženský hlas, ktorý vychádzal z obrazovky. Anne sa otočila a sledovala obrazovku, kde videla ženu zo svojej spomienky.

,,Vitajte! Keď toto pozeráte, to znamená, že ste úspešne dokončili test a dostali ste sa von zo smrtiaceho Labyrintu. Určite máte veľa otázok. Prečo ste tam boli a prečo ste museli nájsť východ. Všetky tie veci, ktoré boli okolo vás, sa týkali skúšky. Skúškou ste prešli na výbornú, a teraz prišla tá zložitejšia otázka. Prečo? Nespomínate si na nič, ani na rodičov. Museli sme vám vymazať spomienky. Chceli sme zistiť, aká je táto dnešná generácia silná. Celý svet bol v ohrození a vy ste boli tým zdrojom, ktorý by mohol pomôcť. Svet zhorel a ostala z neho len troska," keď doktorka rozprávala, pred nimi sa zjavovali videá, kde všetko horelo a spálení ľudia boli všade. Anne bolo zle. Preto chytila Newta, ktorý stál po jej boku, za ruku. Jej stisk opätoval a naďalej sa pozerali na obrazovky.

,,Veľa ľudí zomrelo. Potom na scénu nastúpila ešte horšia vec: vírus, ktorý napádal ľuďom mozog. Preto vznikla ochrana proti tomuto vírusu. Chceli sme vyvinúť liek proti erupcii, ktorá sa rýchlo rozširovala a robila z ľudí hrôzostrašné bytosti. Mladá generácia mala tomuto pomôcť, a preto sme začali zisťovať, ako treba liek vyrobiť. Stále na tom pracujeme, a zatiaľ sa nám darí. Vy ste naša nádej, jedine vy ľudstvo zachránite. Preto sme vás museli oddeliť od nakazeného ľudstva."

Všetci videli, ako sa vzadu za doktorkou šíril chaos. Začalo sa tam strieľať.

,,Toto sú len moje posledné slová. CHAOS je dobrý," povedala a priložila si nabitú pištoľ k hlave a video sa skončilo po tom, ako vystrelila.

Počuli len výstrel. Anne odvrátila pohľad. Do očí sa jej hrnuli slzy. Jej nádej pominula, keď uvidela to video. Nádej na to, že uvidí svojich rodičov. Hovorila si, že je to zbytočné. Videla, ako Thomas kráča ku stoličke a ženskému telu, ktoré tam ležalo. Vtedy si zakryla ústa. Bola to tá doktorka, ktorá ich poslala do Labyrintu.

Vtom momente, keď ešte bližšie podišiel, Anne si všimla, že po jeho pravej strane zasvietilo zelené svetlo a vydalo zvuk, že sa otvárajú dvere. Tak sa aj stalo. Thomas sa pozrel tým smerom. Anne videla ďalšie dvere, ktoré smerovali von.

A vzadu za nimi počula zbrane. Všetci sa tým smerom otočili a videli Gallyho, ktorý mal čierne oči a pomaly hnisajúce rany, ktoré na pohľad na nevyzerali dobre. Ruka sa mu triasla a smeroval ňou na Thomasa.

,,Gally?" Približoval sa k nemu Thomas, ale Chuck ho chytil.

,,Nechoď k nemu. Je nakazený." Thomas poslúchol. Stál a pozeral sa na Gallyho.

,,Gally? Odlož tú pištoľ."

,,Sklapni!" zavrčal Gally a po jeho lícach tiekli slzy.

,,Vy to nechápete. Oni nám chceli len to najlepšie. Chceli zachrániť ľudstvo a vy chcete odísť z tohto a ísť tam, kde sú najväčšie problémy. Naozaj to chcete?"

,,Gally, ukľudni sa. Odhoď tú pištoľ a môžeme sa rozprávať," hovoril Thomas. Gally pokrútil hlavou.

,,Nie! Musím vás zabiť. Ja patrím do Labyrintu. Musím ťa zabiť, Thomas."

Akoby boli v spomalenom filme. Gally vystrelil a Chuck zastal pred Thomasa. V tom momente Minho hodil do Gallyho špicatou palicou, a tá ho prepichla. Gally pomaly padol na kolená, a, nakoniec, na zem. Upieral na nich svoje čierne, pomaly strácajúce život, oči. Všetci sa pozerali na Gallyho a až vtedy počuli Chuckhov hlas.

,,Thomas..."

Všetci upreli pohľad na Chucka, ktorý pomaly padal na kolená. Anne si zakryla ústa. Poznala Chucka len niekoľko dní, ale obľúbila si ho. A teraz ho uvidí umierať. Obetoval sa za Thomasa, tak, ako sa Alby obetoval za ňu. Thomas vykríkol.

,,Nie!" Chytil Chucka a pomaly ho položil na zem. ,,Len pokoj, Chuck, len pokoj. To prežiješ. Prežiješ."

Držal ruku na rane. Chuck pokrútil hlavou a už pomaličky prestával dýchať. Chytil Thomasa za ruku a vložil mu do nej nejakú figúrku.

,,Nie, nedávaj mi to. Dáš to svojim rodičom, ver mi. Chuck..." Videla ako Chuck pomaly prestal dýchať, ale ešte sa snažil povedať posledné slová.

,,Ďakujem. Ďakujem."

A potom videla, ako duch mladého chlapca pomaly vyprcháva z jeho očí. Do tých jej sa nahrnuli slzy, ktoré samovoľne padali po lícach. Všimla si to aj na Newtovi, ktorý si rukou zakryl ústa. Podišla k nemu a objala ho. Jej objatie opätoval. Počula Thomasov plač, ktorý sa niesol po celej miestnosti.

Vtom sa z dverí, z ktorých mali vyjsť von, vovalili dovnútra čierny muži so zbraňami. Anne ani nevnímala, ako vedľa Newta bežala a po každej strane bol jeden muž zo zbraňou. Oslepilo ju svetlo, keď vyšli von. Videla piesok, ale bolo aj veľmi horko. Všetci vbehli do naštartovanej helikoptéry a vyniesli sa hore.

Vtedy uvidela na vlastné oči niečo, čo si nikdy nepredstavovala, že uvidí. Všade boli spálené budovy a sám piesok. Keď sa otočila na druhú stranu, uvidela obrovský Labyrint. Vydýchla si. Ale nevedela, že toto ešte nie je koniec.