Odlepila oči a zistila, že sa nad ňou skláňali Newt a Teresa. Cítila pod svojou chrbticou mäkký matrac, na ktorom ležala. Chcela si sadnúť, ale nedovolila jej to bolesť, ktorá jej vstúpila do hlavy. Bola to neznesiteľná bolesť, ktorú chcela potlačiť. Mala sucho v ústach. Bola neskutočne smädná.

,,Potrebujem vodu," zašepkala a dúfala, že ju obaja počuli. Ako zázrakom sa jej zjavil v ruke pohár vody a dychtivo ho vypila. ,,Ešte
prosím." Newt jej podal ďalší naplnený pohár, ktorý ju natoľko osviežil, že
sa zhlboka nadýchla.

Zažmurkala očami.

,,Čo sa stalo?" opýtala sa zmätene sa na nich zahľadela. Newt sa pozrel na Teresu.

,,No, tak trošičku si bola mimo, keď sme ťa zodvihli zo zeme. Stále si vykrikovala, že vidíš pomätencov, ale žiadni tam neboli. Normálne sme si mysleli, že si sa zbláznila. Ale rovnaké to bolo aj s Thomasom, ale ten už bol v bezvedomí. A Brenda, tá nás vnímala a sama od seba kráčala k nám. Buď rada, že sme vás našli, inak by ste tam ostali a dostal by vás CHAOS."

Vtom sa ozval krik a následne mľasknutie. Anne zodvihla hlavu, aby dovidela a všimla si Marcusa, ktorý bol obviazaný okolo stoličky a mal zbitú tvár. Ledva videl na pravé oko a z nosa mu vytekala krv. Oproti nemu stál nahnevaný Jorge a búšil doňho
päsťami. Až kým stolička nespadla dozadu a Jorge bol nad Marcusom. Vtedy začula rozhovor, ktorí viedli medzi sebou.

,,Už povedz, kde je Práva ruka, ty hajzel?!" kričal Jorge a triasol ním. Anne chcela vstať, ale bolesť, ktorú cítila, jej nedovolila vstať z postele.

Kútikom oka si všimla Thomasa a Brendu a ďalších Flekárov, ktorí sa dívali na scénu a mali na perách úškrn. Nechápala, prečo. Veď Jorge ho zabije, keď ho nezastavia.

Marcus zakašľal. ,,Neviem, kde je Práva ruka. Už dávno som prestal s nimi pracovať. Jednoducho odišli. Asi na sever k horám. Pešo vám cesta bude trvať dlho a príde po vás CHAOS," zachrípnuto sa zasmial.

Jorge ho chytil za golier košele. ,,No asi ťažko nás CHAOS nájde. Keďže si nám povedal, kde môže byť Práva ruka. Tak sa môžem opýtať." Videla, ako sa Jorge uškrnul. ,,Kde je Berta?"

Na Marcusovej tvári sa zjavil bolestný aj smutný výraz. ,,Nie. Bertu, nie.

,,Ale áno. Tak, kde je?"

Muž si povzdychol. ,,Dole v garáži."

Zdvihol ležiacu stoličku a otočil sa. ,,Dobre. Ideme! Maj sa, Marcus!" zavelil.

Flekári ho pomaly nasledovali, až kým neostali v miestnosti Thomas, Newt, Minho, Teresa a Anne a, samozrejme, zviazaný Marcus, ktorý mal stále utrápený výraz.

,,Pomôžte sa mi postaviť," poprosila Anne a Newt k nej pribehol. Chytil ju pod pazuchu z jednej strany a pomaly postavil na nohy. Chvíľu ju držal, kým mohla ísť po vlastných. Potom už vyšli z miestnosti a nikto za ten čas nič neprehovoril. Nevedeli vlastne, čo povedať. Došli do garáže, kde už všetci sedeli v aute. Anne si sadla vedľa Newta a oprela sa hlavou o jeho rameno. Nakoniec, akoby sa jej samé od seba zatvárali oči, až kým nezaspala.