Helikoptéra bola nasmerovaná a Anne netušila kam. Nikto z Flekárov nevedel, kam ich títo neznámi ľudia berú. Potom, keď prešli niekoľko kilometrov, Anne uvidela cez predné sklo veľkú železnú budovu. Všade naokolo nej sa svietilo. Slnko už zapadalo a helikoptéra zastavila nad pristávacou dráhou. Anne predklonila hlavu dopredu, aby videla, čo sa deje na zemi, keď helikoptéra pristávala. Keď už boli na zemi, jeden vojak na nich začal kričať.

,,Pohyb, pohyb! Nemáte veľa času! Zoberte ich do vnútra! Rýchlo!" rozkázal ďalšiemu vojakovi a ten postrčil Thomasa, aby bežal.

Všetci bežali. Anne sa stihla otočiť a videla nejakých ľudí, ktorí vyzerali naozaj hrôzostrašné. Nestihla si ich prezrieť, lebo jeden z vojakov v čiernom oblečení ju postrčil, aby sa pohla. Dobehla k Newtovi, ktorý tiež vyzeral zmätene, tak, ako aj ostatní. Vbehli do veľkej miestnosti a železné dvere sa za nimi zatvorili.

Anne počula nejaké výstrely a pri každom sa zľakla. Samozrejme, si to všimol Newt, ktorý ju začal upokojovať a hladiť po chrbte. Pokope ostali do vtedy, až kým neprišiel nejaký približne tridsaťročný muž, ktorý bol sprevádzaný dvoma vojakmi zo zbraňami. Anne si všimla, ako sa na nich falošne usmial. Tušila, že muž im vôbec nepomôže.

,,Zdravím vás! Vítam vás pod našou strechou. Tu sa o vás postaráme a budete v bezpečí. No najprv sa musíte zbaviť toho zápachu," skrčil nos a kývol im rukou, aby ho nasledovali. Aj keď sa im nechcelo, pohli sa a kráčali za ním. Thomas šiel prvý a začal sa vypytovať.

,,Kto ste?"

,,Som Janson a riadim to tu. Toto všetko patrí mne."

,,A kde to sme?" pýtal sa Thomas. Janson zastal a otočil sa k skupinke.

,,Ste v bezpečí a nehrozí vám nič. A teraz choďte umyť. Strážcovia vás odvedú do zdravotného krídla, a tam na vás dá pozor ďalší lekári a doktorka Crawfordová. Prajem vám príjemný zvyšok dňa," povedal Janson a nepríjemne sa na nich usmial. Odišiel v sprievode dvoch mužov zo zbraňami.

,,Aj vy máte tak zlý pocit, keď ste pri ňom?" spýtal sa Winston. Všetci otočili hlavy k nemu. Pokrčil plecami. ,,No čo? Cítim sa pri tom mužovi nejako uväznený."

Všetci pokrútili hlavami a vybrali do svojich spŕch. Dievčatá do svojich a chlapci tiež. Anne sa vybrala s Daisy a Teresou. Keď vyšli zo sprchy, čakalo na nich iné oblečenie. Nikde nevideli to staré. Prekvapené dievčatá si obliekli odev a zadívali sa do zrkadiel.

,,Toto je naozaj zvláštne. Idete do sprchy, a keď z nej vyjdete, nevidíte svoje staré oblečenie, len nové. Ako to vymenili?" spýtala sa zmätene Daisy. Teresa a Anne pokrčili plecami a ozvala sa Anne.

,,Máš pravdu," podišla k dievčatám, ,,musíme vymyslieť plán, ako odtiaľto vypadnúť alebo zistiť, čo majú v pláne. Ja tu nechcem byť, ani neviem, či im máme veriť."

,,Musíme to zistiť. Zatiaľ máme čisté oblečenie a dúfajme, že nám dajú aj jedlo," hovorila Daisy. ,,Som príšerne hladná."

Teresa a Anne sa usmiali. ,,Aj ja som. Poďme, určite chlapci už na nás čakajú," povedala Teresa.

Obe dievčatá prikývli a spoločne vyšli zo spŕch. Hneď si všimli ich skupinku chlapcov, ktorí tiež mali na sebe čisté oblečenie. Pribehol k nim Thomas.

,,Aj vám dali nové oblečenie?" Dievčatá prikývli.

,,Áno. Ako vidím, tak aj vám," ozvala sa Daisy.

Ich konverzáciu prerušili dvaja vojaci, ktorí im oznámili aby išli s nimi. Dvanásť členná skupina kráčala za vojakmi, ktorí ich dostali do nemocničného krídla. Anne si hneď všimla ľudí v bielych plášťoch. Bolí podobní tým, ktorých videla, keď vyšli z Labyrintu. Mali rovnaké plášte ako tí mrŕtvi. Každého člena poslali, aby niečo vyskúšal. Thomasovi a Newtovi brali krv a dávali do tela potrebné živiny. Minho bežal na bežiacom páse. Dievčatá išli do miestnosti, kde ich delila len zelená plachta.

Anne sedela na nejakom kresle, ktoré bolo pohodlné na sedenie. Bola strašne nervózna a nevedela, čo ju čaká. Len sa zhlboka nadýchla a naďalej čakala. Do miestnosti, kde boli ďalší lekári, vošla černoška, ktorá mala upravený účes a na sebe biely plášť. Ako si všimla, tak ako prvú išla kontrolovať Teresu. Tak to pokračovalo, až kým tá doktorka nebola pri nej.

Zadívala sa ešte smerom, kde bol Newt, a ten tiež na ňu díval. Mal ustarostený výraz. Povzbudivo sa naňho usmiala, až kým zelená plachta nenaskytla pohľad na jeho tvár. Pozrela sa na doktorku. Tá si dala na ruky rukavice a pozrela na Anne.

,,Ahoj, ty si určite Anne, že?"

Anne od strachu prikývla. Nedokázala sa nadýchnuť, nielen prehovoriť. Doktorka prikývla.

,,Dobre. Ja som doktorka Crawfordová a som vedúca zdravotníckeho krídla. Pozriem sa na teba či máš nejaký vírus, potom ti dám potrebné živiny do krvi a potom môžeš sa vrátiť k svojim priateľom, dobre?"

Anne po druhý krát prikývla a mlčky pozorovala doktorku ako ju vyšetruje. Potom prišlo na rad pichanie živín do krvi. Ale keď už to mala v sebe, chcelo sa jej veľmi spať a očí sa jej samé od seba zatvárali. A potom ju už zmietla čierno-čierna tma.